Adorácia je bežný pojem, ktorý používame v našich katolíckych kruhoch. Adorácia je hlbokým sklonením sa ducha pred „Kráľom slávy“ a úctivým mlčaním pred Bohom, ktorý „je vždy… väčší [ako my]“. Klaňanie sa trojsvätému a nanajvýš láskyhodnému Bohu nás napĺňa pokorou a dodáva našim prosbám dôveru.
Vieme ho však rozmeniť na drobné? Na mnohých miestach máme celodenné adorácie, ľudia sa striedajú, aby „strážili“ Ježiša v Eucharistii. Poznáme aj nočné adorácie - v niektorých farnostiach bývajú napríklad v noci z Veľkého piatku na Bielu sobotu, mnohé kontemplatívne rehole majú aj počas roka adorácie v noci.
V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „Adorácia (klaňanie sa) je hlavným úkonom čnosti nábožnosti. Klaňať sa Bohu znamená uznávať ho za Boha, Stvoriteľa a Spasiteľa, za Pána a Vládcu nad všetkým, čo jestvuje, za nekonečnú a milosrdnú Lásku.“ (čl. Čo to však znamená klaňať sa Bohu? Katechizmus učí, že to znamená „s úctou a s absolútnou podriadenosťou uznávať ničotu stvorenia, ktoré jestvuje jedine vďaka Bohu.
Klaňať sa Bohu znamená: ako Mária v Magnifikate chváliť ho, velebiť ho a seba pokorovať, s vďačnosťou vyznávajúc, že urobil veľké veci a že jeho meno je sväté. Adorácia jediného Boha oslobodzuje človeka od uzavretia sa do seba, od otroctva hriechu a modloslužby sveta“ (čl.
Svätý Ján Pavol II. mal veľkú úctu k Eucharistii a adorácii. Jeho známa myšlienka znie: „V tejto malej hostii sa ukrýva riešenie na všetky problémy sveta.“
V liste o eucharistickom tajomstve a kulte, ktorý venoval všetkým biskupom Cirkvi, napísal: „Cirkev a svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto Sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta.
Svätý Otec Ján Pavol II. zdôrazňuje aj dôležitosť úcty, ktorú vzdávame Eucharistii mimo svätej omše: „Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým umenie modlitby, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti?
„Tak ako žena, ktorá pomazala Ježiša v Betánii, Cirkev sa nebála rozhadzovať, investovať to najlepšie zo svojich zásob, aby vyjadrila svoj adorujúci úžas nad nesmiernym darom Eucharistie,“ pokračuje Svätý Otec Ján Pavol II.
Ako by sme odpovedali, keby sa nás niekto spýtal: „Čo myslíš, je nebo aj na zemi?“ Naša odpoveď by asi záležala od toho, čo chápeme pod výrazom „nebo“. Ak nebo chápeme v duchu Ježišových slov: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ (Jn 14, 2), potom by sme odpovedali záporne, pretože v tomto prípade nebo je naším večným domovom, kam prídeme až po ukončení našej pozemskej púte. No ak nebo chápeme v zmysle Ježišových slov: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 22), čiže ako Božiu prítomnosť a pôsobenie vo svete, potom by sme odpovedali „áno“.
Boh nie je len v nebi, je aj tu na zemi, je blízo nás. Toto všetko vieme, lebo sme veriaci. Dotyk neba na zemi môžeme prežívať zvlášť pri slávení liturgie. Keď slávime Eucharistiu, Baránkovu obetu, spájame sa liturgiou, ktorá sa slávi v nebi. So slávením Eucharistie súvisí aj eucharistická adorácia, ktorou pokračujeme v oslave Boha a zotrvávame pri Ježišovi Kristovi, prítomnému v Najsvätejšej sviatosti.
Adorácia má v sebe podobné prvky, ako aj nebeské liturgia. Je to zrejmé z opisu videnia neba v knihe Zjavenia sv. Jána apoštola. Ján vidí pred Božím trónom veľké množstvo ľudí z rôznych národov, kmeňov a jazykov a píše: „Stáli pred trónom a pred Baránkom…a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.
Pri eucharistickej adorácii sa deje čosi podobné: V centre je Boží Baránok, Ježiš Kristus, prítomný v Najsvätejšej sviatosti a spoločenstvo veriacich ho oslavuje a klania sa mu. Kto adoruje, je už akoby „jednou nohou v nebi“, lebo má účasť na nebeskej liturgii. Zároveň sa však pripravuje na to, čo raz bude robiť po celú večnosť: chváliť Boha a klaňať sa mu. Sv. Ján Pavol II. vydáva krásne svedectvo o tom, čo sa dá zažiť pri takejto adorácii: „Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca.
Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým „umenie modlitby“, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Nebo nás nečaká až po smrti, ale je už aj tu, na zemi. Zakúsi to každý, kto si zamiloval spočinutie pri Pánovi počas eucharistickej adorácie.
Takúto skúsenosť mal aj sv. Arnold. Hneď potom, ako otvoril svoj prvý misijný dom v Steyli, zaviedol v ňom 40 hodinovú eucharistickú adoráciu. Oltár, kde bola vystavená Oltárna sviatosť, musel byť nádherne vyzdobený, a v prvom rade adorovalo deväť spolubratov, reprezentujúcich 9 chórov anjelov. Chcel, aby to všetkým, ktorí prídu adorovať, pripomínalo nebeskú liturgiu a mohli pritom zakúsiť „kúsok neba“ na zemi. Nebo chcel mať aj pred očami - preto si za hlavný motív oltára v hornom kostole zvolil výjav z videnia sv. Jána apoštola: Poklonu starcov Božiemu Baránkovi.
Modlime sa: Pane Ježišu, s tebou prišlo nebo na zem. Aby sme sa o tom presvedčili, pozývaš nás, aby sme zostávali v tvojej láske a bdeli s tebou. Daj nám milosť, aby sme si nachádzali čas na teba, a vzdávali ti slávu, česť a poklonu, teraz i na veky vekov.
Zo zjaveniam Panny Márie predchádzali zjavenia Anjela pokoja. Tieto zjavenia poukázali na dôležitosť Eucharistickej adorácie. „Môj Bože, verím v teba, klaniam sa Ti, dúfam v teba a milujem Ťa! „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti najsvätejšie Telo, Krv, Dušu a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na odprosenie všetkých urážok, ktoré sa ti dostávajú.
Nech sa eucharistická adorácia mimo omše stane osobitným záväzkom pre jednotlivé farské a rehoľné spoločenstvá. Zotrvávajme dlho na kolenách pred Ježišom prítomným v Eucharistii, odčiňujúc našou vierou a našou láskou toľké zanedbania, zabudnutia, ba aj urážky, ktoré náš Pán musí zakúsiť v toľkých častiach sveta.
Vy všetci, drahí veriaci, objavte dar Eucharistie ako svetlo a silu do vášho každodenného života vo svete, do vykonávania svojich vlastných zamestnaní a v najrozličnejších situáciách. Oživenie a prehĺbenie eucharistického kultu je dôkazom autentickej obnovy, ktorú si vytýčil za cieľ Koncil, a je vrcholným bodom tejto obnovy. A to si zasluhuje osobitnú úvahu.
Ježiš nás očakáva v tejto Sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy neprestáva. (Sv. Ján Pavol II. Pravé posvätné umenie privádza človeka k adorácii, k modlitbe a k láske k Bohu, Stvoriteľovi a Spasiteľovi, Svätému a Posvätiteľovi. Je pravdivé a krásne: vo viere a adorácii pripomínať a oslavovať transcendentné tajomstvo Boha, zvrchovanú neviditeľnú krásu pravdy a lásky, ktorá sa zjavila v Kristovi, ktorý „je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“ Hebr 1,3 a v ktorom „telesne prebýva celá plnosť Božstva“ Kol 2,9, ako aj duchovnú krásu, ktorá sa odzrkadľuje v preblahoslavenej Panne Márii, v anjeloch a svätých.
Úcta, ktorú vzdávame Eucharistii mimo svätej omše, je neoceniteľnou hodnotou v živote Cirkvi. Takáto úcta je úzko spojená so slávením eucharistickej obety. Kristova prítomnosť pod eucharistickým spôsobom uchovávaným po svätej omši - ktorá pretrváva, pokiaľ sa zachovávajú spôsoby chleba a vína - pochádza zo slávenia tejto obety a vedie k sviatostnému i duchovnému spoločenstvu. Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca.
Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým „umenie modlitby“, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!
ŽÍZNIM PO TEBE. Žíznim ťa milovať a byť tebou milovaný. ŽÍZNIM PO TEBE! Príď ku mne a Ja naplním tvoje srdce a zahojím tvoje rany. Ak sa cítiš podcenený v očiach tohto sveta, čo na tom záleží?! Nezáleží na tom, ako ďaleko si zablúdil, ako často si zabudol na Mňa, nezáleží na tom, koľko krížov si niesol vo svojom živote, chcem len, aby si vždy pamätal na jednu jedinú vec, ktorá sa nikdy nezmení: ŽÍZNIM PO TEBE, práve takom aký si. Nepotrebuješ sa zmeniť, aby si uveril Mojej láske, lebo práve tvoja viera v Moju lásku ťa zmení. Zabúdaš na Mňa, Ja ťa však hľadám v každom momente dňa. Stojím pri dverách tvojho srdca a klopem. Ťažko ti je v to uveriť? Tak sa pozri na kríž, pozri sa na Moje Srdce prebodnuté pre teba! „Ježiš je Boh, preto Jeho láska, Jeho smäd sú nekonečné. On, Stvoriteľ Vesmíru, žobre po láske svojho stvorenstva! Nech je pochválená a zvelebená Najsvätejšia Sviatosť Oltárna, od tohto času až naveky.
Je dobré byť pri Tebe vo vedomí, že Ty sám túžiš vstupovať do všetkých udalostí môjho života. Osobitne do tých, v ktorých prežívam sklamanie, bezradnosť a nepoznám riešenie. Jediným riešením sa mi zdá iba únik či útek alebo na všetko jednoducho zabudnúť. Mám pred očami udalosť o emauzských učeníkoch, ktorá mi dodáva odvahu a silu. Učeníci sa trápili a boli v ťažkej situácii. Chcel by som Ti tiež vyrozprávať, čo všetko trápi mňa. Rád si uvedomujem, že v Eucharistii si na ceste nášho života ako neznámy Pútnik pri emauzských učeníkoch.
Ježišu, v čom sa podobám emauzským učeníkom? Čo trápi moju dušu, moje srdce, môj rozum, moje telo? Ježišu, Ty si emauzských učeníkov nielen počúval, ale aj pobádal hovoriť. Zaujímal si sa o to, čo prežívali vo svojich srdciach, a pobádal si ich, aby o tom rozprávali. Potom si sa k nim obrátil. Čo by si na to všetko, Ježišu, čo trápi mňa a čo prežívam, povedal mne? Nemusel by si mi opakovať tie isté slová? Nie je príčinou môjho stavu ťarbavosť a nechápavosť srdca? Moja neschopnosť veriť a dôverovať Ti do dôsledkov? Ježišu, čím si uzdravoval stav srdca svojich učeníkov, ktorí boli ťarbaví a nechápaví? Božím slovom, svojím slovom. Ani sa nečudujem, že emauzskí učeníci vyslovili prosbu, aby si s nimi zostal.
Čeliť samote - mladí ľudia majú tendenciu neustále čímsi zamestnávať myšlienky. Nevydržia ani chvíľu bez nejakého zdroja inšpirácie alebo zábavy. Toto im sťažuje stíšenie sa v modlitbe. Preto ich treba povzbudiť. Klaňanie sa (adorácia) je základným postojom človeka, ktorý sa uznáva za tvora pred svojím Stvoriteľom. Oslavuje veľkosť Pána, ktorý nás stvoril, a všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zla.
Máš rád ticho? Dokážeš byť ticho? Prečo je potrebné? Čo sa s tebou deje, keď si v tichu? Čo je to adorácia? Prečo je potrebná? Čo sa robí počas adorácie? V tichej adorácii sa neprednášajú vďaky, oslavné hymny, prosby a neznejú piesne.
Spoločne si prečítame z Božieho slova kapitolu o stretnutí Mojžiša s Bohom alebo o Ježišovom premenení a budeme sa v skupinke zdieľať - Čo mi Boh hovorí vo svojom slove? Je tvoj kostol krásny? Ako vyzerá prostredie, v ktorom sa modlíš? K čomu ťa podnecuje?
Kňazi i veriaci môjho Hnutia, prichádzajte často pred svätostánok, žite pred svätostánkom, modlite sa pred svätostánkom. Eucharistický kult je neoceniteľnou hodnotou v živote Cirkvi a je úzko spojený so slávením eucharistickej obety.
Eucharistia je kráľovnou medzi sviatosťami, lebo je zavŕšením všetkých sviatostí. Je vrcholom a stredobodom všetkého. Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu, v preklade presnejšie „vďakyvzdanie“. Lámanie chleba, - lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri. Svätá a božská liturgia, - lebo celá liturgia Cirkvi má v nej svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. Eucharistia - je prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv.
Všetci svätí jednomyseľne sústreďujú svoj život na Ježiša v Eucharistii. Niektorí z nich vo svojej hlbokej vnútornej oddanosti zložili modlitby, ktoré nám môžu poslúžiť ako príklad. „Duša Kristova, posväť ma; Telo Kristovo spas ma; Krv Kristova napoj ma; voda z boku Kristovho obmy ma. Umučenie Kristovo posilni ma; ó dobrotivý Ježiš vyslyš ma; do svojich svätých rán skry ma, nedaj mi odlúčiť sa od teba, pred zlým nepriateľom chráň ma, v hodinu smrti mojej povolaj ma a káž mi prísť k tebe, aby som ťa chválil, s tvojimi svätými na veky vekov.
Ó, ohnisko lásky! Nie dosť, že si nás stvoril na svoj obraz a podobu a milostivo nás očistil a obnovil Krvou svojho Syna; Ty sa nám dávaš za pokrm v celom svojom Božskom bytí, dokonalý Boh. Čo Ťa k tomu vedie? Daj, nech moja duša neustále žízni po Tebe, Ty chlieb anjelský, osvieženie pre duše, náš každodenný duchovný pokrm, majúci v sebe všetku sladkosť, vôňu a oblažujúcu príchuť.
Nech moje srdce neustále túži po chlebe, ktorý nám dávaš Ty, ku ktorému s túžbou vzhliadajú anjeli. Pane, buď vždy mojou nádejou, dôverou, mojou potechou, radosťou, mojím odpočinkom a stíšením, mojím pokojom, sladkou a ľúbeznou vôňou; mojím pokrmom a občerstvením; mojím útočiskom a oporou, mojou múdrosťou, mojím dedičným podielom a pomocou, mojím pokladom, ku ktorému sa ustavične vinie moja myseľ a srdce a v ktorom sa natrvalo zakoreňujú. Amen.
Zostaň so mnou, Pane, potrebujem aby si bol stále pri mne, aby som na Teba nezabúdal. Zostaň so mnou, Ježišu, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil; život ubieha, približuje sa smrť, súd a večnosť. Potrebujem si neustále obnovovať silu, aby som na tejto ceste nezastal, a práve preto potrebujem Teba. Zvečerieva sa a blíži sa smrť; bojím sa temnoty, pokušení, suchopárnosti, kríža, súženia. Ježišu môj, z celého srdca Ťa milujem a ľutujem, že som toľkokrát urazil Tvoju nekonečnú dobrotu. Milostivo mi pomáhaj, aby som Ťa už viac neurážal. Odovzdávam Ti celú svoju vôľu, svoje náklonnosti, túžby a všetko čo mám. Odteraz Pane rob so mnou všetko podľa svojej vôle. Prosím Ťa len o Tvoju lásku, o dar vytrvalosti vo viere až dokonca a o úprimnú snahu plniť Tvoju vôľu.
Eucharistická adorácia v kostole.
Ako sa modliť počas eucharistickej adorácie pomocou metódy „SKUTKY“!
Príklady modlitieb pri eucharistickej adorácii:
- „Môj Bože, verím v teba, klaniam sa Ti, dúfam v teba a milujem Ťa!“
- „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti najsvätejšie Telo, Krv, Dušu a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na odprosenie všetkých urážok, ktoré sa ti dostávajú.“
- „Duša Kristova, posväť ma; Telo Kristovo spas ma; Krv Kristova napoj ma; voda z boku Kristovho obmy ma. Umučenie Kristovo posilni ma; ó dobrotivý Ježiš vyslyš ma; do svojich svätých rán skry ma, nedaj mi odlúčiť sa od teba, pred zlým nepriateľom chráň ma, v hodinu smrti mojej povolaj ma a káž mi prísť k tebe, aby som ťa chválil, s tvojimi svätými na veky vekov.“
Eucharistická adorácia.
Štvrtá eucharistická modlitba pre deti:
Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všetkých svetov. Zem je plná tvojej slávy. Hosanna na výsostiach! Pamätaj, Otče, na svojich služobníkov a služobníc M. a M. všetkých tu prítomných. Ty poznáš ich vieru a vieš, že sú ti oddaní. Prinášame túto obetu chvály. Ich prosby poskytni nám vždy a všade svoju pomoc a ochranu. Zachráň nás od večného zatratenia a pripočítaj k zástupu svojich vyvolených. Ježiša Krista. Hľa, tajomstvo viery. Vyznajme tajomstvo viery. Veľké je tajomstvo viery. Pamätaj, Otče, i na svojich služobníkov a služobnice M. a všetkých tvojich svätých. Ich spoločenstva, nie pre naše zásluhy, ale pre tvoje veľké zľutovanie. Ježiša Krista. Márie Panny. Syna, obetujeme ti, Otče, chlieb života a kalich spásy. Pamätaj na svojho služobníka (svoju služobnicu) M., ktorého (ktorú) si z tohto sveta (dnes) povolal k sebe. Svete, a dovoľ im uvidieť svetlo tvojej tváre. Prosíme ťa, Otče, nech táto obeta nášho zmierenia prinesie celému svetu pokoj a spásu. Kňazov a diakonov i všetok vykúpený ľud. Dobrotivo prijmi do svojho kráľovstva našich zosnulých bratov a sestry i všetkých, ktorí v tvojej milosti odišli z tohto sveta.