V tichých, rozsiahlych lesoch Malých Karpát, len 20 km severne od historického mesta Trnava, leží skrytý poklad - ruiny Kláštora a Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej, známe ako Katarínka. Miesto, vzdialené od hlavných turistických trás, si zachovalo svoju dôstojnosť a magickú atmosféru. Kláštor a kostol sú dnes súčasťou prírodnej rezervácie Katarína.
Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy.
Historické medzníky Kláštora Sv. Kataríny
Od gotickej kaplnky v 15. storočí, cez zjavenia svätej Kataríny až po búrlivé udalosti, ktoré formovali jeho históriu, Kláštor Katarínka prešiel dlhou cestou. Jeho história je plná obratov. Kláštor svätej Kataríny bol založený v roku 1618 keď majiteľ panstva gróf Krištof Erdődy vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. Kláštor bol vybudovaný na mieste, kde stála v minulosti gotická kaplnka s cintorínom. Podľa legendy sa na tomto mieste zjavovala svätá Katarína grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu, ktorý bol synom bohatého grófa z Jablonice.
15. storočie a založenie kláštora
- prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke.
17. a 18. storočie: Rozvoj a zánik
Barokový kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, postupne sa rozširoval a dobudovával. V minulosti patril najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. V 17. storočí bol tento komplex niekoľko krát poškodený počas stavovských povstaní, či tureckých vpádov ale vždy sa opravil a obnovil.
- 1645 - kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I.
- 1646 - obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.
- asi v pol. 17. storočia - pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r.
- 1701 - 9. január - vraždou poškvrnený kostol je opäť vysvätený.
- 1710 - 9. september - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci slovenčinou - Benignus Smrtník (nar.
- 1782 - sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv.Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči.
- 22. júl 1786 - nariadením cisára Jozefa II. - kláštor sv.
Definitívny koniec kostola a kláštora nastal v roku 1786. Cisár Jozef II. zrušil dekrétom rády, ktoré sa nezaoberali vzdelávaním, zdravotníctvom, alebo vedou, medzi nich patrili aj františkáni. Rehoľníci museli kláštor opustiť, cenné predmety sa preniesli do okolitých farských kostolov, mnohé boli rozkradnuté a navždy sa stratili,. Objekt kláštora a kostola začal pustnúť a meniť na ruinu.
Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.
V dôsledku jozefínskych reforiem bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory. Kláštor bol prevzatý do štátnej správy.
Obnova Kláštora
Dodnes sa zachovali ruiny kostola s vežou a časť kláštornej budovy. O záchranu a konzerváciu Katarínky sa stará od roku 1995 OZ Katarínka, ktorá v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže organizuje každoročne letné pracovné tábory. V roku 2017 bola na Katarínke skolaudovaná a slávnostne otvorená veža s vyhliadkou, tento rok sa práce presunuli na objekt kláštora.
Už v roku 1995 sa ruiny Kláštora Katarínka stali miestom oživenia vďaka mladým dobrovoľníkom. Tí sa rozhodli vrátiť tomuto miestu jeho stratenú slávu. Projekt Katarínka odvtedy neustále rastie a priláka ročne stovky návštevníkov. Aby sa zabránilo ďalšiemu pustnutiu Katarínky vznikol projekt Katarínka. Mladí ľudia od 17 rokov počas letných táborov pracujú v stredovekom duchu na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.
V roku 2017 bola veža Katarínky skolaudovaná a slávnostne otvorená, čím sa stala symbolom nádeje pre obnovu a zachovanie tohto historického miesta.
S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.
Významné udalosti v procese obnovy
- 2004 - Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv.
- 2005 - Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža.
- 2010 - Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže.
- 2011 - Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov.
- 2012 - Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie.
- 2013 - Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou.
Ako sa dostať na Katarínku
Na Katarínku vedie modro označený turistický chodník z Naháča. Z Dechtíc sa tam dostaneme Náučným chodníkom Katarínka, najkratšia trasa je z lesnej cesty ktorá vedie od hlavnej cesty medzi obcami Naháč a Dechtice, kde je aj možnosť parkovania na okraji lesa. Táto tretia trasa je vhodná aj pre rodiny s malými deťmi, s kočiarom, je dlhá cca 1,5 km.
Na Katarínku je možné dostať sa z viacerých smerov, no najpraktickejší je prístup z obcí Naháč a Dechtice. okrem toho sa sem môžete dostať z obce Dobrá Voda. Taktiež je možný prístup po poľnej ceste medzi Naháčom a Dechticami. Odbočka z hlavnej cesty je zhruba v polovici vzdialenosti medzi týmito obcami.
Turistické trasy
- Z Naháča: Po peknom lesnom chodníčku, ktorý vás vyvedie priamo k ruine, pričom posledných pár metrov je v strmšom kopci. Trasa nie je ideálna pre kočík. Trasu by ste mali zvládnuť za približne hodinu.
- Z Dechtíc: Po žltej značke. Trasa je o niečo dlhšia, zaberie približne hodinku a pol. V Dechticiach si môžete pred cestou načerpať čerstvú vodu z pekne upraveného prameňa priamo na miestnom námestíčku.
- Z Dobrej Vody: Z obce Dobrá Voda vedie na Katarínku modrá značená trasa.
Katarínka dnes
Dnes sú ruiny Kláštora Katarínka tichým svedkom minulosti. Návštevníci môžu obdivovať dobre zachované zvyšky kostolnej veže a jedného krídla kláštorných budov. Kláštor Katarínka je viac než len súborom ruín - je to miesto, kde sa prelína história s prírodou, a kde každý kameň rozpráva príbeh. V súčasnosti je oblasť Katarínka (kostol s kláštorom + neďaleká železnička) príjemným a veľmi pekne upraveným miestom, kde si môžete spraviť pekný výlet.
tags: #klastor #sv #katariny #alexandrijskej