Katolícka cirkev je cirkev, ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža, zástupcu Ježiša Krista na Zemi. Slovo katolícka v jej názve znamená všeobecná (v zmysle celá, úplná). Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako Ježišom Kristom založený ľud Novej zmluvy.
V Trnavskej arcidiecéze sa konal Teologický deň kňazov Trnavskej arcidiecézy dotýkajúci sa dvoch významných tém, ktoré sú súčasťou života Katolíckej cirkvi vo svete. Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch spomenul viaceré míľniky života kňazov a veriacich, ktoré Trnavská partikulárna cirkev mohla v poslednom období prežívať. Kňazov povzbudil, aby sa nenechali strhnúť alebo zatlačiť do kúta rôznymi názormi, ktoré v súčasnosti kolujú vo verejnej mienke, ale zostali verní Kristovi a jeho Cirkvi. Zameral sa v nej na usmernenie duchovných, aby vedeli, ako by mali prežívať Rok Božieho slova vo svojom kňazskom živote. Varoval pred nebezpečenstvom fideizmu, ktorý skôr bráni ako pomáha pri počúvaní a uskutočňovaní toho, čo nám cez svoje slovo hovorí Boh.
Kňazom priblížil históriu medzinárodných eucharistických kongresov a ich význam pre život Katolíckej cirkvi. Napokon detailne rozobral prípravu nastávajúceho Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý sa bude konať v Budapešti. Ako kňazom prezradil, viaceré zdroje naznačujú, že na Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti zavíta i samotná hlava Katolíckej cirkvi, Svätý Otec František.
Znaky Katolíckej cirkvi
Vo vyznaní viery Verím v Boha spoločne o Cirkvi vyznávame, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Sú to štyri podstatné znaky Cirkvi, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené. Definovať Cirkev je ťažké. Vo Svätom písme máme mnoho obrazov, ktoré nám pomáhajú pochopiť toto tajomstvo.
Medzi tieto znaky patrí:
- Jednota: Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod, svojho Zakladateľa a svoju "dušu".
- Svätosť: Cirkev je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje; skrze neho a v ňom sa aj ona stáva posväcujúcou.
- Katolicita: Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Cirkev je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus.
- Apoštolskosť: Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch.
Katolícka cirkev je tvorená cirkvami sui iuris. Aktuálne je to 24 cirkví sui iuris - 23 východných (východné katolícke cirkvi) a jedna západná (tzv. rímskokatolícka cirkev). Katolícka cirkev nie je sama osebe ako celok právnym subjektom. Katolícka cirkev teda vyvodzuje ako svojho zakladateľa Ježiša Krista a povolaného apoštola Petra.
Na čele cirkvi stojí rímsky biskup - pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a v Kanonickým právom presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi.
Podľa Štatistickej ročenky Cirkvi bolo ku koncu roka 2003 evidovaných v globálnom meradle 1 085 557 000 členov Katolíckej cirkvi, čo predstavuje vyše polovicu všetkých kresťanov vo svete. Na Slovensku má Katolícka cirkev spolu okolo 3,6 mil. veriacich (z toho okolo 3,4 mil. má Rímskokatolícka cirkev a asi 206 tis. Gréckokatolícka cirkev). Počet členov Katolíckej cirkvi má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým v Afrike a v Ázii, hoci katolicizmus v Európe a v USA naďalej stráca svoj tradičný politický vplyv.
V Liste Efezanom čítame: „Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (1,22-23). Telo Kristovo sa skladá zo všetkých veriacich od Zoslania Ducha Svätého. Rozprávanie o Turícach v knihe Skutkov apoštolov, (porov. Sk 2,1-11) prezentuje „novú éru“ Božieho diela, zahájeného zmŕtvychvstaním Krista, diela, ktoré za sebou strháva človeka, dejiny i kozmos. Tam, kde sú roztržky a odcudzenia, vytvára jednotu a porozumenie.
Univerzálna Cirkev predchádza miestnym cirkvám, ktoré sa jej musia vždycky prispôsobovať podľa kritérií jednoty a univerzality. Cirkev nikdy nezostáva väzenkyňou politických, rasových a kultúrnych hraníc; nemožno ju zamieňať so štátom a ani s federáciami štátov, pretože jej jednota je iného druhu; usiluje sa o prekročenie všetkých ľudských hraníc. Pokiaľ sa jedna osoba či spoločenstvo uzavrie vo vlastnom spôsobe myslenia a jednania, je to príznak toho, že sa vzdialila od Ducha Svätého. Cesta kresťanov a miestnych cirkví sa musí neustále konfrontovať s jedinou a Katolíckou cirkvou a harmonizovať s ňou.
A tak každý diecézny biskup je povinný predložiť stav svojej diecézy najvyššiemu veľkňazovi, čiže vykonať návštevu Ríma zvanú ad limina apostolorum, spojenú s návštevou pri hroboch apoštolov. Už sv. Pavol si pokladal za povinnosť navštíviť sv. Petra, prvého pápeža, aby vo svojom apoštolskom účinkovaní konal v jednote so zástupcom Ježiša Krista.
Univerzálna Cirkev je cirkev, ktorú tvoria všetci, ktorí majú osobný vzťah s Ježišom Kristom a sú pokrstení v Katolíckej cirkvi. Pre správne pochopenie týchto pojmov si treba uvedomiť, že termíny katolícka cirkev a rímskokatolícka (latinská) cirkev nie sú synonymá. Katolícka cirkev nie je iba cirkvou latinskou, ale patria do nej aj východné katolícke cirkvi, ktorých je spolu 21.
Ekumenizmus
Hľadanie jednoty kresťanov bolo jedným zo základných želaní II. vatikánskeho koncilu. Toto direktórium sa obracia na pastierov katolíckej cirkvi, ale týka sa i všetkých veriacich, ktorí sú povolaní pod vedením svojich biskupov modliť sa a pracovať za jednotu kresťanov. Rovnako treba dúfať, že direktórium bude nápomocné aj členom cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré nežijú v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou. Spoločne s katolíkmi nesú starosť o solídnu ekumenickú prácu.
Nové vydanie direktória má byť prostriedkom v službe cirkvi, a najmä tých, ktorí sa v katolíckej cirkvi bezprostredne zúčastňujú na ekumenickej práci. V našich dňoch sa tu a tam vyskytuje nejaká tendencia k nejasnosti v učení. V oblasti ekumény, ako aj v iných oblastiach je dôležité vyhýbať sa nesprávnostiam, ktoré by mohli viesť alebo prispieť k indiferentizmu v učení. Nerešpektovanie smerníc Cirkvi v tejto oblasti vytvára prekážku pokroku v autentickom hľadaní úplnej jednoty kresťanov.
Ekumenické direktórium sa začína predostretím ekumenického angažovania sa celej katolíckej cirkvi. Potom nasleduje predstavenie prostriedkov, ktoré katolícka cirkev používa, aby toto angažovanie sa uviedla do praxe. Koná to organizáciou a vzdelávaním jej vlastných členov. Týmto sa predkladajú normy, ktoré upravujú vzťahy k iným kresťanom, ako i rozličné formy spolupráce, ktoré sa praktizujú, a to v čase výrazne narastajúcej sekularizácie, ktorá vyzýva kresťanov spoločne konať v nádeji na Božie kráľovstvo. Ekumenické hnutie by rado dalo odpoveď na dar Božej milosti vyzývajúci všetkých kresťanov veriť v tajomstvo Cirkvi podľa Božieho plánu, ktorý prostredníctvom Ducha Svätého chce viesť ľudstvo ku spáse a k jednote v Kristovi.
Koncil umiestňuje tajomstvo Cirkvi do stredu tajomstva Božej múdrosti a dobroty, ktorá spája celú ľudskú rodinu, a v skutočnosti celé stvorenie, do jednoty so sebou. Preto poslal Boh svojho jediného Syna na svet. Aby túto svätú Cirkev ustanovil na všetkých miestach až do konca časov, zveril úrad učenia, vedenia a posväcovania kolégiu Dvanástich, ktorému určil hlavu Petra. Božiemu ľudu v spoločenstve viery a sviatostí slúžia vysvätení nositelia úradu: biskupi, kňazi a diakoni. Tak sa trojnásobným zväzkom viery, sviatostného života a hierarchického úradu zjednocuje a celý Boží ľud uskutočňuje to, čo (ústne) podanie viery, počnúc Novým zákonom stále nazýva koinonia (spoločenstvo). To je kľúčový pojem, ktorý inšpiroval ekleziológiu II. vatikánskeho koncilu.
Spoločenstvo medzi cirkvami sa udržiava a vyjadruje osobitným spôsobom v spoločenstve ich biskupov. Spoločne tvoria kolégium, ktoré spočíva na nástupnosti kolégia Apoštolov. Toto kolégium má za hlavu rímskeho biskupa ako nástupcu Petra. Každá partikulárna cirkev, zjednotená v sebe a v spoločenstve jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej cirkvi, je vyslaná v mene Krista a v sile Ducha prinášať radostnú zvesť o Božom kráľovstve stále väčšiemu počtu ľudí a ponúkať im toto spoločenstvo s Bohom.
Katolíci sú pevne presvedčení, že jedna Kristova cirkev pretrváva v katolíckej cirkvi „vedenej nástupcom Petra a s ním spojenými biskupmi“. Oni vyznávajú, že plnosť zjavenej pravdy, sviatostí a úradu, ktorú dal Kristus na budovanie svojej Cirkvi a na vykonávanie jej poslania, sa nachádza v katolíckom spoločenstve Cirkvi. Napriek tomu všetkému katolíci nikdy nestrácajú dôveru v Cirkev. V skutočnosti plnosť jednoty Kristovej cirkvi sa zachovala v katolíckej cirkvi, kým iné cirkvi a cirkevné spoločenstvá, hoci nežijú v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, v skutočnosti si uchovali isté spoločenstvo s ňou.
Katolícka cirkev na II. vatikánskom koncile sa sama slávnostne zaviazala pracovať na prospech jednoty kresťanov. Od čias II. vatikánskeho koncilu sa ekumenická práca viedla rozličnými dokumentami a iniciatívami Svätej stolice a v partikulárnych cirkvách dokumentami a iniciatívami biskupov, synod katolíckych východných cirkví a biskupských konferencií. Ekumenické hnutie je Božia milosť, ktorú Otec daroval ako odpoveď na Ježišovu modlitbu a na prosebné modlitby Cirkvi, inšpirované Duchom Svätým. Práve tí, ktorí sú pokrstení na meno Kristovo, sú tým povolaní, aby sa angažovali v úsilí o jednotu. Spoločenstvo v krste je zamerané na plné cirkevné spoločenstvo.
Katolíci sú pozvaní, zodpovedajúc pokynom svojich pastierov, v solidarite a vďačnosti odpovedať na úsilia, ktoré vznikajú v mnohých cirkvách a cirkevných spoločenstvách a v rozličných organizáciách, v ktorých spolupracujú, aby sa znova dosiahla jednota kresťanov. Bez ohľadu na miestnu situáciu majú katolíci konať spoločne a v súlade so svojimi biskupmi, aby boli schopní vziať na seba zodpovednosť za ekumenizmus. Čím lepšie si poznajú svoje, tým skôr to môžu v diskusiách s inými kresťanmi vysvetliť a primerane odôvodniť.
Pretože ekumenizmus so všetkými svojimi ľudskými a morálnymi požiadavkami je tak hlboko zakorenený v tajomnom pôsobení Otcovej prozreteľnosti skrze Syna v Duchu Svätom, siaha až do hĺbok kresťanskej spirituality. V diecéze zomknutej okolo biskupa, vo farnostiach a rozličných skupinách i spoločenstvách sa jednota kresťanov buduje a prejavuje dennodenne: muži a ženy počúvajú vo viere Božie slovo, modlia sa, slávia sviatosti, navzájom si slúžia a ohlasujú radostnú zvesť o vykúpení tým, ktorí ešte neveria.
Partikulárna cirkev
3. 811 „Toto je jediná Kristova Cirkev, ktorú v Symbole viery vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú.“ Tieto štyri znaky, navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslania. Cirkev ich nemá sama od seba. To Kristus skrze Ducha Svätého dáva svojej Cirkvi, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská.
Táto jediná Cirkev sa však už od začiatku predstavuje s veľkou rozmanitosťou, ktorá pochádza z rôznosti Božích darov a zároveň z množstva osôb, ktoré ich dostávajú. V jednote Božieho ľudu sa zhromažďujú rozdielnosti národov a kultúr. Medzi členmi Cirkvi jestvuje rozličnosť darov, úloh, podmienok a spôsobov života; „v spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú partikulárne cirkvi, ktoré majú vlastné tradície“. Veľké bohatstvo tejto rozmanitosti nie je v protiklade s jednotou Cirkvi. No hriech a ťarcha jeho následkov neprestajne ohrozujú dar jednoty.
816 „Toto je jediná Kristova Cirkev… ktorú náš Spasiteľ po svojom zmŕtvychvstaní zveril Petrovi, aby bol jej pastierom, a poveril jeho i ostatných apoštolov, aby ju šírili a viedli… Táto Cirkev, ustanovená a usporiadaná na tomto svete ako spoločnosť, pretrváva (subsistit) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním.“ V skutočnosti „v tejto jednej a jedinej Božej Cirkvi vznikli už na začiatku určité roztržky, ktoré Apoštol prísne karhá ako odsúdeniahodné. V neskorších storočiach sa však vyskytli väčšie rozpory a nemalé spoločenstvá sa oddelili od plného spoločenstva Katolíckej cirkvi, niekedy vinou ľudí z jednej i druhej strany.“
833 Pod názvom partikulárna cirkev, ktorou je predovšetkým diecéza (alebo eparchia), rozumie sa pospolitosť veriacich, ktorí sú v spoločenstve viery a sviatostí so svojím biskupom vysväteným v apoštolskom nástupníctve. 834 Partikulárne cirkvi sú plne katolícke prostredníctvom spoločenstva s jednou z nich: s rímskou cirkvou, „ktorá predsedá láske“.
„Do spoločenstva Cirkvi sú naplno včlenení tí, čo majú Kristovho Ducha, a prijímajú celé jej zriadenie a všetky v nej ustanovené prostriedky spásy, a sú v jej viditeľnom organizme spojení s Kristom - ktorý ju spravuje prostredníctvom rímskeho pápeža a biskupov -, a to zväzkami vyznania viery, sviatostí a cirkevného vedenia a spoločenstva. „Cirkev vie, že je z viacerých dôvodov spojená s tými, čo sú pokrstení a poctení menom kresťan, ale nevyznávajú úplnú vieru alebo nezachovávajú jednotu spoločenstva pod vedením Petrovho nástupcu.“
„Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou.“ S pravoslávnymi cirkvami je toto spoločenstvo také hlboké, „že mu chýba veľmi málo, aby dosiahlo plnosť, ktorá oprávňuje spoločné slávenie Pánovej Eucharistie“. 839 „Napokon aj tí, čo ešte neprijali evanjelium, sú rozličným spôsobom zameraní na Boží ľud“: Vzťah Cirkvi k židovskému národu.
Aby Otec opäť zhromaždil všetky svoje deti, ktoré hriech rozohnal a zviedol z cesty, rozhodol sa zvolať celé ľudstvo do Cirkvi svojho Syna. Cirkev je miesto, kde má ľudstvo znova nájsť svoju jednotu a svoju spásu. Ona je „zmierený svet“. Je loď, „ktorá sa s plachtou Pánovho kríža, napnutou vetrom Ducha Svätého, bezpečne plaví na tomto svete“. Ak je formulované kladne, znamená, že všetka spása pochádza od Krista Hlavy prostredníctvom Cirkvi, ktorá je jeho telom: Koncil „na základe Svätého písma a Tradície učí, že táto putujúca Cirkev je nevyhnutne potrebná na spásu. Lebo len Kristus, ktorý sa nám stáva prítomným vo svojom tele, ktorým je Cirkev, je prostredníkom a cestou k spáse. Misionárske úsilie vyžaduje teda trpezlivosť.
Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch, a to v trojakom zmysle: bola a je postavená „na základe apoštolov“, svedkov, ktorých si sám Kristus vyvolil a poveril misijným poslaním; s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a odovzdáva ďalej učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov; až do Kristovho návratu ju apoštoli neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú v ich pastierskom úrade: prostredníctvom kolégia biskupov, „ktorému pomáhajú kňazi, v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi“: „Večný Pastier, ty neopúšťaš svoj ľud, ale prostredníctvom svojich svätých apoštolov stále ho chrániš.
(Takmer) všetko o katolicizme za 10 minút
tags: #partikularna #cirkev #v #katolickej #cirkvi #delba