V tomto článku sa ponoríme do bohatej histórie rôznych častí Košíc, od rekreačnej oblasti jazera, cez osadu Lubina, až po významné sakrálne stavby. Priblížime si aj osudy chaty Alpinka a jej premenu v priebehu času.
Chata Alpinka: Od súkromnej vily po schátralú budovu
V tomto putovaní dejinami Košíc sa zastavíme v Čermeli a priblížime si dejiny chaty Alpinka, ktorá je v súčasnosti, žiaľ, v schátralom stave a hrozí jej demolácia.
Koncom 19. storočia vznikol v Košiciach Turistický kruh košického okolia, ktorý si vytýčil hneď niekoľko ambicióznych cieľov za účelom zvýšenia turistického ruchu. Jedným z nich bolo vybudovať v Čermeľskom údolí v blízkosti Hladnej studne na ploche 32 hektárov „Košické ihličnaté liečivé kúpele a letovisko“. Územie bolo vymedzené od Prameňa dobrej nádeje až po parnú pílu košického obchodníka s drevom Viliama Kircza. Hlavným iniciátorom myšlienky a zároveň predsedom stavebného výboru kúpeľov sa stal Štefan (István) Szönyey, ktorého inšpirovali o viac ako 20 rokov staršie stavebné návrhy Ľudovíta Cordinesza.
V rámci veľkolepých stavebných plánov sa uskutočnili meteorologické výskumy, ktorými sa malo potvrdiť priaznivé podnebie, riešila sa v nich aj infraštruktúra - trať pouličnej železnice sa mala predĺžiť od kiosku v Čermeli až do zmýšľanej kúpeľnej osady a na kúpanie a člnkovanie hostí malo slúžiť umelé jazero.
Komplexný stavebný projekt areálu kúpeľov zhotovil staviteľ a vtedajší hlavný mestský inžinier Adolf Soukup. Mestské zastupiteľstvo v roku 1898 schválilo stavebné povolenie a tiež udelilo súhlas s prenájmom pozemkov. Úspech projektu mal byť po finančnej stránke zabezpečený vytvorením Účastinnej (Akciovej) spoločnosti košických ihličnatých liečivých kúpeľov a letoviska s plánovaným základným kapitálom 150-tisíc forintov. Jej členskú základňu tvorilo viacero predstaviteľov košického verejného života. Aj napriek tomu sa napokon práve kvôli nedostatku finančných prostriedkov impozantné plány nepodarilo zrealizovať.
Jedným z členov stavebného výboru bol syn zakladateľa a spolumajiteľ už spomínanej píly právnik Viktor Kircz. Práve on si tu v roku 1910 podľa vzoru švajčiarskych horských chát nechal postaviť loveckú vilu, nazval ju podľa svojej manželky Karolíny - vila Karola (Karola lak), dodnes tento fakt hlása nápis na budove. Vilu rodina niekoľko rokov využívala na súkromné účely a tiež ju prenajímala Košickému poľovníckemu spolku.
Potom, čo prestala prosperovať neďaleká píla, aj vila prestala byť používaná a začala pustnúť. Počas rokov 1935 - 1936 na lúke povyše zotavovne pribudol bazén s rozmermi 20x6 metra (zrušený bol v roku 1983). V rovnakom období bol vybudovaný betónový tanečný parket s prístavbou krytej verandy pre turistov, ktorá bola v ďalšom období zmenená na jedáleň. Po roku 1945 sa chata dostala pod národnú správu strojárenského podniku Poledniák (neskôr Východoslovenské strojárne).
Osada Lubina a Sídlisko Nad jazerom
Najčastejšie skloňovaným názvom a miestom, s ktorým sa pri pátraní po histórii územia dnešnej Mestskej časti Košice - Nad jazerom stretávame, je osada Lubina. Územie ležalo po pravej strane rieky Hornád, susedilo s dedinami Krásna nad Hornádom, Barca, Košice.
Kedy a ako osada Lubina vznikla nie je známe, no spomína sa už v listine spojenej s prvou zmienkou o ville Cassa, teda o Košiciach, z roku 1230. Roku 1292 vlastnilo Lubinu mesto Košice, v roku 1337 už bola územím v rukách opátstva Krásnej nad Hornádom a bola považovaná za riadnu dedinu. Podľa niektorých zdrojov Lubina existovala do druhej polovice 18. storočia. Iné zdroje hovoria o tom, že sa jej zvyšok v podobe samoty zachoval až do prvej polovice 20. storočia.
Pôvodne sa na území niekdajšej Lubiny, a tiež súčasného sídliska uvažovalo, že by tam mohla byť priemyselná oblasť potravinárskeho charakteru. Po 2. svetovej vojne sa v Košiciach s rozvojom hospodárstva začala prebúdzať bytová výstavba. Proces výrazne urýchlilo budovanie hutníckeho kombinátu - Východoslovenských železiarní. Aby mohli nájsť zamestnanci VSŽ v Košiciach nový domov, naplno sa rozbehla výstavba satelitných sídlisk vytvárajúcich akýsi reťazec okolo historického centra mesta.
Vznik samotného Sídliska Nad jazerom spadá do 70-tych rokov 20. storočia. V auguste roku 1970 sa do novovybudovaných bytových domov nasťahovali prvé rodiny. Celkovo bolo v sťažených geologických pomeroch postavených 9 131 bytových jednotiek. Celá oblasť obytnej zóny je situovaná na štrkovom podloží.
Mestská časť Košice - Nad jazerom sa nachádza v nadmorskej výške 192 m n. m. v katastrálnom území Jazero. Má rozlohu 3,6 km² (366 ha). Situovaná je v južnej časti mesta Košice v cestnom ťahu na Slanec. Hranicu MČ z juhozápadnej strany tvorí hlavná komunikácia sídliska (smerujúca na Slanec), severnú a severozápadnú hranicu tvorí rýchlostná cestná komunikácia vonkajšieho okruhu mesta a mestské časti (MČ) Vyšné Opátske, severovýchodnú a východnú hranicu tok rieky Hornád a južnú hranicu MČ Krásna. Mestská časť Košice - Nad jazerom je komunikačne spojená s mestom električkovou a autobusovou dopravou smerom do a z centra mesta. Zabezpečené je tiež priame spojenie pre pracovníkov US Steel do železiarní.
Infraštruktúra a život v MČ Košice - Nad jazerom
V MČ Košice - Nad jazerom nájdeme:
- MŠ Azovská ul.
- MŠ Dneperská ul.
- MŠ Družicová ul.
- MŠ Galaktická ul.
- ZŠ Bukovecká ul.
- SZŠ, Dneperská ul.
- ZŠ J. Urbana, Jenisejská ul.
- ZŠ Družicová ul.
- SZŠ, Galaktická ul.
- ŠZŠ, Rovníková ul.
- Súkromné gymnázium, Dneperská ul.
- Súkromná stredná odborná škola, Bukovecká ul.
- Obchodná akadémia, Polárna ul.
- Verejná knižnica J. Bocatia
Kultúrno - spoločenské zázemie je zabezpečované najmä činnosťou kultúrneho strediska - KS Jazero. V mestskej časti je v OC Branisko zriadené Denné centrum (predtým Klub dôchodcov), ktorého cieľovou skupinou sú predovšetkým seniori. Mestská časť pre centrum zabezpečuje technicko - organizačné zázemie a činnosť centra podporuje aj finančne. V MČ sú seniori organizovaní i v Klube kresťanských seniorov, ktorý pracuje pri farskom kostole sv. Košických mučeníkov na Námestí sv. Košických mučeníkov č. 6.
V mestskej časti Košice - Nad jazerom, na poliklinike na Spišskom námestí 1 od roku 2002 poskytuje sociálne služby nezisková organizácia Facilitas. Zameriava sa na podporu ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením s cieľom zvyšovania ich šancí na zaradenie sa do spoločnosti, odstraňovania sociálnej izolácie a zlepšovania prístupu k rôznym oblastiam spoločenského života. Snahou Facilitas n. o. je pomáhať.
Mestská časť ponúka svojim obyvateľom a ostatným návštevníkom oblasť rekreačnej lokality (RL) Jazero a na hrádzi. K dispozícií sú dve multifunkčné ihriská: detské a volejbalové.
Mestská časť vydáva tri až štyrikrát ročne - podľa potreby - občasník Jazerčan. Prináša v ňom informácie o živote mestskej časti, o činnosti materských, základných a stredných škôl, o práci samosprávy i komisií. V roku 2018 vychádzal už 26. ročník Jazerčana, ktorý dostávali obyvatelia do schránok zadarmo.
Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom
Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad jazerom začínajú konať bohoslužby. Od septembra roku 1994 sa začínajú viesť aj samostatne matriky.
Už od samotného začiatku bola v srdciach veriacich, aj navonok prejavovaná túžba po Božom chráme uprostred tohto košického sídliska. To potvrdzuje aj skutočnosť posvätenia základného kameňa budúceho chrámu, ktorý posvätil dňa 2. júla 1995 pri svojej návšteve Košíc pápež Ján Pavol II.
V období čakania na začatie stavby nového chrámu sa liturgický aj pastoračný život gréckokatolíckych veriacich farnosti Košice - Nad jazerom realizoval najprv v zasadačke Stavebného bytového družstva IV. a neskôr celých 20. rokov v provizórnej kaplnke na Levočskej ulici. V roku 2011 začala výstavba farského chrámu, ktorý bol v roku 30. júna 2019 slávnostne posvätený Mons. Milanom Chauturom CSsR, košickým eparchiálnym biskupom.
Podľa posledného sčítania ľudu (z r. 2021) žije na území našej farnosti 2 422 gréckokatolíkov. Pod farnosť Košice - Nad jazerom (1 703) patria aj filiálky Košice - Barca (165), Košice - Krásna (301), Košice - Šebastovce (39) a Vyšné Opátske (214 gréckokatolíkov). Farnosť vznikla na základe blízkej spolupatričnosti gréckokatolíkov žijúcich na sídlisku Košice - Nad jazerom.
V súčasnosti sa snažíme na základe tejto spolupatričnosti kreatívne nachádzať nové spôsoby evanjelizácie, ktorá osloví všetkých, ktorí sa hlásia k našej farskej rodine. Súčasne sme otvorení aj pre všetkých tých, ktorých život v našej farskej rodine zaujme a prejavia túžbu byť súčasťou Kristovej cirkvi, ktorá už tu na zemi spolupracuje na budovaní Božieho Kráľovstva.
Pravidelné bohoslužby
- Pondelok: 17:30 - sv. liturgia
- Utorok: 17:30 - sv. liturgia
- Streda: 17:30 - sv. liturgia
- Štvrtok: 08:00 - sv. liturgia (csl.)
- Piatok: 17:30 - sv. liturgia
- Sobota: 08:00 - sv. liturgia
- Sobota: 17:30 - večiereň
- Nedeľa: 08:00 - sv. liturgia
- Nedeľa: 10:30 - sv. liturgia
- Nedeľa: 15:00 - večiereň
- Sviatok: 08:00 - sv. liturgia
- Sviatok: 17:30 - sv. liturgia
Premonštrátsky kostol a Dóm sv. Alžbety
Na mieste terajšieho premonštrátskeho kostola stál v stredoveku tzv. kráľovský dom. V počiatkoch rekatolizácie na prelome 16. a 17. storočia tu bolo zriadené obydlie a kaplnka pre jezuitov, "misionárov" v protestantskom meste. Troch z nich v roku 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác. Vražda otriasla mestom a neskôr manželka Juraja II. Rákócziho nehnuteľnosť odkúpila a dala na zbúranisku starého kráľovského domupostaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "Il Gesu" v Ríme. Dokončený bol v r. 1681. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a vznikla tu aj prvá košická univerzita, v tej dobe druhá v celej krajine. Kostol sa preto spomína aj ako gymnaziálny alebo univerzitný kostol. V r. 1811 prešiel do rúk premonštrátov z Jasova.
Výzdoba a mobiliár pochádzajú väčšinou ešte z jezuitského obdobia. Interiér pôsobí vzácnym jednoduchým dojmom. Dokonalá je napr. iluzívna maľba z r. 1786 od Erazma Schrotta. V krypte, ktorá mala slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákócziovcov, leží donátorka, zakladateľka kostola, kňažná Žofia Báthory a jej syn František I.
Po takmer roku vrátili do premonštrátskeho kostola na Hlavnej ulici v Košiciach hlavnú časť dvestoročného oltára. Rokokové tabernákulum sem previezli po zreštaurovaní v Levoči. Vzácna polychrómovaná drevorezba teraz vyzerá takmer ako pri svojom vzniku v roku 1820.
"Bohostánok prešiel prvou reštauráciou v polovici tridsiatych rokov. Niektoré časti z neho odobrali, iné zase pridali. Koncom sedemdesiatych rokov ho navyše pretreli farbou. Tak stratil pôvodnú podobu," hovorí rektor kostola a predstavený rehoľného domu Ambróz Martin Štrbák O.
Podla Krajského pamiatkového úradu v Košiciach bola pamiatka v havarijnom stave. Architektúra oltára bola znečistená, spoje a dosky uvoľnené, na mnohých miestach bolo vidieť trhliny, povrchové farby i zlátenie sa narušilo. Bohostánok poškodili aj neodborné zásahy a drevokazný hmyz.
Reštaurátori po demontovaní a sondážnom výskume drevorezbu očistili, odstránili starý náter, vytmelili škáry, dorezali chýbajúce časti. Skončili retušovaním a zlatením. "Oltár bol natretý vodovou farbou na steny. Keď sme ju odstránili, objavila sa farba charakteristická pre rokoko - biela so zlatou. Zlátené časti boli tiež zakryté bronzom," povedal Ľubomír Krajčírik z reštaurátorského tímu. Zreštaurovanie stálo 395-tisíc korún. "Financovali sme to zo zbierok a milodarov veriacich. Pomohlo nám aj dvadsaťtisíc korún z rezervy primátora Košíc," povedal Štrbák.
Rád premonštrátov chce v obnove zariadenia kostola pokračovať. Pamiatkovému úradu oznámil zámer reštaurovať barokový oltár svätého Jozefa a barokové lavice ešte zo začiatku osemnásteho storočia. Oltár pripevnený na stene totiž poškodzuje vlhkosť, lavice sa lámu.
Zmení sa aj samotný kostol sv. Trojice. Pamiatkari už súhlasili s reštaurovaním fasády i obnovou krovnej konštrukcie a zvonových stolíc oboch veží. Pre vlastníka stanovil niekoľko podmienok, najmä musí zachovať autenticitu ranobarokovej stavby z roku 1671, ale tiež napríklad navrhnúť jej ochranu pred znečistením holubmi.
Zreštaurované tabernákulum oltára Nanebovzatia Panny Márie slávnostne požehná v nedeľu dopoludnia opát jasovského opátstva Tomáš Karol Bartal O. Praem.
Dominantou mesta Košice je monumentálny gotický Dóm sv. Alžbety. Samostatne stojaca stavba je najväčším kostolom na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie ležiacou katedrálou západného typu v Európe.
Historicky prvá sv. omša na sídlisku Nad jazerom sa slávila 7. októbra 1990. Farský kostol sv. 22. apríla 1990 Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň pre stavbu kostola na košickom sídlisku Nad jazerom s titulom patrónov - blahoslavených Košických mučeníkov. Pri tej príležitosti vydal Msgr. Alojz Tkáč dekrét o výstavbe nového kostola.
Na jar 1991 sa konala výstava návrhov na nový kostol. Spomedzi 21 návrhov zvíťazil projekt Ing. arch. Miloslava Mudrončíka, košického rodáka žijúceho v Bratislave. S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja - Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice - Nad jazerom.
Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr. Bernard Bober.
Kostol Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup - metropolita Msgr. Alojz Tkáč. Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex. 25,8).
Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2. júla 1995.
Kúrenie kostola je podlahové, kaplnka a ostatné objekty sú vykurované cez radiátory. Celkové náklady na stavbu kostola boli 32 100 000 Sk.