Ako Správne Citovať a Tvoriť Bibliografické Odkazy Podľa Noriem ISO 690

V tomto článku si vysvetlíme, ako by sa malo správne citovať a parafrázovať podľa aktuálne účinnej normy ISO 690 a ISO 690-2 v interpretácii s národnou normou STN ISO 690 a STN ISO 690-2. Nevynecháme ani techniky, ako citovať internetové zdroje, zákony, články z časopisov, kapitoly z monografií ap. Nakoniec popíšeme tvorbu bibliografických odkazov (zoznam použitej literatúry).

Správne uvedenie citovaných textov a parafrázovaných častí obsahov je jedným z faktorov ovplyvňujúcich dôveryhodnosť vašich textových výtvorov, ale tiež predstavuje naplnenie autorského zákona - ochranu duševného vlastníctva tých, ktorých obsah preberáme. Preberanie informácií bez uvedenia zdroja je plagiátorstvo a predstavuje trestný čin (pozri Trestný zákon č. 300/2005). Uvádzanie zdrojov, z ktorých naše dielo čerpá, slúži tiež čitateľovi k tomu, aby si mohol veci overiť, prípadne hlbšie naštudovať.

Citácia alebo citovanie je podľa Kimličku [2004] skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu). Slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente. Citát je podľa Katuščáka [2005:216] „text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja.“ Citát sa na rozdiel parafrázy uvádza v úvodzovkách. Parafráza je voľné spracovanie cudzej myšlienky. Väčšinou obsahuje abstrahovanie. Parafrázujeme tiež nekvalifikované preklady cudzojazyčnej literatúry, ktorú používame vo svojich prácach. Citovaný dokument je ten, z ktorého niečo preberáme. Je to dokument, ktorý je zdrojom informácií pre nás.

Techniky Citovania

Existuje niekoľko techník citovania:

• technika priebežných poznámok pod čiarou: táto technika spočíva v tom, že za citovaným alebo parafrázovaným textom sa uvedie cez horný index číslo a naspodu strany je k danému číslu priradený zdroj. Autor, názov diela, rok vydania a prípadne strana.
• technika číselných odkazov (vancouverský štýl): táto technika spočíva v tom, že za citovanými časťami umiestňujeme číselný odkaz (najlepšie v podobe horného indexu, v zátvorke, ideálne v hranatej). Nevýhodou je, že čitateľ nemá na prvý pohľad vôbec predstavu o tom, kto je autor a z ktorého roka zdroj pochádza.
• technika prvého údaja a dátumu (harvardský štýl): túto techniku odporúča aj Metodické usmernenie Ministerstva školstva SR č. 14/2009-R, je tiež vhodná pre texty na internete. Spočíva v tom, že za citátom zakončeným úvodzovkami sa do zátvorky vsunie priezvisko autora (ak je autor neznámy, tak začiatočné slová názvu práce a tri bodky), rok vydania, a číslo citovanej strany. Ak ide o parafrázu, číslo strany sa neuvádza. Ak spomíname viaceré diela jedného autora vydané v rovnakom roku, tak za rokom pridávame malé písmeno a, b, c, d...

Rozdiel medzi citáciou a parafrázou je ten, že citácia je text doslovne prevzatý, musí byť ohraničený úvodzovkami a mal by v prípade tlačovín odkazovať na presnú stranu, pričom parafráza je preformulovaný obsah parafrázovaného textu, nie je v úvodzovkách a spravidla sa neodvoláva na presnú stranu, ale len na konkrétneho autora a dielo.

Príklady Citácií

Na Slovensku sa najčastejšie používa takýto tvar: Katuščák a kol. (2005, s. 224). Trochu praktickejšia je takáto forma: [Jansen 2005:224]. Dochádza pri nej k redukcii niekoľkých znakov.

Príklad citácie: „Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec“ (Bieliková, Pétiová, 2000, s. 14).

Všimnite si, že zátvorky môžu byť okrúhle alebo hranaté. Za priezviskom sa dáva alebo nedáva čiarka. V jednom prípade sa za rokom uvedie čiarka a „s.“, v inom prípade sa dá za rok iba dvojbodka a rovno uvedie číslo strany, prípadne sa medzi to vsunie ešte medzera. Dôležité je, aby konkrétny tvar konkrétnej techniky citovania bol v celej práci rovnaký. Väčšinou majú však katedry alebo redakčné rady špeciálne usmernenia, aký tvar a techniku vyžadujú používať.

Citovanie Právnych Noriem

Pri citovaní časti znenia právnych noriem treba dodržať tiež isté zásady. Značka paragrafu (§) sa používa len v spojení s číslom, v opačnom prípade sa nahrádza slovom. Značka „§“ sa píše s medzerou z ľavej i pravej strany.

V praxi citovanie časti zákona vyzerá napr. Podľa § 185 ods. 2, písm. b) zákona č. 314/2000 Z. z. o… alebo V zmysle 8.

Tvorba Bibliografických Odkazov

Na konci článku či inej práce treba uviesť zoznam použitých prameňov, čo sa zvykne označovať rôzne, napr. Zoznam bibliografických odkazov či Použitá literatúra ap. Jednotlivé zdroje sa s výnimkou vancouverského štýlu zoraďujú abecedne a nečíslujú sa.

Pre knihu to vyzerá napr. ONDREJKOVIČ, Peter. 2002. Globalizácia a individualizácia mládeže. Bratislava : SAV, 2002. 134 s. Všimnite si na tom detaily: zamerajte sa najmä na interpunkciu, kedy nasleduje bodka, kedy čiarka, kedy a ako idú medzery medzi nimi. Ako prvé je priezvisko autora veľkými písmenami. Nasleduje meno autora, ktoré je už malými písmenami a dokonca môže byť skrátené na začiatočné písmeno.

Ak sú dvaja alebo traja autori, uvedú sa tak, že medzi nich sa vloží pomlčka, príklad: INGVERSEN, P. - WILLET, P. Ak sú viacerí ako traja autori, vymenujú sa maximálne traja a za tým sa uvedie skratka et. al. Autor a rok vydania slúži na spárovanie s citovaným textom pri citačnej technike prvého údaja a dátumu. Rok vydania sa teda v takomto bibliografickom odkaze vyskytuje dvakrát.

Príklad bibliografického záznamu knihy podľa normy ISO 690

Ak použijeme práce toho istého autora a vydal viac diel počas jedného roka, odlišujeme ich pridávaním malých písmen, napr. Názov práce je lepšie uvádzať šikmým písmom (kurzívou). V prípade, ak má názov podnázov, ten sa oddeľuje dvojbodkou, pričom okolo nej sú medzery, napr. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník. Medzi miestom vydania a názvom vydavateľstva je dvojbodka, okolo ktorej sú medzery.

Neraz sa stane, že niektorý z povinných údajov nemáme k dispozícii. Vtedy sa používajú latinské skratky. Ak chýba rok vydania, uvedie sa namiesto neho [s. a.], čo znamená sine anno (bez roku). Ak chýba miesto vydania, uvádzame [s. l.], čo znamená sine loco (bez miesta). A ak chýba názov vydavateľa, uvedieme [s. n.].

Často sa stáva, že časť knihy, z ktorej citujeme, je iba kapitolou, ktorej autorom nie je zrovna hlavný autor či editor daného diela. Tiež často ako zdroj používame článok z rôznych časopisov alebo príspevok zo zborníka. V týchto prípadoch treba zdôrazňovať primárnu zodpovednosť konkrétneho autora a vymedziť strany, na ktorých sa článok či kapitola nachádzajú.

Príklady:

• BUDILOVÁ, Lenka - JAKOUBEK, Marek. 2008. Cigánska osada - rodina nebo obec? In: JAKOUBEK, Marek - HIRT, Tomáš (ed.). Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu : 1999 - 2005. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2008. s. 41-62.
• MINÁRIK, Peter - LULIAK, Milan. 2008. Molekulárna psychiatria: Gény, mozog, sex a rodina. In: Psychiatria, [online]. č. 4, 15, 2008 [cit. 2010-12-20]. s. 283-285.

Ak sa odkazuje cez sprostredkujúci prameň, čiže ak nemáme k dispozícii originálny zdroj, ale ten sa spomína v nejakej inej práci, postupujeme takto: najprv vyhotovíme odkaz na originálny zdroj. V tomto odkaze za odkazom na originálny zdroj napíšeme slovo Podľa:, prípadne slovo Zdroj: alebo Prameň:. Potom do toho istého odkazu pripojíme údaje o sekundárnom zdroji.

Citovanie Internetových Zdrojov

Oblasťou, kde sa ľudia dopúšťajú rozsiahlych chýb, je citovanie internetových zdrojov a ich uvádzanie v zozname bibliografických odkazov. Čas od času sa možno stretnúť dokonca s tým, že niekto ako zdroj uvedie: „internet“. Je to rovnaký nezmysel, akoby povedal: „kniha“ alebo „časopis“. Podobne humorne znie, keď niekto uvedie ako zdroj „Google“. Google je vyhľadávač informácií (zdrojov) a nie zdroj samotný.

Častou chybou je aj nesprávne uvedenie odkazu. Napr. odvolať sa na konkrétne webové sídlo - spravidla názov domény, nie je dostačujúce. Treba skopírovať vždy celú adresu článku, ktorú vidíme v prehliadači.

V internetových článkoch na internete je zaužívaná zjednodušená technika, ktorá spočíva v aktívnych slovách častí textov (tzv. anchory), ktoré odkazujú priamo na internetový zdroj. Táto technika ale primárne slúži na odkázanie pre viac informácií. Je to pohodlné a prehľadné pre obe strany - ako tvorcu, tak aj čitateľa. Problém nastáva, ak sa daný text vytlačí - z toho sa nedá vyčítať nič. V rámci práce na akademickej úrovni je takéto odkazovanie, samozrejme, neprípustné.

Správne odkazovanie na internetový zdroj sa vo svojej podstate veľmi nelíši od toho tlačeného. V texte práce uvádzame napr. pri použití techniky prvého údaja a dátumu rovnako priezvisko autora a rok vydania ako pri tlačenom texte. Bibliografický odkaz uvedený na konci práce je tiež takmer rovnaký, iba doplnený o niektoré údaje.

Príklad:

RUSHTON, J. Philippe - JENSEN, Arthur, R. 2005. Wanted: More Race Realism, Less Moralistic Fallacy. In Psychology, Public Policy, and Law. 2005 [cit. 2011-10-23]. Vol. 11, No. 2, p. 328-336.

Ako vidno z uvedeného, citovanie internetovej stránky nespočíva len v uvedení odkazu na ňu. Keďže obsah internetu sa dynamicky mení a vyvíja, veci, ktoré boli pod istým odkazom dostupné včera, nemusia byť aj zajtra, resp. môžu byť zmenené. Preto je veľmi dôležité uvádzať dátum citovania, napr. skratkou „cit.“ v hranatej zátvorke.

Okrem toho si treba uvedomiť, že jednou z hlavných podstát citovania a parafrázovania je dodržanie autorského zákona, takže citovaný a parafrázovaný text treba v prvom rade priradiť konkrétnemu menu a nie webovej adrese. Slovo URL býva nahradené aj frázou „Dostupné na“ ap. Všimnite si, že URL (internetový odkaz) je uvedený v zobáčikoch.

Detailná rozprava korektného uvádzania zdrojov by bola príliš rozsiahla, preto sme sa v tomto výklade zamerali iba na podstatné základy. Pre písanie záverečných prác či odborných a vedeckých článkov preto odporúčame preštudovať si fundovanú literatúru, ktorá sa tejto téme venuje. Na Slovensku sú uznávaní autori napr. Štefan Kimlička, Dušan Meško, Dušan Katuščák atď. S touto témou je príbuzný aj Autorský zákon a Tlačový zákon. Pre serióznejšie vedomosti je dobré poznať aj tieto právne normy.

Použitá Literatúra

• BIELIKOVÁ, M. - PÉTIOVÁ, M. 2000. Životný štýl mládeže v Slovenskej republike. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2000. 36 s.
• BIMBER, Bruce. 2000. Measuring the Gender Gap on the Internet. In: Social Science Quarterly, vol. 81, num 3. Austin : University of Texas Press, 2000-09 [cit. 2011-09-12].
• GAVORA, Peter. 2006. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent, 2006. 239 s.
• KATUŠČÁK, Dušan. 2005. Citovanie a zoznam bibliografických odkazov v práci. In: MEŠKO, Dušan a kol. Akademická príručka, [2. vyd.]. Martin : Osveta, 2005. ISBN: 80-8063-200-6. s. 215-238.
• KEHOE, Colleen M. - PITKOW, James E. 1996. Surveying the Territory: GVU's Five WWW User Surveys. In: The World Wide Web Journal, Vol. 1, no. 3, 1996 [cit. 2011-09-14], p. 77-84.
• KIMLIČKA, Š. Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2. [cit. 2008-04-10].
• KIMLIČKA, Štefan. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002. 82 s.
• Metodické usmernenie Ministerstva školstva SR č. 14/2009-R z 27. augusta 2009 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní č. CD-2009-31655/30400-1:02, [online]. [cit. 2011-10-23].
• MPSVR SR. 2010b. Prílohy k Správe o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2009. [cit. 2010-12-20]. Bratislava, 2010, 71 s.
• Zákon č. 300/2005 Z. z.

tags: #biblia #bibliograficky #udaj