Západoslovenská obec Diakovce sa nachádza len niekoľko kilometrov južne od Šale. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky obce patrí unikátne riešený trojloďový tehlový kostol z konca 11. storočia, prvýkrát spomenutý v pápežskej bule v roku 1102. Je to jeden z najzaujímavejších príkladov stredovekej sakrálnej architektúry na Slovensku - trojloďový tehlový románsky kostol na JV strane uzatvorený trojicou svätýň - apsíd, s dvoma vežami na SZ priečelí a južnou kaplnkou.
Kostol Panny Márie v Diakovciach sa považuje za jeden z najreprezentatívnejších príkladov románskej architektúry na území Slovenska. Obec Diakovce sa nachádza cca 3 km juhozápadne od Šale. Kostol je ľahko prístupný, nachádza sa v strede obce, pár desiatok metrov od autobusovej zastávky.
Pohľad na kostol v Diakovciach.
Dejiny kostolov v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Benediktíni sa tu usadili zrejme už v 11. storočí a prvý, dodnes zachovaný Kostol Panny Márie sa spomína v pápežskej listine už v roku 1103. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102. Podľa prieskumu z roku 2018 bol súčasťou kláštorného komplexu s rajským dvorom.
Stavebný vývoj a architektúra
Dodnes zachovaná stavba je však výsledkom troch hlavných stavebných etáp - dvoch románskych a jednej neorománskej v 19. storočí. Bola postavená pod lombardským vplyvom a priniesla na naše územie techniku tehlovej stavby a výzdoby. Netradične riešený trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím a tromi apsidami uzatvárajúcimi lode z východu bol vysvätený v novembri roku 1228. Kláštorný kostol, ktorý uvádzame, bol pravdepodobne vysvätený v roku 1228 na prosbu pannonhalmského benediktínskeho opáta Uriáša nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom.
Stavitelia do objektu zakomponovali aj prvý kostol a premenili ho na dnešnú Kaplnku sv. Štefana pri južnej stene trojlodia. Touto kaplnkou, pôvodným kostolíkom diakovských benediktínov, bola zrejme súčasná kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola. Má podobu neveľkého tehlový kostolíka s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. V ďalšej bule pápeža Innocenta III. z roku 1214 sa spomína ako kaplnka. Vylúčená však nie je ani jeho výstavba už v 11. storočí. Aj samotná stavba v sebe ukrýva unikátne architektonické riešenie, a to existenciou horného podlažia kostola, kde bol umiestnený horný kostol s troma svätyňami, pričom nad bočnými loďami boli vytvorené akési cely rehoľníkov.
Kaplnka sv. Štefana.
Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby podstatne väčšieho trojloďového kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228. Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia, od roku 1633 patrili majetky opäť benediktínom z Pannonhalmy.
Architektonické detaily a výzdoba
- Fasáda apsíd kostola je bohato členená opornými piliermi (loď) a lizénami (apsidy) ako aj strieškovým, rímsovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom.
- Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne a Dražovciach.
- Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je spomínaný strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ.
- V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle.
Freska Ježiša v mandorle.
Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. Nasledujúce storočia nepriniesli veľa zmien, iba v období baroka boli veže zvýšené na súčasnú výšku 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. Objekt tak predĺžili na celkových 48 metrov.
V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu. K severnej veži bolo pristavané aj vretenové schodisko vedúce do „horného kostola“. V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom - maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch minulého storočia.
Jedinečným na našom území je kostol svojou dvojpodlažnou dispozíciou, keďže je rozdelený na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, veľmi zriedkavé aj v európskom meradle. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o pôvodné riešenie, alebo bol kostol rozdelený až dodatočne (uvádza sa 16. - 17. storočie). Podľa zástancov prvej možnosti na poschodí boli v bočných lodiach vytvorené cely pre mníchov a stredná loď slúžila ako kaplnka či oratórium.
Samotná stavba v sebe ukrýva unikátne architektonické riešenie, a to existenciou horného podlažia kostola, kde bol umiestnený horný kostol s troma svätyňami, pričom nad bočnými loďami boli vytvorené akési cely rehoľníkov. Takto už v období románskeho štýlu bola vytvorená sakrálna stavba, kde bolo sústredených v jednej budove minimálne 7 svätýň.
Kostol je postavený z tehál s rozmermi 35 x 15 x 5 cm.
Výskum a objavy
Spolupráca autorov príspevku zameraná na geofyzikálny výskum zaniknutých stredovekých sakrálnych objektov trvá od mája 2012, a od februára 2018 bola rozšírená pre celú komunitu pamiatkarov na Slovensku.
V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia. Meranie sa uskutočnilo (6. a 13.11.2018) na celej prístupnej ploche interiéru a exteriéru o celkovej ploche 3.500 m2. V hĺbke 80-120 cm boli namerané anomálne zóny, ktoré indikujú zvyšky základov po zaniknutej staršej stavebnej fáze stredovekej sakrálnej stavby. Líniové georadarové anomálie severne od kostola indikujú pravdepodobne kvadrum, resp. rajský dvor s krížovými chodbami staršieho kláštora. Hypotetické kvadrum je orientované takmer presne v smere svetových strán, pričom dvor mohol mať šírku okolo 15 m, krížové chodby okolo 5 m.
Pôvodný starý kostol bol pravdepodobne južne od kvadrumu svätyňou orientovanou na východ, t. j. pod dnešnou novovekou prístavbou kostola. Objavom zvyškov staršieho kláštora s odlišnou orientáciou oproti súčasnému kostolu sa vyvrátila možnosť, že vznikol ešte v 11. storočí. Uvedené výsledky môžu mať súvis so staršou sakrálnou stavbou (kostol-kláštor), ktorej prítomnosť naznačujú v 11. až 13. storočí aj písomné pramene. Objavený starší sakrálny areál bol pravdepodobne niekedy začiatkom 13. storočia, zatiaľ z neznámeho dôvodu, zničený. Na mieste zničeného kláštora potom s odchýlkou orientácie 45° vybudovali dodnes stojaci poschodový kostol s bočnou kaplnkou (Kaplnkou sv. Štefana).
Okrem uvedeného sa v okolí sledovaného priestoru (južnej, východnej a náznakovo aj západnej časti) javili zvyšky akejsi fortifikácie. Tieto zrejme súviseli s opevnením, ktoré dal vybudovať rakúsky a štajerský vojvoda Albrecht Habsburský ku koncu 13. storočia, keď po smrti uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho obsadil toto územie.
Obdobie staviteľov Notre - Dame (30.6.)
Význam a súčasnosť
Stavba kostola ovplyvnila celú oblasť dolného Považia i vzdialenejšie regióny a stala sa akýmsi vzorom pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska. Charakteristické znaky diakovskej stavebnej huty môžeme dodnes nájsť v Čiernom Brode, Šamoríne, Križovanoch nad Dudváhom či v Dražovciach pri Nitre.
Kostol v Diakovciach (maď. Deáki) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod spoločný farský úrad so sídlom v Tešedíkove. Od poslednej rozsiahlej obnovy v 40. rokoch minulého storočia je v pomerne dobrom stave, nedoriešená je ešte renovácia „horného kostola“, kde bola zreštaurovaná len centrálna apsida. V roku 2003 sa realizoval architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Ak sa vám podarí po omši zastihnúť ochotného pána kostolníka, ukáže vám aj kostol aj s odborným výkladom. Priamo v kostole si môžete kúpiť aj brožúrku venovanú jeho dejinám.
Prayov kódex
K Diakovciam sa viaže jedna z najvýznamnejších literárnych pamiatok maďarského jazyka - tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 - 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstarší zachovaný písomný záznam v tomto jazyku - „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés". Do roku 1813 bol kódex v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.
Prayov kódex.
Použitá literatúra
- Bašo, M., Štibrányi, J.: Diakovce. Kostol Panny Márie. Malá vlastivedná knižnica č.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Lorad, E.: Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku. Spolok sv.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Žažová, H.: Romanika v zrkadle písomných prameňov. In: Monumentorum tutela č. 22, Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2010, str.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.
tags: #trojlodovy #kostol #diakovce