Evanjelický kostol v Pozdišovciach: História a Význam

Obec Pozdišovce je významnou národopisnou lokalitou. Rozprestiera sa na ploche 1 814 ha s výškovým rozdielom od 107 do 210 m. Kedysi bola táto lokalita dôležitým zdrojom obživy rôznych civilizácií.

O dávnom osídlení lokality svedčia nálezy starých predmetov či zvyšky niektorých objektov - bronzové meče liptovského typu z mladšej doby bronzovej (poloha Kamenec), keramické zlomky ľudu pilínskej kultúry z toho istého obdobia nájdené v roku 1887, neolitické osídlenia v častiach Arenda a Kamenec, mohyly z neskorej doby kamennej či nález zlatej mince (solidus cisára Teodózia II.) z obdobia sťahovania národov.

Začiatok 14. storočia bol v Uhorsku poznačený bojom o trón, keď po meči vymrel kráľovský rod Arpádovcov. Kráľovskú korunu nakoniec získal Karol Róbert z Anjou, ktorý v roku 1315 osadu Pozdišovce so všetkým usadlosťami daroval Michalovi Akušovi (v rokoch 1321 - 1325 zemplínskemu županovi a neskôr aj iných stolíc) za jeho zásluhy v boji proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. O sedem rokov neskôr kráľ túto donáciu potvrdil.

Na prelome prvej a druhej tretiny 14. storočia je zmienka o katolíckom kostole, pri ktorom bola fara a katolícka škola. V roku 1365 sa v obci, ktorá mala charakter pevnosti, spomína aj hrad, ku ktorému patrilo 7 obcí. V tomto období sa obec spomína ako Pazdych, resp. Pazdycz.

V roku 1403 uhorský kráľ Žigmund daroval hrad s priľahlými obcami (Pozdišovce, Nová Ves, Slavkovce, Šamudovce, Krásnovce, Močarany a Suché) štyrom zemanom - Lorincovi Čebimu, Mikulášovi Kelečenimu, Tomášovi Németfalvimu a Benedikovi Liskajovi. Časť obce však zostala kráľovským majetkom.

Z 11. októbra 1416 pochádza najstarší písomný doklad o hrnčiarstve na Slovensku, v ktorom sa okrem iného hovorí o ozbíjaní pozdišovských hrnčiarov poddanými michalovského pána Alberta, keď sa vracali z trhu domov. Od roku 1435 boli okrem Pozdišovských zemepánmi Uporiovci, Rozgoňovci a Edenfiovci.

V polovici 15. storočia sa na Slovensku rozmáhalo bratrícke hnutie. V roku 1450 zvyšky bratríkov obec opustili. V roku 1475 sa časť obce stala majetkom rodiny Buttkajovej.

Začiatkom 16. storočia (okolo roku 1514) bol v časti Hvizda postavený kaštieľ, neskôr známy ako Weinbergerov. Bolo poznamenané reformačným hnutím, ktoré zasiahlo aj našu obec. Podľa neskoršieho učiteľa K. Seredaja reformácia na Zemplíne začala už v roku 1522 a jej následkom sa zmenili náboženské pomery taktiež v Pozdišovciach. V súvislosti s tunajším kostolom (terajším evanjelickým) sa uvádza, že od roku 1598 slúžil už veriacim kalvínskeho vierovyznania. Počas viac ako pol storočia v ňom pôsobilo 8 kalvínskych kazateľov.

V roku 1640 sa Pozdišovce stali majetkom Sirmajovcov, ktorí tu popri iných menších rodoch vlastnili majetky až do začiatku 20. storočia. Ich príchodom sa začína súvislejšia reťaz správ o obci a menia sa náboženské pomery. V roku 1646/7 bola v obci zriadená školská stanica (protestantská škola), ktorú okolo roku 1650 navštívil významný pedagóg Jan Amos Komenský pri svojej ceste do Blatného Potoka (Sárospatak).

Podžupan Peter Sirmaj, zakladateľ pozdišovskej vetvy tohto rodu tu za pomoci Zemplínskej stolice dal postaviť jeden z najkrajších kaštieľov a určil ho za rodinné sídlo. V polovici 17. storočia využil patronálne právo z 13. storočia a založil evanjelický cirkevný zbor.

Významným rokom v živote obce bol rok 1743. Na žiadosť pozdišovských hrnčiarov Meňhert Sirmaj založil hrnčiarsky cech. V tom istom roku sa uskutočnila kanonická vizitácia. Počas nej bolo rozhodnuté o zriadení „vyššej školy“ v obci pre deti zemplínskych šľachticov. Mala nahradiť slobodomyseľnú kalvínsku školu Blatnom Potoku. Zanikla začiatkom 19. storočia a vystriedalo sa v nej 10 rektorov.

V roku 1749 sa objavili konkrétne štatistiky o počte obyvateľov. Z 544 obyvateľov bolo 233 gréckokatolíkov, 181 rímskokatolíkov, 126 evanjelikov a 14 kalvínov. V roku 1787 mala obec už 136 domov a 1011 obyvateľov. Postupne sa tu usádzalo aj židovské obyvateľstvo.

V lete 1831 vypukla v Zemplínskej a iných okolitých stoliciach Uhorska cholera, ktorá bola príčinou následného roľníckeho povstania na východe Slovenska. Aj keď priamo v obci k výraznejším prejavom nespokojnosti nedošlo, uskutočnili sa tu výsluchy s Ladislavom Kováčom, jedným z iniciátorov povstania.

V 30-tych rokoch 19. storočia prišli do obce dvaja národní dejatelia - Karol Seredaj a Jonáš Záborský, zásluhou ktorých sa Pozdišovce stali kultúrnym a národným centrom Zemplína. Štúrovci ich nazývali „stratenou vartou Slovenska“. Okrem týchto dvoch dejateľov obec navštevujú aj ďalší - Pavol Jozef Šafárik, Bohuš Nosák Nezabudov či Andrej Radlinský.

V tomto storočí bol v obci postavený mlyn, liehovar, škola a ďalšie stavby. Po Sirmajovcoch sa najväčšími vlastníkmi majetkov v obci stali Weinbergerovci. V ich kaštieli (v časti Hvizda) bol zriadený nižší stupeň židovskej školy. Skromné pracovné príležitosti poskytovala aj píla.

V roku 1905 sa obcou prehnala silná víchrica, ktorá strhla strechu veže evanjelického kostola. Tá bola po oprave zvýšená z 26 na 33 metrov. Uprostred vojny (1916) boli z kostolnej veže rekvirované dva z troch zvonov.

Po vzniku Československa došlo v roku 1919 k parcelácii polí a lesov. V rokoch 1920 a 1921 sídlilo v sirmajovskom kaštieli veliteľstvo 52. delostreleckého pluku ČSA. Roku 1927 si gréckokatolíci postavili chrám, posvätený v tom istom roku.

Zabehnutý život obyvateľov narušila druhá svetová vojna. Boje neobišli ani samotnú obec, o ktorú sa bojovalo od 26. do 29. novembra 1944.

V Pozdišovciach jestvoval kostol nepochybne pred 14. storočím, čo môže preveriť len archeologický výskum. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter. V stredoveku bol duchovným patrónom kostola martýr Sv. Juraj. Katolíckym farským kostolom bol do druhej polovice 16. Od konca 16. storočia, určite od roku 1598 je evanjelickým kostolom.

V roku 1640 získal tunajšie panstvo Peter Sirmai (Szirmay), ktorý tu do roku 1648 s pomocou župy postavil najkrajší kaštieľ svojej rodiny. V testamente ho preto určil za rodinné sídlo, čo rodina dodržiavala až do dvadsiatych rokov 20. storočia.

Evanjelický kostol, trojloďová pôvodne románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Juraja. Gotickou úpravou prešiel v 15. storočí. Od 16. storočia tu pôsobili reformovaní kazatelia, v polovici 17. storočia miestny rod Sirmaiovov založil evanjelický cirkevný zbor. Barokovo bol upravený po požiari v roku 1762. Na konci 18. storočia prešiel ďalšou úpravou, keď boli postavené poschodové empory a kostol dostal charakter trojlodia. Zo stredovekej stavby sa dochovalo presbytérium a pravdepodobne aj obvodové múry lode. Románske murivo a architektonické detaily boli objavené na stenách presbytéria pri výskume v roku 2016.

V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie, rokokový oltár s obrazom Kalvária, organ z roku 1794 od majstra Jana Tučeka z Kutnej Hory a patronátne lavice z konca 18. storočia. Krstiteľnica zdobená festónmi je v štýle luiséz. V kostole sú osadené aj epitafy príslušníkov rodiny Sirmai z rokov 1723-1776. Fasády kostola sú členené oportnými piliermi a segmentovo ukončenými oknami.

Sirmaiovský kaštieľ, dvojpodlažná bloková dvojtraktová renesančná stavba z rokov 1643-1648. Kaštieľ bol vybudovaný podžupanom Zemplínskej župy Petrom Sirmaiom. Začiatkom 19. storočia bol prestavaný klasicisticky a v rokoch 1880-1890 neogoticky. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté valenými klenbami s lunetami, vo vstupnom vestibule sú barokové pruské klenby. Okolo ústredného krídla sú štyri vyvýšené krídla evokujúce veže.

Sirmaiovská kúria, jednopodlažná bloková stavba s valbovou strechou z rokov 1698-1701. Pôvodne tu bol dom pre služobníctvo Sirmaiovcov. Od roku 1922 tu sídlil notársky úrad.

Gréckokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová historizujúca stavba s polkruhovým ukončením presbytéria s náznakom transeptu a predstavanou vežou, z roku 1927. Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami a výraznou korunnou rímsou.

V Pozdišovciach, 11. najväčšom sídle okresu Michalovce, sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky (NKP). Najstaršou je pôvodne rímskokatolícky kostol, donedávna považovaný za gotický.

„Evanjelický kostol má dlhú históriu a jeho začiatky siahajú až do 13. storočia. Potvrdilo sa to aj architektonicko-historickým výskumom, ktorý sa konal ešte pred obnovou chrámu a boli zistené fragmenty z obdobia románskeho a takisto z obdobia renesančného, keď chrám prechádzal stavebnými úpravami," priblížil pôvod NKP obecný kronikár Milan Hreščo s tým, že vežu k nemu pristavali miestni šľachtici Sirmajovci v roku 1657.

Dnešnú podobu získal kostol počas opráv, ktoré podstúpil po požiari strechy v roku 1762. Neskoršie na ňom urobili ešte niekoľko ďalších opráv. Začali v roku 2007. Národná kultúrna pamiatka je farským kostolom, rovnako ako gréckokatolícky a pravoslávny kostol, ktoré sa tiež v obci nachádzajú.

Historik Uličný predpokladá, že kostol tu stál už pred 14. storočím a Pozdišovce boli osídlenou dedinou už pred 11. storočím. Od roku 1435 do polovice 15. storočia tu stál aj hrádok, ktorý patril šľachticovi Mikčovi, prípadne jeho synovi Ladislavovi. Sídlila v ňom jedna vetva rodu Ákošovcov. Od polovice 15. storočia patrila obec Šemšeiovcom a od roku 1640 Sirmaiovcom.

V roku 1600 tu stálo 32 obývaných domov, tiež kaštieľ, kostol, škola a fara. V roku 1715 bolo v Pozdišovciach už osem sedliackych sídiel, v roku 1720 už dvanásť, tiež niekoľko domácností drobných zemanov.

Pomerne veľký rozkvet Pozdišoviec nastal v 19. storočí. Stáli tu tri kaštiele, tri mlyny asi 200 obývaných domov. Zatiaľ čo v roku 1869 malo mesto Michalovce asi 3 500 obyvateľov, v Pozdišovciach ich žilo vyše 1 400. O tom, že išlo o obec väčšieho významu, svedčí aj súpis obyvateľstva, kde sa spomínajú také zamestnania ako komorné, krajčíri, alebo kočiši.

Koniec nemeckej okupácie za II. svetovej vojny v Pozdišovciach nastal 29. novembra 1944. Pritom susedné Michalovce boli oslobodené už 26. novembra. O Pozdišovce sa viedli ťažké boje, ktoré trvali tri dni a Červená armáda nasadila aj kaťuše.

V 14. storočí sa obec uvádzala ako Pozdych, ale tiež Pazdych. Ide o odvodeninu z mena slovanského pôvodu Pozdiš. Ak by obec vznikla niekedy v 13. storočí, na historických listinách by mala maďarskú koncovku -falva, -háza, -teleke, alebo inú, ako sa dávali k názvom osídlených území. Aj podľa toho historik Uličný predpokladá, že názov obce siaha pred 11. storočie.

V Pozdišovciach sa nachádza materská škola, základná škola, pohostinstvo. Obec nemá ubytovacie kapacity pre turistov a reštauráciu s ponukou teplej stravy, za týmto účelom je vhodné navštíviť blízke Michalovce. V Pozdišovciach sa nachádza neskororenesančný kaštieľ, mlyn z 19. storočia ako chránená technická pamiatka, tiež zemianska kúria, gotický kostol a na miestnom cintoríne chránená pamiatka - hrobka z 19. storočia.

Náboženský život v zbore začal po roku 1650, kedy bol obnovený a opravený chrám Boží v Pozdišovciach. Vnútorno-náboženský život v počiatkoch usmerňuje príchod luteránskeho farára do zboru v roku 1653. Do cirkevného zboru patrilo rozsiahle územie dolného i horného Zemplína, siahajúce od V. Žipova po Malčice a od Sečoviec po Mukačevo.

Po pokojných rokoch prišli menej priaznivé roky útlaku i prenasledovania, avšak evanjelická a. v. cirkev nezanikla. Pozdišovský chrám bol ponechaný ako tzv. artikulárny chrám a slúžil spoločne evanjelikom i kalvínom. Žiaľ, požiar v roku 1762 chrám dosť zničil.

Láska k Božiemu slovu a viera v Ježiša Krista pomáhali posilňovať evanjelikov pozdišovského zboru, ktorí nie s malými obeťami postupne obnovovali to, čo požiar zničil. V roku 1781 bol chrám Boží v Pozdišovciach znovu obnovený a postupne aj ostatné cirkevno-zborové budovy.

Matkocirkevný chrám v Pozdišovciach aj v ďalších rokoch nie s malými obeťami, bol viackrát znovu obnovený i generálne obnovený (1881, 1906, 1936, 1985). Veľkú umeleckú hodnotu má vnútro chrámu: oltár, kazateľnica a krstiteľnica, ktoré pochádzajú z roku 1763 a organ z roku 1784.

V Pozdišovciach, 11. najväčšom sídle okresu Michalovce, sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky (NKP). Najstaršou je pôvodne rímskokatolícky kostol, donedávna považovaný za gotický. K jej ukončeniu chýba opraviť sokel a zrealizovať terénne úpravy.

„Evanjelický kostol má dlhú históriu a jeho začiatky siahajú až do 13. storočia. Potvrdilo sa to aj architektonicko-historickým výskumom, ktorý sa konal ešte pred obnovou chrámu a boli zistené fragmenty z obdobia románskeho a takisto z obdobia renesančného, keď chrám prechádzal stavebnými úpravami," priblížil pôvod NKP obecný kronikár Milan Hreščo s tým, že vežu k nemu pristavali miestni šľachtici Sirmajovci v roku 1657.

Dnešnú podobu získal kostol počas opráv, ktoré podstúpil po požiari strechy v roku 1762. Neskoršie na ňom urobili ešte niekoľko ďalších opráv. Začali v roku 2007.

O jeho aktuálnej rekonštrukcii, ktorej k úplnosti chýbajú už len oprava sokla a terénne úpravy, rozhodol, ako Hreščo uviedol, cirkevný zbor v roku 2006.

S obnovou kostola sme začali v roku 2007, a to po súhlase a spracovaní dokumentácie Krajským pamiatkovým úradom v Košiciach.

tags: #evanjelicky #kostol #pozdisovce