Medzi príležitosti, keď sa do kostolov často vyberú aj tí, ktorí do nich nezablúdia počas celého roka, patrí aj noc z 24. na 25. decembra. V rímskokatolíckych farnostiach sa vtedy slúžia polnočné omše. Plnšie chrámy v porovnaní so zvyškom roka nám potvrdili viacerí kňazi.
Dôležitosť chvíle naznačuje tiež fakt, že polnočná sa zvykne konať aj tam, kde ju čaká málokto. V roku 2009 sa napríklad slúžila pre slovenských vojakov v Afganistane priamo v tábore.
Polnočná omša v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších na svete.
Pôvod a symbolika polnočnej omše
Podľa kaplána Mareka Vadrnu z Marianky oslava narodenia Krista más svoj pôvod v nočných bdeniach - vigíliách, ktoré pred veľkými sviatkami slávili už prví kresťania. „Vôbec prvú polnočnú bohoslužbu na Vianoce vykonal v roku 1223 vo forme akéhosi posvätného divadla svätý František z Assisi v jaskyni blízko talianskej dedinky Grecio, kde nechal pripraviť jasle a priviedol živého oslíka a býčka. Hoci to nebola omša, ako ju poznáme dnes, dodnes slúži táto udalosť ako predloha k viacerým vianočným zvykom.“
Kristus sa podľa tradície narodil v noci. „Vyplýva to z evanjelia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Ježišovi rodičia celý deň hľadali ubytovanie v Betleheme. Žiadne však nenašli, takže Mária nakoniec porodila v maštali. Následne sa k novonarodenému zlietali anjeli, ktorí spievali Sláva Bohu na výsostiach, neskôr mu prišli vzdať úctu aj pastieri,“ vysvetľuje Vadrna.
Polnočná hodina aj dátum 25. decembra je však skôr symbolom ako realitou, keďže presný termín narodenia Krista nepozná nik. Dnešný dátum slávenia Vianoc má podľa rôznych zdrojov pôvod v pohanstve, keď sa slávil zimný slnovrat.
Priebeh a špecifiká polnočnej omše
Vadrna tvrdí, že priebeh polnočnej omše sa od bežnej príliš neodlišuje. „Ide o slávnostnú omšu, zmena spočíva len v tom, že na nej po štyroch týždňoch adventu zaznie aj chválospev Sláva Bohu na výsostiach, teda to, čo spievali anjeli na oblohe, keď sa Ježiš narodil.“ Na konci sa zvykne zhasnúť svetlo v chráme a len pri osvetlenom vianočnom stromčeku spievať Tichá noc. Tá vznikla začiatkom 19. storočia. Prispôsobené je aj oblečenie kňaza. „Má na sebe biele alebo zlaté rúcho, kým počas adventu slúžil vo fialovom,“ dodáva kaplán.
Nie vždy je možné odslúžiť polnočnú omšu práve o polnoci. Vadrna uvádza, že „farnosti majú aj rôzne filiálky, takže ak jeden kňaz obsluhuje viac dedín, neostáva mu iné, ako niekde začať o niekoľko hodín skôr. Je to pragmatická záležitosť, inak by sa to nestíhalo.“ V praxi slúžil polnočnú omšu vo Vatikáne už o dvadsiatej druhej hodine napríklad aj pápež Benedikt XVI. v roku 2010.
Podľa Vadrnu sa do čias pápeža Pia XII. (hlavou cirkvi bol v rokoch 1939 až 1958) nesmeli omše konať poobede, ale len doobeda. „Vtedy mala aj polnočná omša slávnostnejší charakter. Dnes sa berie pragmatickejšie, a tak sa niekde koná skôr, než odbije polnoc.“
Polnočná omša v Katedrále svätého Martina v Bratislave, Slovensko.
Polnočná omša u gréckokatolíkov
Trochu iná situácia je u gréckokatolíkov. Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík vysvetľuje, že z dôvodu spoločných území s rímskokatolíkmi alebo obradovo zmiešaných rodín sa kedysi zvykli polnočné sväté liturgie sláviť aj u nich. „Nie je to však pôvodná prax východných cirkví. Vo väčšine farností sa už nekonajú. Radostne sa však slávi veľké povečerie, ktoré sa začína niekde už pred polnocou, občas sa predĺži aj za ňu. Nejde o eucharistické slávenie, ale o jednu časť z liturgickej modlitby dňa. Svätá liturgia má svoje miesto skôr, už počas Štedrého dňa, a na Narodenie Pána 25. decembra.“
V chrámoch sa vtedy vyjadruje radosť z Božieho vtelenia. Podľa Petríka sú tomu prispôsobené všetky spevy, čítania zo Starého zákona, z prorokov a podobne. „Vyvrcholením veľkého povečeria je nádherný hymnus s názvom S nami Boh.“ Kedysi sa pritom narodenie Krista na východe slávilo spolu so sviatkom Bohozjavenia 6. januára. Podľa rímskeho vzoru, teda 25. decembra, sa začalo sláviť až od 4. storočia.
Štedrý deň sa u gréckokatolíkov začína takzvanými kráľovskými hodinkami, na ktorých sa spolu modlia kňazi s veriacimi. Názov vychádza z tradície, keď v Konštantínopole na túto bohoslužbu prichádzal aj kráľ. Popoludní prebieha liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou, potom ľudia doma absolvujú štedrú večeru, aby sa niekoľko hodín pred polnocou, niekde o polnoci, zišli na spomínanom veľkom povečerí. Kedysi bolo spojené s bdením počas celej noci, dnes je taký prístup unikátom.
Polnočná omša v evanjelickej cirkvi
Polnočné omše nepozná ani evanjelická cirkev augsburského vyznania. Zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman tvrdí, že na Štedrý deň sa konajú večerné služby Božie, ďalšie nasledujú až ráno 25. decembra. Všetky majú trochu pozmenenú liturgiu a prebiehajú v slávnostnom duchu. Podľa Rumana platí, že 24. decembra prichádza do chrámu najviac ľudí.
Goralské pastorále - Goralská Polnočná svätá omša
Živá nahrávka Goralskej Polnočnej omše z Hladovky. 24. 12. Agentúra Anna 24. 12. 1999 zhotovila živý záznam - nahrávku Goralskej polnočnej omše v Hladovke, ktorej sa zúčastnili obyvatelia Hladovky, Suchej Hory i blízkeho okolia.
Na Polnočnú svätú omšu sa pripravovali všetci - mládež zo Suchej Hory i z Hladovky, muzikanti, tanečníci. Aj speváci na piesne v goralskom nárečí. Zozbieral som ich na výskumoch a vytriedil v spolupráci s domácimi pamätníkmi: Jánom Knapčíkom (výborný spevák a tanečník), Ľudovítom Dreveňákom (tanečník, vedúci folklórnej skupiny) a Petrom Jurčim (vedúci detského folklórneho súboru a učiteľ na ZŠ).
Významnou mierou prispel Vsdp. dekan Michal Tondra, ktorý bol vyše šestnásť rokov farárom v Hladovke s pôsobnosťou i v okolitých obciach. Hneď pri prvom rozhovore o námete bol nápadom nadšený a prijal pozvanie, aby celebroval túto svätú omšu (nakoľko v tom čase už pôsobil v Trstenej). Bolo treba mnohých presvedčiť, že liturgia omše môže byť trošku inak v historickejšom tvare, ako boli doteraz zvyknutí. Že kamery v kostole nebudú nikoho rušiť, ani sviatosť roka najsvätejšiu - narodenie Ježiška.
Prišiel očakávaný deň, všade plno snehu, mrzlo vyše -20°. Predpoludním 24. decembra 1990 sa vo farskom kostole goralskej obce Hladovka zišli mladí ľudia, aby kostol vyzdobili pre najkrajšiu chvíľu roka Vianoce.
V domoch pomaly zhasínali svetlá a ľudia sa schádzali do kostola. Prichádzali aj členovia folklórnej skupiny Goral spievajúc s muzikou pešo aj na saniach, i na voze. Rolničky zvonili do spevu a fŕkania koní.
Dôstojne sme privítali narodenie Ježiška a naša radosť bola o to väčšia, že sme sa všetci cítili ozaj slávnostne. V plnom - najväčšom kostole v okolí, sa tiesnili stovky veriacich. Viacerí z prítomných boli odetí v krojoch. Polnočná svätá omša začala zhasnutím tlmených svetiel. Do tmy zazneli prvé tóny „Číííha noc, švjeééénta noc, syčko spííí, syčko šňííí,...“ Dievčence zažali postupne desať vysokých sviečok. Postupne sme rozsvietili celý kostol.
Počas svätej omše sme netradične zaradili „Klaňanie pri Betleheme..." Stredom kostola prichádzali spievajúci pastieri. Ked prechádzali pred oltárom, otočili sa napravo ku Betlehemu a skláňali sa do poklony Ježiškovi v Betleheme. Živý baranček na pleciach mladého pastiera viackrát zabľačal. Bol to úžasný moment. Takže nebola to iba ovčia huňa, ale živý baranček. O živom barančekovi som nevedel. Toto originálne prekvapenie pripravil sám pán farár Michal Tondra.
Pán farár zaželal: Pokojné, šťastné a požehnané sviatky Krista Pána narodenia. ...A dodal: „Stretneme sa pred kostolom...“ A veruže sa nikomu domov nechcelo, aj keď riadne mrzlo. Mládenci plieskali bičmi a spievali sme ešte vyše hodiny známe goralské piesne.
Založili sme tradíciu, na ktorú pekne spomínali mnohí na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Zuberci (v roku 1991, aj v ďalších rokoch). Hovorili o väčšom záujme o tradičnú ľudovú kultúru zo Suchej Hory a Hladovky. Opäť sa takmer v každej rodine usilovali obnoviť kroje, či zabezpečiť nové.
Po rokoch sme sa opäť stretli na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Brestovej - Zuberci. Jeden z nich sa mi prihovoril: „To Vy ste vtedy s nami cvičili tú Polnočnú omšu? Viete, odvtedy sa už ľudia u nás tak nehanbia za kroje. Je to aj vďaka pánovi farárovi Jozefovi Golvoňovi, ktorý vie tak krásne hovoriť o každom kúsku kroja, o hrdosti, ktorú človeku dávajú práve ľudové tradície, zvyky a obyčaje...“
Podarilo sa nám nájsť ochotných kamarátov a nahrávka sa podarila. A vy milí priatelia vypočujte si jubilejnú - desiatu Polnočnú svätú omšu Goralské pastorále (1999). Celebroval ju Vsdp. Jozef Golvoň. Úžasný to bol človek, veľmi ústretový a nápomocný. Tešil sa z folklórnej inakosti Polnočnej svätej omše.
Poďakovanie patrí ľudovej hudbe folklórnej skupiny Goral, pod vedením primáša Karola Šimeka, ktorý dodnes vedie chýrnu ľudovú hudbu (hrajú s ním aj jeho synovia). Poďakovanie patrí členom folklórnej skupiny Goral a jej vedúcej Mgr. Janke Harmatovej.
S úctou spomíname na zosnulých farárov: Vsdp. Mgr. Michala Tondru, Vsdp. Mgr. Jozefa Golvoňa. Na vedúceho folklórnej skupiny Ľudovíta Dreveňáka. Na učiteľa Petra Jurčiho, ktorý roky viedol detský folklórny súbor. Aj na Ernesta Jarolína, umeleckého vedúceho FS Oravan. Aj na vedúceho technického štábu Ing. Branislava Machaja.
Aj ja Vám vinšujem požehnané Vianočné sviatky!
ĽH FOLKLÓRNEJ SKUPINY GORAL ZO SUCHEJ HORY VEDIE PRIMÁŠ FOLK MUSIC THE FOLK GROUP GORAL OF SUCHÁ HORA, LED BY Karol Šimek: 1. a 2. husle/lst and 2nd violin ČLENOVIA/MEMBERS Daniel Kubica: 1 a 2 husle/lst and 2nd violin Ján Simek: kontry/contra Jozef Šuvada: 1 husle a kontry/1 violin and contra Daniel Šuvada: kontry/contra Ľubomír Jančo: basička/little bass SPEVÁCKA SKUPINA FOLKLÓRNEJ SKUPINY, VEDÚCA SONG GROUP OF THE FOLK GROUP, LED BY Mgr. Janka Harmatová Ján Knapčík: sólo spev/solo singer POLNOČNÚ SVÄTÚ OMŠU SLÚŽIMI DNIGHT HOLY MASS OFFICIATED BY Vdp. Mgr. Jozef Golvoň Sväté písmo číta/Holy Scripture read by Helena Skorušová, Mariana Masláková, Andrea Hutlasová Na organe hrá/Organ played by Ján Šuvada a Angela Kozelová Holý Mass recorded at the Church in village of Hladovka. December 24th, 1999.
Agentúra Anna - Red Green Recording štúdio Produkcia / Production: Ing. Štefan Zima Všetky práva sú vyhradené / All right reserved Vydavateľ: Folklórna únia na Slovensku 2000, s finančným príspevkom Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a podpory Ministerstva školstva SR. Vladimír Bajan (osobne). Ing. s. Other Contribution: Ing. Vladimír Bajan (personál present). Ing. Všetky informácie na tejto stránke slúžia len pre osobné - nekomerčné použitie.
Česi v poslednej dobe obnovujú rôzne zvyky a tradície, čo je typické pre neistú dobu alebo krízy. Čo sa týka Vianoc, vznikajú však aj nové zvyky. Trendom sa napríklad stala masová účasť na polnočných bohoslužbách, ktoré však väčšina Čechov nevníma nábožensky, ale skôr ako zaujímavé stretnutie.
Za dobrý príklad takejto vymyslenej tradície a jej masového rozšírenia označil betlehemského svetlo. „To je vec stará maximálne 40 - 50 rokov. So skutočnými tradíciami to nemá absolútne nič spoločné. Je to niekde na pomedzí misijnej náboženskej činnosti a brutálneho marketingu. Nehovorím, že je to dobré alebo zlé - najmä preto, že to ľudia naozaj autenticky prežívajú,“ vysvetlil etnológ.
„Okrem spomínaného betlehemského svetla je po roku 1989 výraznou ‚novinkou‘, že sa oveľa viac - najmä v mestách - začalo masovo chodiť na polnočné omše. Úplne tam však absentuje akýkoľvek náboženský rozmer. Je to skôr lifestylová záležitosť, povedal by som, že možno až móda,“ povedal Woitsch. Sledujte spravodajstvoSTVR na Instagrame Sledovať Zdôraznil, že rozdiely však sú medzi Moravou a Čechami či vidiekom a mestami. Niektorí ľudia to vnímajú ako pekné a zaujímavé rodinné stretnutie. „Ale pre časť ľudí je to o tom byť tam videný a urobiť si, nedajbože, selfíčko na Instagram, že ‚Som na polnočnej‘,“ podotkol.
Ježiško síce v krajine tradične nosí darčeky, ale väčšina to nijak nábožensky nevníma. Že je to zdrobnenina mena Ježiša Krista, si podľa neho ľudia príliš neuvedomujú. Považujú ho skôr za symbol dobra, lásky a láskavosti.