Svätý Serafín a Duch Svätý: Svedectvo o premene človeka na Boží obraz

Starec Serafín priťahoval ľudí každého pôvodu z najrozličnejších prostredí. Dnes je veľmi obľúbený nielen v celom pravoslávnom svete, ale aj na Západe, a to nielen medzi katolíkmi. Dôvodom tohto záujmu je jeho výnimočná osobnosť, jednoduchá a otvorená voči všetkým, ale nadovšetko plná Božieho Ducha.

Život svätého Serafína

Narodil sa roku 1759. V mladosti spolu so svojím bratom obchodoval po celom Rusku. V devätnástich rokoch vstúpil do Sarovského monastiera, kde žil 16 rokov v mníšskom spoločenstve a potom 20 rokov v úplnej samote a mlčanlivosti. Do nebeského Kráľovstva prešiel 2. januára 1833 a o 70 rokov nato bol vyhlásený za svätého.

Prijímanie pútnikov a duchovné rady

Od roku 1815 začal prijímať pútnikov, ktorí k nemu chodili po radu, útechu a uzdravenie. Počet pútnikov v Sarove sa často približoval k dvom tisícom. Na ceste z Ažanu (východne od Moskvy), ktorá viedla do monastiera, panovala ustavičná premávka bohatých či obyčajných vozidiel, ako aj dedinských vozov. Mnohí putovali peši s palicou v ruke a s torbou na ramenách. Takýmto spôsobom zdolávali stovky kilometrov, putujúc celé týždne.

V Sarove sa pútnici zastavovali v ubytovniach monastiera, v susedných hostincoch, v dedinských izbách; v lete častokrát nocovali pod holým nebom. Neraz museli čakať niekoľko dní, aby sa mohli dostať k "navštevovanému". Na úsvite, keď sa v Sarove rozliehal hlas zvonov, zástup sa ponáhľal na nádvorie monastiera a prelieval sa tam ako vlny oceánu. Do očí bila rôznorodnosť typov, oblekov, farieb. Každý sa snažil dostať čo najbližšie k pavlači, pri ktorej sa nachádzala cela bohabojného mnícha.

Bolo známe, že každý deň mu prinášali sväté sviatosti a že po svätom prijímaní pretrvával dlhé hodiny v modlitbe; v stredy a piatky však nikoho neprijímal. Túžobne sa očakávalo jeho ukázanie sa na prahu domku a jeho privítanie: - Prichádzajte, prichádzajte, moje radosti! Christos vstal z mŕtvych!

Ochotne privolával nesmelých. - Poď moje dieťa - volal napríklad na nesmelú ženu, ktorá sa nemohla pretlačiť cez zástup. Alebo volal niekoho po mene hovoriac: - Mám ti niečo povedať...

Keď ho prosili o radu vo veciach spojených s láskou k blížnemu, zvykol odpovedať: - Pridŕžajte sa poučenia Christa: bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Podľa tohoto budete súdení.

Spovedajúc, starec si všímal predovšetkým to, aké miesto zaberá v srdci kajúcnika láska k Bohu a blížnemu. Okrem toho ho zaujímal celý človek, s jeho radosťami, ťažkosťami, útrapami. Môžeme povedať, že charakteristickou vlastnosťou jeho duchovnosti bol súcit s ľudskou bolesťou, hriechom; nad príležitostným hriechami sa pozastavoval veľmi málo. Jeho rady boli jednoduché, zrozumiteľné.

Hovoril napríklad: - Počínaj si spravodlivo, dbaj o pokoj ducha a buď lahodný v rodinnom kruhu.

Alebo: - Dávaj duchu, čo mu patrí, a telu toľko, koľko mu je treba, aby mohlo udržiavať ducha na ceste spásy.

Hovoril aj takto: - V duchovnom živote netreba robiť veci nad svoje sily, ale držať sa zlatého stredu, pretože to je kráľovská cesta.

Rozhovor s Motovilovom o Svätom Duchu

Jeho život je bytostným svedectvom o pôsobení Svätého Ducha, jeho daroch a premene človeka na Boží obraz (zbožštenie - theosis), ktorú On spôsobuje. Dôvernosť vzťahu otca Serafima so Svätým Duchom vzbudzovala a stále vzbudzuje údiv. Najlepším príkladom je jeho rozhovor s mladíkom Motovilovom, ktorý hľadal cieľ života. Táto požehnaná prítomnosť opravdivo v ňom prebývala vytvárajúc tak z neho autentického "nositeľa Ducha". Podlieham však pokušeniu zopakovať to.

Stalo sa to v istý štvrtok, v novembri 1831. Bol hmlistý deň, zem bola pokrytá hrubou vrstvou snehu a k tomu ešte padali veľké chumáče, keď otec Serafim začal so mnou hovoriť na polianke, ktorá hraničila s jeho "najbližšou pustovňou" pri rieke. Prikázal mi sadnúť si na peň nedávno zoťatého stromu a sám si podrepol naproti mne.

- Boh mi zjavil, že od detstva si túžil poznať zmysel kresťanského života a často si kládol túto otázku významným duchovným osobám - povedal mi.

- Pravdaže. Keď som mal dvanásť rokov, táto otázka ma veľmi zaujala, ale nikdy som nedostal uspokojivú odpoveď.

- Samozrejme. Nedostal si presnú odpoveď. Radili ti, aby si chodil do chrámu, modlil sa a snažil sa o plnenie dobrých skutkov, pretože - ako ti bolo hovorené - to je cieľom kresťanského života. Niektorí ti dokonca povedali: "Nehľadaj to, čo ťa presahuje!" Teda, hoc som úbohý Boží služobník, vynasnažím sa ukázať ti, aký je ten cieľ. Modlitba, pôsty, skutky milosrdenstva, to sú samozrejme veľmi dobré skutky, ale slúžia len ako prostriedky, nie sú cieľom kresťanského života. Skutočným cieľom je získanie Svätého Ducha.

- V akom zmysle hovoríš, otče, o tomto získaní? Ako tomu mám rozumieť?

- Dostať nejakú vec znamená nadobudnúť ju - odpovedal mi. - Rozumieš, čo znamená získať peniaze? Teda je možné sa podobne vyjadriť o získaní Svätého Ducha. Pre niektorých je cieľom života získavanie peňazí, obdržiavanie pocty, výnimočností… Nadobudnutie Svätého Ducha je tiež ziskom, ale ziskom večným.

Pán Isus prirovnáva náš život k obchodníckej činnosti a to, čo v živote vytvoríme, ku kúpe. Či nepovedal: "Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlato vyskúšané v ohni, aby si zbohatol."? (Zjv 3, 18) A tiež: "Vykupujte čas, lebo dni sú zlé."? (Ef 5, 16) Jedinou hodnotou tejto zeme sú dobré skutky konané z lásky ku Christovi. Vďaka nim získavame blahodať Svätého Ducha. Dobré skutky sú vlastne len vtedy účinné, keď ich konáme v takomto duchu. Sám Pán Ježiš povedal: "Kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje." (Lk 11,23)

Hlúpym pannám z podobenstva, ktoré si nezobrali so sebou olej do lámp, bolo povedané, aby išli k predavačom a kúpili si ho. Avšak keď ho ony hľadali, dvere sa zamkli a nedostali sa na svadobnú hostinu (Mt 25,1-13). Nedostatok oleja sa vysvetľuje ako nedostatok dobrých skutkov. Myslím si, že takéto vysvetľovanie nie je správne. Napriek tejto nerozvážnosti boli natoľko múdre, že vedeli oceniť a zachovať si svoj panenský stav. A panenstvo je jedna z najväčších čností, je to stav, ktorý "pripodobňuje k anjelom" a umožňuje splnenie všetkých cností. Prečo by mali byť teda zbavené dobrých skutkov? Napriek tomu, že som nehodný, osmeľujem sa myslieť si, že mali nedostatok blahodati Svätého Ducha. Zásadnou vecou je totiž mať Svätého Ducha, ako večný nevyčerpateľný poklad, a nie vypĺňanie dobra pre dobro. Preto olej, ktorého nemali dostatok, symbolizuje milosť Svätého Ducha, ktorá je ovocím všetkých čností, bez ktorej nemôžeme hovoriť o spáse.

Či nečítame v časoslove, že každá duša znovuzrodená skrze Svätého Ducha vzrastá v čistote, osvecuje ju tajomstvo Boha jediného a trojitého? (stepenna 4. hlasu na utierni)

Teda tento Svätý Duch, Duch všemohúci, je nám daný pod podmienkou, že ho dokážeme nadobúdať. Vtedy sa v našich dušiach začína jeho činnosť a on tak pripravuje duše aj telá na prebývanie Otca v nich v súlade so slovami proroka: "Budem prebývať s nimi... a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom." (Num 26,11; 2 Kor 6,16; Ez 37, 27)

Z množstva skutkov, konaných z lásky ku Christovi, blahodať Svätého Ducha je spôsobená najľahšie modlitbou, keďže ju máme stále poruke. Možno chceš ísť do chrámu, ale nenachádza sa v blízkosti. Alebo túžiš pomôcť chudobnému, ale chýbajú potrebné prostriedky, alebo ho jednoducho nestretneš. Túžiš zachovať čistotu, ale slabosť prirodzenosti ťa zvádza k podľahnutiu pokušeniu. Modlitba je však prístupná všetkým a každý sa jej môže oddávať, tak zámožný, ako aj chudobný, učený alebo prostý, silný alebo slabý, zdravý aj chorý, hriešnik, ako aj spravodlivý človek. Jej účinnosť je nesmierna, viac než iné dobré veci privádza na nás milosť Svätého Ducha. Musíme sa teda modliť tak dlho, až nám bude udelený Svätý Duch a neprestávať, dokiaľ ten Božský Potešiteľ nebude s nami, v nás.

- Otče, povedal som v tej chvíli. - Stále mi hovoríš o modlitbe. Ukáž mi ešte iné dobré skutky, ktoré môžu byť robené v mene Ježiša Krista…

- Samozrejme, povedal otec Serafim, že môžeš získať milosť Svätého Ducha tiež skrze iné dobré skutky. Ukladaj svoj kapitál do nebeskej banky a všímaj si, z čoho môžeš mať najväčší zisk. Máš veľký úžitok z modlitby a rozjímaní? Rozjímaj a modli sa. Ak skrze pôsty, posti sa. Snáď cez almužny? Dávaj almužny.

Vieš, že patrím do kupeckej rodiny z Kurska. Keď som bol ešte vo svete, zaoberal som sa obchodom spolu so svojím bratom. Kupovali sme a predávali stále taký tovar, z ktorého bol najväčší zisk. Rob to isté, keďže pre nás kresťanov zmysel života nie je založený na množení dobrých skutkov, ale na vydobití z nich najväčšieho zisku - myslím na najdokonalejší dar: Svätého Ducha.

Nasledovne udeľuj túto milosť iným podľa vzoru sviece, ktorá sama svieti a svetlo odovzdáva iným sviecam, nehasiac pri tom svoj plameň. Ak sa takto deje s pozemským plameňom, čo môžeme očakávať od ohňa Svätého Ducha? Ak rozdám pozemské dobrá, prestanú byť osobne pre mňa hodnotou, zatiaľ čo poklad Božej milosti sa vo mne ešte rozmnožuje, keď ho rozdám. Preto povedal Isus Samaritánke: "Každý kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." (Jn 4,13-14)

- Otče, prerušil som; stále mi hovoríš o milosti Svätého Ducha ako o cieli kresťanského života. Ale ako si ja môžem uvedomiť, čo je táto milosť? Dobré skutky sú viditeľné, ale ako je možné vidieť Svätého Ducha? Podľa čoho poznám, či je vo mne alebo nie je?

Starec mi odpovedal: - V našich časoch viera tak u ľudí vychladla a tak málo miesta zaberá v ich živote, že sa úplne vzdialili od Christa. Preto obsah Svätého písma je im úplne cudzí, ako napr. táto veta: "Adam počul kroky Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade." (Gen 3,8) alebo verš zo Skutkov apoštolov, že Svätý Duch zabránil Pavlovi hlásať slovo v Ázii a nasmeroval ho do Macedónska (por. Sk 16,6-10). Na mnohých iných miestach spomína Sväté písmo takéto zjavenie sa Boha. Niektorí hovoria, že takéto texty sú nepochopiteľné, alebo to popierajú, akoby videnie Boha telesnými očami bolo možné. Dôvodom tohoto neporozumenia je strata prvotnej kresťanskej jednoduchosti. S našimi domnelými vedomosťami sa topíme v temnotách nevedomostí, a preto veci pochopiteľné pre tých, ktorí nás predbehli, sú pre nás nepochopiteľné. Hovorím o chápaní zjavenia sa Boha. Bolo povedané o Abrahámovi a Jakubovi, že videli Boha, že k nim hovoril, a Jakub dokonca s Bohom bojoval. Mojžiš kontemploval spolu s celým ľudom Boha zahaleného rúškom oblaku, ktorý bol vlastne milosťou Svätého Ducha, sprevádzajúcou Izrael cez púšť. To nebol sen, ani extáza, alebo jednoducho chorobná predstavivosť. Nie, bola to najpravdivejšia skutočnosť.

Zľahostajneli sme voči dielu našej spásy, a preto nevnímame tak, ako je potrebné, zmysel Božích slov. Neusilujeme sa o Božiu milosť a naša pýcha ju neprepúšťa do našej duše. Preto nám chýba toto Božie svetlo, ktoré udeľuje Boh tým, ktorí ho očakávajú horlivo a s túžbou po pravde.

Keď náš Pán Isus Christos, po svojom zmŕtvychvstaní ráčil dokonať dielo nášho vykúpenia, zoslal na apoštolov dych života, ktorý Adam stratil, a vrátil im blahodať Ducha. V deň Päťdesiatnice obdaroval ich mocou Svätého Ducha, ktorá ich prenikla pod spôsobom násilného víchra a ohnivých jazykov. Takýmto spôsobom boli naplnení mocou jeho blahodati. To isté ohnivé vdýchnutie dostávajú veriaci pri krste. Ono sa stáva akoby charizmatickou pečaťou na údoch ich tela, robiac ich vnímavými na vplyv milosti. Preto pri pomazaní myrom hovorí kňaz slová: "Pečať daru Svätého Ducha." Táto blahodať je taká veľká, tak nevyhnutná, tak oživujúca, že nemôže byť odňatá. Dokonca odpadlík ju zachováva až do smrti. To ti pomôže porozumieť, že keby sme po krste nehrešili, boli by sme svätí, slobodní od každej poškvrny tela a duše, ako spravodliví v nebi. Na nešťastie s pribúdajúcimi rokmi nerastieme v milosti a múdrosti, ale naopak, z dôvodu našej zvrátenosti sa vzďaľujeme od milosti Svätého Ducha a stávame sa veľkými hriešnikmi.

Aký to však zázrak Božieho milosrdenstva! Božia múdrosť sa stále usiluje o našu spásu. Ak človek ňou pohnutý pôjde za jej hlasom a rozhodne sa z lásky k nej bedliť, ak robí dobré skutky a dochádza k pravdivej skrúšenosti, vtedy Svätý Duch v ňom pôsobí a umiestni do jeho duše Božie kráľovstvo. Blahodať Ducha, ktorá bola daná všetkým nám veriacim v Christa, vo sviatosti sv. krstu, je spečatená sviatosťou myropomazania na hlavných častiach tela, ako to prikázala svätá (pravoslávna) Cirkev, večná držiteľka tejto blahodati. Blahodať Svätého Ducha svieti v našich srdciach ako Božie svetlo napriek našim pádom a temnotám v našej duši. Ona volá v nás k Otcovi: "Abba, Otče!" Ona zaodela dušu nezničiteľným rúchom utkaným nám Svätým Duchom.

Pre lepšie pochopenie tejto témy ti musím povedať, že Boh často zjavil pôsobenie tejto milosti tým, ktorých posväcoval a osvecoval. Pripomeň si Mojžiša po rozhovore s Bohom na hore Sinaj: ľud sa bál pozrieť ne neho, pretože jeho tvár žiarila a Mojžiš ju zahaľoval závojom, aby ukryl tento úkaz. Taktiež si pripomeň, ako v čase premenenia na vrchu Tábor sa tvár Christa "zaskvela ako slnko" tak, že "učeníci padli na svoje tváre a veľmi sa báli." (Mt 17, 6) Keď sa potom zjavili Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním, taktiež ich zahalilo svetlo a potom oblak, aby tento jas neoslepil učeníkov. (Mk 17, 9) Hľa, to vlastne milosť Svätého Ducha sa zjavila v tomto nevysloviteľnom svetle tým, ktorých Boh chce ňou obdarovať.

- Ale odkiaľ budem vedieť - opýtal som sa - že azda pôsobí vo mne takýmto spôsobom milosť Svätého Ducha?

- Priateľu Boží - odpovedal otec Serafim - to je veľmi jednoduchá vec. Pretože všetko je jednoduché pre tých, ktorí vlastnia pochopenie. Celé nešťastie je v tom, že sa nestaráme, aby sme mali múdrosť, ktorá pochádza od Boha. Apoštoli vedeli, kedy Svätý Duch v nich spočíva a vtedy smelo vyznávali, že ich dielo je sväté a milé Bohu. Majúc túto základnú istotu, posielali svoje listy ako také, ktoré sú výrazom neochvejnej pravdy, potrebnej všetkým veriacim. Vidíš, priateľu Boží, aké je to jednoduché!

Vtedy som povedal: - Napriek tomu nechápem, ako je možné byť si absolútne istý, že žijem vo Svätom Duchu. Aký je na to dôkaz?

Nato starec odpovedal: - Už som ti povedal, priateľu Boží, že je to veľmi jednoduché. Opísal som ti, ako niektorí boli naplnení Svätým Duchom a boli si istí jeho prítomnosťou. Čo ti ešte treba?

- Aby som tomu dokonale rozumel.

Vtedy ma otec Serafim silne chytil za ramená a povedal: - Môj priateľ, v tejto chvíli sme obaja v moci Svätého Ducha; ty i ja. Prečo mi nepozrieš do očí?

- Nemôžem na teba pozerať, otče, lebo tvoje oči sú ako blesky a tvoja tvár žiari ako slnko. To ma oslepuje!

- Neboj sa, priateľu Boží - aj ty žiariš, podo...

tags: #serafin #svaty #ducha #svateho