Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania - Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu.
Pohľad na Zvolenskú Slatinu
História obce
Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na staršom slovanskom osídlení - ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy, niekedy v 12. alebo v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva. Od začiatku 15. storočia sa Slatina spomína v listinách aj ako mestečko a jej obyvatelia mešťania. Od kráľov požívala rôzne výsady a práva ale aj povinnosti.
Najstaršou obývanou časťou obce je: Rajčuľa - kde stál pôvodne kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami. V okolí hradieb bol rybník. Je to priestor od katol. kostola východne až po križovatku, patrí k najstarším častiam obce. Názov pochádza z čias, keď tu zemania predvádzali rajtovanie koní. Domáce znenie ďalších častí obce je Sebechov - žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba. Prefektuška - sídlo prefekta. Krvavník - miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov.
Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T. G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP. Mnoho Slatinčanov tieto udalosti neprežilo a Slatina utrpela i veľké materiálne škody. Obnova a rozvoj obce začali po oslobodení 25. 2. 1945 a pokračuje vďaka obyvateľom obce dodnes.
V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. Nachádza sa tu rímskokatolícky barokový kostol (1787) s priečelím upraveným (1815). Je tu aj evanjelický a. v. kostol (1784) a pristavili k nemu vežu (1816). V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha a pamätná tabuľa J. Ďatla. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbálová hudba.
Galéria Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine - Detva.TV
Farský Kostol
Farnosť je starobylá. Počíta sa s tým, že bola hradnou farou vígľašského zámku. Uvádza ju pápežský decimačný protokol aj Pazmáňov katalóg. V 16. st. prešla do správy ev. farára. Keď sa stal zemepán Ladislav Csáky, katolík, okolo roku 1639, zaviedol katolícku správu, ale po uzavretí zmieru s Fr. Rákoczym I. prišli do Slatiny komisári a tí ju prisúdili evanjelikom. R. 1663 bol kostol vrátený katolíkom.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža vo Zvolenskej Slatine
Ďalšie Kostoly Povýšenia Svätého Kríža na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža. Medzi ne patrí aj Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke
Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.
Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja. Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.
Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.
Smižany
V centre obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža. Jeho dominantné a najstaršie časti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Napriek viacerým neskorším prestavbám si zachoval prevažne gotický ráz aj do súčasnosti. Dokonca aj zariadenie interiéru, ktoré je od stredoveku nejaké to storočie mladšie, je vytvorené v neogotickom štýle.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Smižanoch
Keď kostol postavili v druhej polovici 13. storočia, bol podstatne menší ako dnes. Mal iba jednu loď, avšak vzhľadom na význam obce došlo už v roku 1436 na jeho zväčšenie. Druhá loď nebola pristavaná, ale vznikla tak, že prvú loď preklenuli štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby na súčasný stredný pilier. Potom druhú loď vytvorili rozšírením priestoru zboku, čím vznikla stavba na sakrálnu architektúru atypická, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne.
Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. Tu aj dnes môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením. V baroku pred tento portál pristavali priestor, ktorý dnes tvorí tzv. malú kaplnku. V roku 1928 k lodi ešte pribudla bočná kaplnka.
Zariadenie interiéru je novšieho dáta ako najstaršie časti stavby, avšak vďaka tomu, že ho vytvorili v čase neskorého baroka vytvorili v neo-gotickom slohu, architektonicky harmonizuje s prostredím. Z obrazov sa tu nachádzajú Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne súčasťou hlavného oltára. Ďalej je tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej, čo je olejomaľba z polovice 19. storočia, tiež obraz Ukrižovaný z 1. polovice 19. storočia. Interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.
Žiar nad Hronom
Aj v Žiari nad Hronom stál do roku 1806 stredoveký Kostol sv. Kríža. Obec dostala názov Svätý Kríž od patrocínia kostola. Nie je ale vylúčené, že existovala pod iným názvom už pred postavením chrámu. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740.
Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813.
Krížová Ves
V Krížovej Vsi sa nachádza klasicistický kostol upravený v roku 1819 s čiastočným použitím obvodového muriva z predošlého gotického kostola, ktorý bol začiatkom 18. storočia zničený. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na západnom vstupnom priečelí je barokovo-klasicistická úprava s odseknutým tympanónom a vežou, členenou lizénami a čabrakmi, zastrešenou ihlanom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je neogotická kópia kežmarského oltára.
V 13. storočí už bol na území Krížovej Vsi kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara. Kamenná neomietnutá jednoloďová stavba má pôsobivú neorománsku formu. Kostol nie je veľký, ale jeho symetrická kompozícia s masívnou, pomerne nízkou stupňovitou vežou mu dáva mystický monumentálny výraz. Trojica širokých oblúkov vytvára nízke vstupné podlubie. Jednoduchému interiéru ohraničenému omietnutými stenami dominuje moderný oltár.
Dunajská Lužná
Rímskokatolícky kostol sa nachádza v časti obce Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou Dénešd. Dedina s kostolom bola filiálkou farnosti v Nové Košariská (Mišérd). Pôvodný kostol bol románsky a patril benediktínom z Pannonhalmy. Bol zasvätený sv. Bartolomejovi. V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Jej vznik sa datuje na 12.-13. storočie a pravdepodobne pochádza zo zaalpskej talianskej oblasti. Sochu do obce priniesli Benediktíni, keď utekali pred Turkami z kláštora Celldömölk v Maďarsku. Už tí sochu uctievali ako zázračnú a uzdravovaciu. Socha bola korunovaná striebornou korunou s drahými kameňmi, v pravej ruke držala strieborné žezlo, v ľavej Jezuliatko.
Kostol sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. Preto bolo potrebné ho prestavať. So stavbou nového kostola sa začalo v roku 1786 na mieste pôvodného kostola. Postaviť ho dal opát Daniel Somogyi. Dostavaný a posvätený bol až v roku 1797, a bol zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Kostol bol postavený v barokovom slohu. Organ získal kostol až v druhej polovici 19. storočia. Staval ho „kráľovský organár“ - Ludvig Mooser. Zhotovil ho ako dvojmanuálový s dvanástimi registrami. V roku 1852 vyhorel pôvodný farský kostol sv. Martina v Nových Košariskách, a tak sa farským kostolom stal kostol Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej a je ním až dodnes.
Kostol v roku 1924 dostal z milodarov 4 bronzové zvony zasvätené sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii - Madone Žitného ostrova a sv. Martinovi z Tours. Posledná 2 menované boli rekvírované počas 2. svetovej vojny.
Významné osobnosti spojené so Slobodným slovenským vysielačom
- Pavel Hronec - pracovník SSV, evanjelický farár (10. 10. 1910 Zvolenská Slatina, okr. Zvolen - 24. 7. Zapojil sa do protifašistického odboja, krátko pred vypuknutím Povstania bol zástupcom prednostu duchovnej ev. a. v. správy na Veliteľstve pozemných vojsk v Banskej Bystrici.
- Július Chovan - hlásateľ Slobodného slovenského vysielača, telovýchovný pracovník (17. 8. 1914 Ružomberok - 17. 9. Účastník Slovenského národného povstania, počas neho bol aj hlásateľom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945), Čs.
- Imrich Ikrényi - technik, rádioamatér (5. 1. 1909 Lipová-Mlynský Sek - 29. 1. Počas Slovenského národného povstania technicky zabezpečoval vysielanie Slobodného slovenského vysielača, po zbombardovaní budovy rozhlasu spolu s Karolom Dillnbergerom pripravili náhradný vysielač na letisku Tri duby.
- Peter Karvaš - dramatik, dramaturg, hlásateľ (25. 4. 1920 Banská Bystrica - 28. 11. Počas Slovenského štátu bol rasovo prenasledovaný, internovaný v pracovnom tábore (1943 - 1944). Po vojne bol dramaturgom v Slovenskom rozhlase (1945) a na Novej scéne Slovenského národného divadla (1946 - 1948).
| Osobnosť | Pôsobenie v SSV | Ďalšie aktivity |
|---|---|---|
| Pavel Hronec | Pracovník SSV | Evanjelický farár, protifašistický odboj |
| Július Chovan | Hlásateľ SSV | Telovýchovný pracovník, účastník SNP |
| Imrich Ikrényi | Technik | Rádioamatér, zabezpečoval vysielanie SSV |
| Peter Karvaš | Hlásateľ | Dramatik, dramaturg, prenasledovaný počas Slovenského štátu |
Členovia Cirkevného zboru vo Zvolenskej Slatine si v 4. pôstnu nedeľu, dňa 27. marca 2022, pripomenuli na Službách Božích významnú udalosť - 430. výročie narodenia Juraja Tranovského. Na počesť významného kňaza, básnika, prozaika a vydavateľa Juraja Tranovského sme v rámci služieb Božích namiesto nových evanjelických spevníkov spievali zo starého Tranovského kancionála, ktorý si účastníci služieb Božích priniesli z domu. Pri tejto príležitosti sme spievali piesne č. V kázni slova Božieho brat zborový farár Branislav Kováč pripomenul dielo a pohnutý život Juraja Tranovského, a tiež v súvislosti s kázňovým textom Skutkov ap. 16, 23-25 zdôraznil potrebu spoliehať sa na Pána Boha v akejkoľvek ťažkej životnej situácii, tak ako naši evanjelickí predkovia.