Tento článok sa zameriava na históriu a pôsobenie rehoľných sestier v Námestove a Zubrohlave, s dôrazom na ich prínos pre miestnu komunitu a farnosť.
Pôsobenie sestier v Námestove
V komunite Námestovo sú 3 sestry. Dve učia na Cirkevnej ZŠ sv. Gorazda - jedna ako katechétka a druhá ako učiteľka ročníkov 1.-4. Tretia sestra sa stará o domácnosť.
Sestry sa venujú deťom združeným v Mariánskej družine, kde sa spolu modlia i hrajú. Vo farnosti spolupracujú s ostatnými animátormi pri príprave birmovancov.
Sestry z komunity pozvali ľudí na spoločné prežitie Nedele Božieho milosrdenstva. Do komunity prišlo takmer 50 ľudí, ktorí sa spolu s nimi pomodlili korunku Božieho milosrdenstva a pobudli pri pohostení.
Vincentínska rodina sa rozhodla zorganizovať verejnú zbierku s názvom „BOJ PROTI HLADU " na pomoc ľuďom v Haiti, aby zdôraznila, že jej nie je ľahostajný život ľudí, ktorí si sami nedokážu pomôcť. Do tejto zbierky sa zapojili aj sestry z komunity v Námestove spolu so žiakmi základnej školy i iných námestovských škôl.
Zbierka trvala od 24. septembra do 8. októbra 2007 a podporiť ju bolo možné kúpou medovníčka s nápisom "Boj proti hladu". Výťažok zbierky bol použitý v školstve a zdravotníctve na pomoc ľuďom v Haiti. Zapojenie do takejto akcie nás veľmi spojilo a pomohlo nám vnímať ľudí aj v iných končinách sveta ako tých, ktorým môžme pomôcť.
Aktivity a projekty sestier v Námestove
- Mariánska družina pre deti
- Spolupráca pri príprave birmovancov
- Organizovanie spoločných stretnutí pre farníkov
- Zapojenie do zbierky "Boj proti hladu" na pomoc Haiti
História Farnosti Zubrohlava
Farnosť Zubrohlava bola založená pred 250 rokmi, dňa 17.1.1770. Veriaci obce Zubrohlava sa už niekoľko rokov pred jej vznikom pripravovali na založenie vlastnej farnosti, lebo dovtedy patrila Zubrohlava do farnosti Námestovo.
Keď v roku 1761 veriaci dokončili stavbu kostola, pustili sa aj do výstavby farskej budovy. Po jej dokončení prišiel do farnosti prvý farár Ondrej Černik, rodák zo Zubrohlavy, ktorý bol synom vtedajšieho richtára.
Vo farnosti od jej vzniku pôsobilo tridsať kňazov, ktorí ako duchovní pastieri vykonávali svoju duchovnú službu. Súčasný pán farár Pavol Jurčišin je už v poradí tridsiatym prvým duchovným otcom farnosti.
V roku 1754 sa uchádzali o povolenie na výstavbu fary, pretože sa usilovali o zriadenie farnosti. Napriek tomu, že fara ešte nebola dokončená, 17.januára 1770 dostali veriaci Zubrohlavy veľký dar: vlastnú farnosť, o ktorú sa zaslúžil zubrohlavský richtár Ján Černik s notárom Matejom Majkom s výdatnou pomocou biskupa Jána Gustínyho.
K zubrohlavskej farnosti bola pripojená obec Bobrov ako filiálka s vlastným kostolom. Na veľkú radosť Zubrohlavčanov, prvým farárom sa stal náš rodák Ondrej Černik, richtárov syn. Fary ešte nebolo, preto býval doma, alebo v starom vojenskom dome, ktorý bol na spadnutie, staral sa teda o výstavbu novej farskej budovy, ale jej dokončenia sa nedožil.
Zomrel po 10 rokoch spravovania rodnej farnosti, v januári 1780. Murovanú faru dokončil až jeho nástupca, vdp. farár Štefan Šváby v roku 1782, vydržala viac ako 200 rokov, v roku 1990 bola zbúraná a na jej mieste bola postavená nová farská budova.
V roku 1787 dostal Bobrov vlastnú farnosť a od roku 1791 bola namiesto Bobrova k Zubrohlave pričlenená obec Klin.
V roku 1792 bol na vrchu Kýčera vystavený obraz Blahoslavene Panny Márie a drevená socha sv. Jána Nepomuckého za lavicou do Klina. Táto bývalá cesta do Klina je v súčasnosti poľná cesta vedúca na Bor.
V roku 1794 tu boli dva drevené kríže a dva cintoríny. V roku 1802 bola postavená murovaná kaplnka oproti novému cintorínu. V roku 1820 sa vo fare nachádzalo 48 zväzkov kníh.
V roku 1855 dal zubrohlavský richtár a veľkoplátenník Matej Tomaštík postaviť kríž na cintoríne, v roku 1861 veľkoplátenník Jozef Kovalčík dal postaviť kamennú sochu Panny Márie s Ježiškom pri Grape a v roku 1867 veľkoplátenník Jozef Kovalčík dal postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého povyše kostola. Všetky tri sochy sú v dedine do súčasnosti. Štvrtý, kamenný kríž medzi kostolom a farou bol pred zatopením Slanice Oravskou priehradou prevezený do našej obce zo Slanice.
V roku 1901 zubrohlavský kostol vyhorel. Zhorelo celé zariadenie kostola, oltáre, lavice, všetko. Zubrohlavčania v marci písali list cisárovi Františkovi- Jozefovi, do kostola museli dať zhotoviť nové oltáre a postupne aj celé zariadenie.
V rokoch prvej svetovej vojny boli rekvirované zvony z nášho kostola na výrobu zbraní. Už v roku 1917 sa obyvatelia obce skladali na nové zvony, na ktoré prispeli aj naši rodáci z rôznych krajov, významnou mierou prispeli aj podielnici urbáru.
V roku 1922 bol zakúpený nový betlehem, ktorý slúži až do súčasnosti. V roku 1924 boli zakúpené nové zvony a umiestnené na vežu kostola, v roku 1929 bol zakúpený nový organ.
Dňa 23. júla 1933 počas rekonštrukčných prác udrel do kostola blesk. Zabil troch mužov, ktorí po skončení popoludňajších bohoslužieb vychádzali von a udrel do zvona, ktorý praskol. Počas rekonštrukcie boli renovované oltáre Jánom Vincíkom zo Žárovnej a kostol maľoval František Martinu z obce Poličky, obaja z Moravy.
Počas druhej svetovej vojny bola naša obec vo frontovom pásme. Po prelomení frontovej línie bola obec ostreľovaná a kostol bol poškodený, vyžadoval si nové opravy. Na renováciu kostola prispeli obyvatelia obce, naši rodáci z USA sumou 8.476 korún, pani Žofia Tomčáková rod. Chovancová z USA darovala 13.000 korún, Matej Gerek z Francúzska 1000 Kčs a Jozef Gerek z Námestova 2000 Kčs. Významnou mierou prispeli aj divadelní ochotníci z našej obce, ktorí venovali celý príjem zo vstupného z odohratých divadiel nacvičovaných pánom kaplánom, neskôr farárom Jozefom Likavčanom, 36.818 korún.
Pán farár Likavčan v kostole prečítal pastiersky list, ktorý bol zakázaný, pretože bol namierený proti štátom založenej Katolíckej akcii. Za to bol v roku 1950 bol zatknutý, odsúdený do väzenia a navždy mu zakázali pobyt v okrese Námestovo. Zubrohlavčania sa na Okresnom úrade v Námestove dožadovali svojho kňaza. Na jeho miesto prišiel vzdelaný Dr. Ján Briššák, rodák z Rabče, ktorý sa zakrátko stal dekanom v okrese Námestovo.
V roku 1969 sa naši veriaci po mnohých rokoch dočkali birmovky. V roku 1974 vdp. Jozef Tavel dal pri fare postaviť jednoduchšiu stavbu. Jeho snom bolo, aby sa stala domovom rehoľných sestier, čo sa splnilo.
10. januára 1978 zomrel v Rabči u brata farár na dôchodku Dr. Ján Briššák. Na jeho pohrebe sa 13. januára zúčastnilo veľa obyvateľov našej obce.
V roku 1987 veriaci obce uskutočnili opravu fasády kostola, v roku 1989 bola v našej farnosti birmovka. V roku 1990 našu obec vzrušila správa, že sa stratil vdp. Ján Bernolák, správca našej farnosti ktorý tu pôsobil necelý rok. Našli ho utopeného v priehrade Liptovská Mara. Jeho nasledovník Štefan Piták dal zbúrať starú farskú budovu a na jej mieste veriaci postavili novú farskú budovu.
Z tehly zo starej fary bola na vrchu Kýčera na mieste starej, stĺpovej kaplnky vybudovaná nová kaplnka, posvätená 1. novembra 1990. Nová farská budova bola posvätená otcom biskupom, Mons. Františkom Tondrom 4. októbra 1992.
V kostole bola položená nová dlažba, odstránené bočné oltáre, v Kline bol rozšírený kostol s prístavbou fary a 4. októbra 1997 bol rozšírený kostol v Kline vysvätený.
Poslednú júnovú nedeľu sme v našom farskom kostole slávili odpustovú svätú omšu patrónov nášho chrámu a celej farnosti sv. Petra a Pavla apoštolov. Slávnostnú svätú omšu celebrovali námestovský dekan vsdp. Miloš Pekarčík a náš pán farár Pavol Jurčišin.
Pri svätej omši sme si zároveň pripomenuli významné udalosti: 250 rokov od vzniku farnosti a 230 rokov od narodenia významného zubrohlavského rodáka Jozefa Kunsta, kaločského arcibiskupa.
Slávnostnú liturgiu zvýraznil úvodný príchod kňazov, miništrantov na čele so symbolom našej viery - krížom, doprevádzaný členmi DHZ. Chrámom sa niesol spev zúčastnených farníkov a hostí, svätú omšu spríjemňoval aj spevokol Ichthys, slávnostným bol aj úkon prinesenia obetných darov mládežou oblečenou v krojoch.
Bohoslužba bola teda nielen krásnym vonkajším prejavom viery, ale aj možnosťou stretnutia sa a spojenia vo farskom spoločenstve.
Veľká vďaka patrí pánovi dekanovi, ktorý svojou homíliou umocnil slávnostnú chvíľu. Silné boli jeho slová o tom, aby sme sa nechali pretvárať láskou, tak ako to činí Pán Ježiš.
Na záver svätej omše poďakoval náš pán farár pánu dekanovi, za to, že prišiel medzi nás, aby sme tak spoločne mohli svätou omšou osláviť tieto významné historické udalosti našej farnosti. Pán dekan spomenul, že sa teší, že tu mohol byť, pretože farnosť Zubrohlava tiež v jeho mladosti prispela k jeho duchovnému formovaniu.
Veľmi pekne ďakujeme kronikárke obce pani Eve Kurjakovej, ktorá ich pripravila, tiež pánovi starostovi obce Pavlovi Bugeľovi a pánovi farárovi Pavlovi Jurčišinovi a ďalším nemenovaným osobám za poskytnutú finančnú pomoc, venovaný čas a vynaložené úsilie pri vydaní oboch brožúrok, a to k 250. výročiu založenia farnosti a 230. výročiu od narodenia zubrohlavského rodáka Jozefa Kunsta, kaločského arcibiskupa.
Významné osobnosti z Námestova
Medzi významné duchovné osobnosti z Námestova patria:
- Jozef Danielak (1856-1883): Kňaz a publicista.
- Ján Grebáč (1888-1957): Kňaz, redaktor a politik.
- Ctiboh Samotínsky (1888-1963): Františkánsky kňaz, spisovateľ a prekladateľ.
- Jozef Šimek (1892-1962): Kňaz a profesor náboženstva.
- Chryzostom Protaz Pokorný (1900-1946): Františkánsky kňaz a publicista.
100. výročie príchodu Saleziánov na Slovensko
Rehoľa Saleziánov don Bosca si pripomína sté výročie oficiálneho príchodu a začatia pôsobenia na Slovensku. Komunita saleziánov rok 2024 vníma ako tzv. Rok vďačnosti. Za začiatok podujatí si zvolili 8. január, deň úmrtia slovenského saleziána, blahoslaveného Titusa Zemana. Rok vďačnosti začne svätou omšou v priamom prenose televízie LUX v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v bratislavských Vajnoroch, odkiaľ Titus Zeman pochádzal.
Apoštolská penitenciária vo Vatikáne na žiadosť slovenských saleziánov udelila veriacim možnosť získať plnomocné odpustky. Stačí, ak za obvyklých podmienok, v čase od 8. januára 2024 do 8. septembra 2024 navštívia farský kostol vo Vajnoroch alebo kostol či verejnú kaplnku saleziánov a saleziánskej rodiny na Slovensku.
Saleziáni chcú oslavy svojho príchodu využiť na prezentáciu a znovuoživenie charizmy dona Bosca na Slovensku. Sú najpočetnejšou mužskou rehoľou u nás a po vzore zakladateľa dona Bosca sa prioritne venujú práci s deťmi a mládežou. Pomáhajú tiež sociálne najslabším a sú aktívni aj pri pomoci ukrajinským odídencom.
„V súčasnej zložitej dobe si ešte viac uvedomujeme potrebu zodpovednej výchovy, ktorá formuje mladých ľudí. Hosť z Ríma, salezián Pierluigi Cameroni, bol zodpovedný za proces blahorečenia Slováka Titusa Zemana. „Poznám viaceré svedectvá vernosti saleziánov počas komunistickej totality vo vašej krajine. Aktuálne je naprieč celým Slovenskom 23 saleziánskych stredísk, od Bratislavy, cez Žilinu, Námestovo, Poprad, Prešov až po Rožňavu či Humenné a Michalovce.
Saleziáni pôsobia tiež v rómskych komunitách na Luníku IX v Košiciach a v časti Poštárka v Bardejove. V strediskách ponúkajú predovšetkým stretká (stretnutia rovesníckych skupín), záujmové krúžky, športy, tábory, výlety, ale aj duchovné, spoločenské a kultúrne podujatia. Sú zriaďovateľmi troch školských zariadení. V štyroch strediskách v Bratislave a v Košiciach otvorili prvé centrá duševnej starostlivosti, ktoré pomáhajú mladým ľuďom prejsť cez ťažšie obdobia života. Saleziáni vedú výchovu v duchu kresťanských hodnôt, ale dvere ich stredísk sú otvorené pre všetkých.
Počas roka sa uskutoční viacero aktivít, ktorými si budú môcť nielen členovia saleziánskej komunity pripomenúť toto dôležité výročie. Okrem iného vyjde kniha Sen, ktorý trvá. Tá mapuje storočnicu saleziánov na Slovensku. Novinkou je aj Príručka k saleziánskym miestam na Slovensku a špeciálna brožúrka pre deti o živote dona Bosca. Znovu bude pre čitateľov k dispozícii obľúbený životopis dona Bosca v slovenčine.
V košickej Tabačke sa v máji uskutoční diskusné podujatie o výchove mladých ľudí. Pre tých, ktorí radi chodia na výlety a spoznávajú krajinu vznikne elektronická mapa Slovenska s miestami súvisiacimi s činnosťou saleziánov.
Rehoľu Saleziánov založil v 19. storočí taliansky kňaz a vychovávateľ Ján Bosco. Jedným z jeho kréd pri práci, v tom čase predovšetkým s chudobnými chlapcami, bolo: „Skáčte, kričte, len nehrešte!“. Patrónom rehole je biskup František Saleský, z jeho mena je odvodené aj jej pomenovanie. Saleziáni patria k najpočetnejším rehoľným spoločnostiam. V súčasnosti vo 135 krajinách sveta pôsobí cez 14 000 kňazov a bratov.
Ako ostatné rehoľné rády, tak aj saleziáni boli v 50. rokoch minulého storočia na Slovensku násilne rozpustení a prenasledovaní. Odsúdení saleziáni strávili v komunistických väzniciach spolu skoro 400 rokov. K politickým väzňom patril aj blahoslavený Titus Zeman.
Neskôr v utajení obnovilo svoju činnosť Združenie saleziánov spolupracovníkov, ktoré má v súčasnosti na Slovensku viac než tisíc členov. Do saleziánskej rodiny patria aj sestry saleziánky, zasvätené dobrovoľníčky dona Bosca ako aj odchovanci, ktorí sú aktívni v združení Exallievi a priatelia dona Bosca. Rehoľa začala opätovne na Slovensku oficiálne pôsobiť začiatkom 90. rokov.
Aktuálne v slovenskej provincii Márie Pomocnice kresťanov je 181 bratov rehoľníkov, z nich sú piati cudzinci (India, Burundi, Jakutsko, Južná Kórea). 6.
Oficiálne vyvrcholenie osláv sa uskutoční počas víkendu 6. - 8. septembra 2024. V sobotu bude program pripravený v Bratislave. V nedeľu, presne na sté výročie príchodu saleziánov do Šaštína, sa uskutoční ďakovná púť do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie a slávnostná sv.