V najzápadnejšom výbežku dechtického chotára, v lone Malých Karpát, stoja ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, známe ako Katarínka. Sú to ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv.
Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu.
Medzi založením a zrušením kláštora prešlo veľa búrlivých rokov. Čo-to o nich vieme, ale k nebu čnejúce kamenné múry strážia ešte stále mnoho tajomstiev. Dúfajme, že mladí Katarínkovia prinútia múry hovoriť a obohatiť naše poznanie o ďalšie detaily histórie „Katerinky“.
Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia.
História a zánik kláštora
V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny.
Zrušený bol Jozefom II. v roku 1786. Do opustených priestorov boli nasťahovaní vojenskí invalidi. V roku 1835 bol ešte v areáli strážca Jozef Kollár. Neskôr budova úplne spustla, stala sa lacným zdrojom stavebného materiálu a dnes už len zrúcaniny pripomínajú jej niekdajší majestát.
Kláštor a kostol postavili na mieste starej kaplnky. Kostol a kláštor svätej Kataríny je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia.
Kláštor bol založený v roku 1618 presne na mieste, kde sa vraj zjavovala sv. Katarína Alexandrijská mladému grófovi Jánovi Apponyimu. Kompex bol postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Pod túto stavbu sa podpísal taliansky staviteľ Pietro Spazzo.
Sv. Katarínka bola v 17. storočí viackrát poškodená tureckými vpádmi a cisárskymi vojskami. Už v roku 1645 bol kláštor s kostolom vydrancovaný a zapálený Jurom Rákocim I. V dôsledku jozefínskych reforiem bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II v júli 1786 kláštor zrušený.
Aby sa zabránilo ďalšiemu pustnutiu Katarínky vznikol projekt Katarínka. Mladí ľudia od 17 rokov počas letných táborov pracujú v stredovekom duchu na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.
Lokalizácia a prístup
Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice. Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod.
Na Katarínku je možné dostať sa z viacerých smerov, no najpraktickejší je prístup z obcí Naháč a Dechtice. okrem toho sa sem môžete dostať z obce Dobrá Voda. Taktiež je možný prístup po poľnej ceste medzi Naháčom a Dechticami. Odbočka z hlavnej cesty je zhruba v polovici vzdialenosti medzi týmito obcami.
Ak sa vydáte na Katarínku z obce Naháč, pôjdete pekným lesným chodníčkom, ktorý vás vyvedie priamo k ruine, pričom posledných pár metrov je v strmšom kopci. Trasa teda nie je ideálna pre kočík. Trasu by ste mali zvládnuť za približne hodinu.
Druhou možnosťou je vydať sa z Dechtíc po žltej značke. Trasa je o niečo dlhšia, zaberie približne hodinku a pol. V Dechticiach si môžete pred cestou načerpať čerstvú vodu z pekne upraveného prameňa priamo na miestnom námestíčku. Obidve trasy nie sú náročné a len veľmi mierne stúpajú. Sú ideálne pre absolvovanie napr.
Zaujímavú turistiku na Katarínku môžete podniknúť aj z obce Dobrá Voda, v ktorej je viacero zaujímavostí. Neďaleko leží tiež Dobrovodský hrad. Z obce Dobrá Voda vedie na Katarínku modrá značená trasa.
Architektúra a súčasný stav
Objekt kostola sa nachádza na trávnatej platforme, vyvýšenej nad okolitý les, čo umožňuje prekrásne výhľady najmä na západ. Veľmi pôsobivý je predovšetkým pohľad na Záruby (767m) - najvyšší vrchol Malých Karpát. Kostolu dominuje vysoká, pomerne mohutná veža, ktorá bola v minulosti poškodená, zrejme zásahom blesku na jednej z hrán.
Vnútro kostola je tvorené pekným trávnikom, výrazným presbytériom, pod ktorým je malá jaskynka. Tá však bola z dôvodu bezpečnosti zamurovaná. Z architektonických prvkov zaujmú rôzne klenby a piliere. S jedným z dlhších múrov kostola susedí niekdajšie nádvorie, ktoré je v súčastnosti porastené lesom.
Na okraji nádvoria, v smere písmena L, sa nachádza ruina kláštora. Ten je kompletne ukrytý v lesnom poraste. Dostanete sa k nemu vyšliapaným chodníčkom. Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej sú v súčasnosti tvorené základnými múrmi, ktoré sú zväčša pokryté starou omietkou. Na mnohých miestach vytŕčajú tehly a voľné kamene.
Areál kostola, kláštora ako aj blízke okolie bolo vyčistené dobrovoľníkmi a objekty sú konzervované v stave akom boli objavené pred niekoľkými rokmi. Vďaka tejto práci sa dnes nemusíte toľko obávať, že prídete počas návštevy ruín k úrazu napr. V okolí kostola boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko. Slúži na to, aby sa obmedzila devastácia okolitého prostredia prírodnej rezervácie ľubovoľným budovaním ohnísk v tejto tejto lokalite.
Pri kostole sa rozprestiera menší parčík so stromami, ktoré sú nádherné, najmä v čase jesene. Malokarpatská príroda, ktorá sa rozprestiera v oblasti Katarínky je veľmi pekná, striedajú sa tu listnaté lesy a rozľahlé lúky.
Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo.
Projekt Katarínka a záchrana pamiatky
Dnes už pomaly „legenda“ vraví, že v roku 1995 objavili zarastené ruiny Katarínky mladí nadšenci. Miesto sa im tak zapáčilo, že sa rozhodli organizovať tábory na záchranu tohto vzácneho kultúrneho dedičstva.
Najskôr však bolo potrebné premyslieť si postup záchrany. V rukách nemali takmer nič, avšak odhodlanie nechýbalo. Prvotné tábory - zvané aj družiny boli preto veľmi skromné najmä čo do účasti i materiálneho vybavenia. Šlo predovšetkým o vyčistenie objektu a okolia od náletových drevín, sute a pod. Používali sa na to vyslovene jednoduché techniky a čisto manuálna práca.
Postupne sa projekt záchrany podarilo rozšíriť, rovnako ako rady katarínkovských mníchov - záchrancov. Začali sa organizovať pravidelné letné tábory, ktoré fungujú počas celých letných prázdnin. Pribudlo táborisko s veľkými vojenskými stanmi, romantickou poľnou kuchyňou a pod.
Táborisko si môžete všimnúť, ak prídete na Katarínku po žltej značke. Susedí s veľkou lúkou, na ktorej je zrekonštruovaná trať historickej železničky. Ak tadiaľto pôjdete v lete, s Katarínkovcami si možno jednoducho dohodnúť sprevádzanie s odborným výkladom. Postačí, ak sa niekoho z tábora spýtate.
Katarínkovci sa na jednotlivých táboroch v stredovekom štýle snažia kombinovať prácu so zábavou, ktorá k letným prázdninám jednoznačne patrí. Najlepšie je vyskúšať si účasť osobne. Môžete si skúsiť život v lesoch bez mobilov, či bežného komfortu domácnosti, ako je napr. posteľ, vodovod, plynový sporák atď. Vymeniť ich môžete za pokoj v prírode a priateľstvo ľudí, pracujúcich spoločne na záchrane tejto pamiatky.
V posledných rokoch sa na Katarínke podarilo zachrániť množstvo vecí. Základnou myšlienkou pritom bolo, nemeniť podobu, v akej bol objekt objavený v roku 1995. Rozhodlo sa teda o jeho konzervácii. Ruina tak mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť potenciálny turisti.
Projekt záchrany Katarínky získal viaceré ocenenia. Bolo to najmä vďaka pôvodným metódam konzervácie. Pri konzervácii bola totiž snaha o využitie pôvodných stavebných postupov, vtedajšej malty a pod. Pôvodne bola využívaná iba čisto ľudská práca, od čoho sa neskôr mierne upustilo. Najmä v prípadoch časovej tiesne.
Katarínka - Záchrana ruín kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej - pridaj sa k nám
Čo sa týka samotných konzervačných prác na kostole a kláštore, postupne boli vyšpárované jednotlivé múry, zabezpečené ich koruny, tak aby lepšie odolávali vplyvom počasia, najmä vode, dobudované boli niektoré klenby, kompletne zasanovaná bola veža kostola, v ktorej boli vybudované schody.
V roku 2017 bola veža Katarínky skolaudovaná a slávnostne otvorená, čím sa stala symbolom nádeje pre obnovu a zachovanie tohto historického miesta.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté kľúčové míľniky v histórii Kláštora svätej Kataríny:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| prvá tretina 15. storočia | Stála kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny. |
| 1617 | Sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. |
| 1618 | Založenie kláštora pre františkánov grófom Krištofom Erdődym. |
| 1645 | Kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I. |
| 1786 | Cisár Jozef II. ruší kláštor sv. Kataríny. |
| 1995 | Založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora. |
| 2004 | Objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela. |
| 2005 | Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža. |
| 2017 | Veža Katarínky skolaudovaná a slávnostne otvorená. |
Archeologický výskum
Archeologický výskum kostola, kláštora a okolia sa zaoberal najmä obdobím pred príchodom františkánskych mníchov na toto miesto, ktorých sem pozval majiteľ panstva Krištof Erdödy začiatkom 17. storočia. Výskumom sa podarilo odhaliť základy gotickej kaplnky z 15. storočia, ktorá sa nachádzala na mieste presbytéria neskoršie postaveného kostola. Zaujímavosťou je,že pod základmi gotickej kaplnky sa podarilo objaviť základy ešte staršej sakrálnej stavby.
K najväčším zaujímavostiam patril objav barokového oltára v presbytériu v roku 2004, pričom pod vrstvou sutiny sa našli obrovské kamenné sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela. Sochy boli v dobrom stave a v zhotovené v životnej veľkosti.
Lesná železnica Katarínka
Pár minút od kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, pri miestnej horárni, narazíte na netradičnú atraktivitu. Je ňou malá lesná železnička, ktorú sa tu rozhodli vybudovať zanietení nadšenci. V minulosti sa tu totiž nachádzala železnica grófa Pálffyho, neskôr Chemolaku, ktorá bola v roku 1964 zrušená.
Po okolí bolo preto roztrúsených viacero pozostatkov tejto železnice. Toho sa dobrovoľníci snažili využiť a na základe týchto pozostatkov postaviť novú úzkorozchodnú železnicu. Železnica je momentálne stále v priebehu výstavby. Aj počas našej návštevy sa na nej usilovne pracovalo. V súčasnosti sú zjazdné len niektoré časti trasy.
Podujatia na Katarínke
Na Katarínke každoročné prebieha viacero zaujímavých podujatí.
- Bielonedeľná púť - obnovenie tradícií historických pútí, ktoré tu bývali v minulosti celebrované trnavským biskupom v 18. storočí.
- Deň otvorených dverí - akcia je organizovaná každý rok, na sviatok svätých Cyrila a Metoda.
- Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov - odneste si autentický zážitok pri svetle sviečok a petrolejok.