Čo je to prerušovaný pôst a ako funguje?

Prerušovaný pôst alebo prerušované hladovanie je alternatívou stravovania s množstvom pozitívnych účinkov. V tomto článku sa dozviete, čo je to prerušovaný pôst a na akom princípe funguje.

Pôst je dobrovoľné obmedzenie jedla na určitý časový interval. Tento interval môže byť krátky alebo dlhodobejší. Existuje viacero variant pôstu. Pôst sa používa v rôznych kultúrach a náboženstvách, ako súčasť rituálov a osláv.

Prerušovaný pôst je spôsob, ako vykonávať pôst, pri ktorom sa striedajú obdobia jedla s obdobiami pôstu. Napríklad, môžete jesť počas 8-hodinového okna a postiť zvyšných 16 hodín.

Ako funguje prerušovaný pôst?

Telo pri vytváraní energie najprv spotrebuje glukózu, ktorá je k dispozícii. Nadbytočná glukóza sa premieňa na glykogén a tuk. Priemernému človeku trvá spotrebovanie všetkého glykogénu 10-12 hodín. Po spotrebovaní glykogénu telo získava energiu z tukového tkaniva.

Z tuku sa získavajú mastné kyseliny, z ktorých sa v pečeni tvoria ketóny. Rozsah ketónov v krvnej plazme je 0,05 - 01mM. Existujú indície, že prítomnosť ketónov má vplyv na reaktiváciu génov, ktoré vedú k znižovaniu zápalu a zvýšenej odolnosti pred stresom v mozgu. Výsledkom toho je, že sa zapájajú gény spojené s antioxidačnými procesmi.

Schopnosť autofágie sa s pribúdajúcim vekom znižuje, čo vplýva na schopnosť tela eliminovať bunkový odpad.

Výhody prerušovaného pôstu

• Zníženie hladiny cukru v krvi: Pôst môže mať vplyv na hladinu cukru v krvi tým, že obmedzuje prísun glukózy z potravy.
• Pozitívny vplyv na metabolizmus: Niektoré štúdie ukazujú, že pôst môže mať pozitívny vplyv na metabolizmus, najmä na metabolizmus tukov a cukrov v tele.
• Zníženie hladiny inzulínu: Počas pôstu sa hladina inzulínu v tele znižuje, pretože telo nemá prístup k potrave obsahujúcej cukor, ktorý by inzulín reguloval.
• Lepšie využívanie tukov: Keďže hladina inzulínu klesá, telo sa učí lepšie využívať tuky, ako zdroj energie namiesto glukózy, čo môže viesť k zníženiu hladiny triglyceridov a cholesterolu v krvi.
• Zníženie zápalov v tele: Pôst môže mať anti-zápalové účinky prostredníctvom rôznych mechanizmov. Napríklad, počas pôstu sa hladina niektorých hormónov, ako je napríklad kortizol, zníži.

Avšak výskumov potvrdzujúcich jeho pozítívne účinky je dostatočné množstvo na to, aby prevážili možné riziká. Obzvlášť to platí v dnešnej dobe zvýšenej a zvyšujúcej sa environmentálnej toxicity, toxicity ktorá z nezanedbateľnej časti prichádza z jedla.

Dôležité zásady pri prerušovanom pôste

• Aj keď prerušovaný pôst konkrétne neurčuje čo je vhodné jesť, ľudia praktizujúci tento typ pôstu môžu zvolením správnej stravy zvýšiť pozitívne dopady na zdravie.
• Nápoje, ktoré neobsahujú kalórie.
• Ďalšia dôležitá vec je pri prerušovaní pôstu nekombinovať sacharidy a tuky. Je to kvôli tomu, lebo sacharidy spôsobujú zvýšenie inzulínu a tuky zvyšujú inzulín tiež, ale inou cestou.
• Vhodnou voľbou sú chudé bielkoviny, alebo proteínový shake.

7-dňový pôst

7 dňový pôst je ďalší pomyselný míľnik v praxi pôstujúceho. Týždeň bez jedla a len o čistej vode, má okrem pokročilých zdravotných účinkov aj značný vplyv na vedomie. Adept si posilní svoju vôľu a trpezlivosť a dozvie sa veľa nového o svojom tele.

Opäť pripomíname základné pravidlo a to nepokúšať sa o 7 dňový pôst bez viacnásobného úspešného zvládnutia 3 dňového pôstu!

7 dňový pôst je účinný na väčšinu vírusových ochorení. Metabolizmus je už v úplnej nečinnosti a tak môže nastať hlbšia očista tela. Regenerujú sa žľazy s vnútorným vylučovaním a nastáva očista buniek tela. Telo poľahky nachádza cudzorodé prvky a zmutované bunky a tak sa ich môže zbaviť.

Je tu už dobrá možnosť vyliečenia sa aj so závažných ochorení, no na tzv. “zázračné vyliečenia” s ťažkých chorôb je zväčša potrebný dlhší pôst.

Návrat k jedlu po 7-dňovom pôste

Návrat k jedlu musí byť pomalý a postupný. Váš tráviaci trakt je očistený a nemáte žiadne tráviace tekutiny. Po 7 dňovom pôste, sa v prípade hrubých chýb návratu k jedlu už nemusíte dožiť rána. Preto je potrebné dokonale vedieť ako sa stravovať počas prvých 7 dní!

Zásady sú podobné ako pri 3 dňovom pôste, len prísnejšie:

• prvý deň jeme len veľkosť čo sa zmestí do vlastnej dlane.
• jeme len od hladu k hladu, preto ak sa najeme 2x denne (ráno napr. jedna naparená paradajka a večer napr.
• druhý, tretí a štrvý deň už môžeme zaradiť ovocie, opäť objem čo sa zmestí do vlastnej dlane. Vyberáme si ovocie, ktoré je typické pre naše podnebie.
• piaty deň už môžeme zaradiť maličké množstvo zemiakov alebo pohánky.
• Tukom a bielkovinám v akejkoľvek forma sa striktne vyhýbame.
• ďalšie dni už môžeme postupne zaradiť rastlinné bielkoviny - ideálne naklíčenú šošovicu, mungo, cícer, atď… neskôr aj varené strukoviny.

Ešte spomeniem skúsenosť s jedným 5 dňovým pôstom. Po jeho skončení som si na druhý deň na obed, pripravil kúsok pohánky a zeleniny. V ten večer som mal už všelijaké myšlienky. Prišli strašné bolesti a celú noc som prebdel v kŕčok. Záver - bolo to priťažké jedlo na druhý deň a telo ho nevedelo stráviť. Na tretí deň mi už bolo lepšie, no táto skúsenosť bola neoceniteľná.

Pôstne obdobie

Pôstne obdobie je veľmi silným obdobím v liturgickom roku, časom veľkých milostí, keď spoznávame, ako hlboko miluje Boh, čo všetko pre nás pretrpel.

Pri vstupe do pôstneho obdobia počas Popolcovej stredy nám kňaz na čelo maľuje kríž z popola so slovami: „Robte pokánie a verte Evanjeliu.“ Alebo: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ To nie je nejaká depresívna správa, naopak, hlboká pravda o nás, že sme stvorení z prachu zeme, ale smerujeme k večnosti.

Pozrime sa najprv na výzvu, ktorá často zaznieva počas pôstu: „Kajajte sa.“ Toto slovné spojenie, je v našich prostrediach hlboko zakorenené. Dostalo sa k nám cez latinský preklad „paenitemini“. Pojem kajajte sa, ktorý sa tak často zredukoval na obyčajné sebazapieranie, však Ježiš v evanjeliu nepoužil. Ježiš použil slovo metanoia (Mk 1, 15), čo značí čosi omnoho hlbšie - zmenu zmýšľania, vrátenie sa k tomu, čo je podstatné, uveriť v radostnú zvesť.

Prorok Joel (2, 13) opisuje takto zmenu zmýšľania: „Roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý…“ Dôraz je daný na srdce človeka.

Aj prorok Izaiáš (58, 5 - 7) hovorí, aký pôst sa páči Bohu: „Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?

„Zmena zmýšľania“ je roztvoriť srdce i náruč pre blížneho. Ako veľmi to potrebujeme opäť počuť aj dnes.

Pravým vyjadrením pôstneho obdobia je modlitba, pôst, almužna - elemosina (skutky milosrdenstva). Pôstne obdobie má byť časom lásky, nie obdobím tvrdých zákrokov na sebe. Askéza má duchovný význam jedine vtedy, keď je odpoveďou na lásku, ktorú zažívame, a keď sa stáva prejavom lásky.

Čo pomáha, aby sme dobre prežili pôstne obdobie? Určite Božie slovo. Boh k nám hovorí vo svojom slove, chce nás každý deň inšpirovať, povzbudiť. Je dobré nájsť si počas dňa chvíľku na rozjímanie. Nevadí, keď niekedy budeme cítiť suchopárnosť, Božie slovo aj vtedy pôsobí. Je to ako s opaľovaním - nemusím si celý čas uvedomovať a byť nadšený z toho, že chytám bronz. No keď sa vystavím slnečným lúčom, po čase uvidím ich účinok.

Pomáha dať si predsavzatie. Dôležité je vedieť, prečo dané úkony a skutky robím, aký to má zmysel. Pýtať sa, ako môžem cez to všetko vnímať viac Boha, blížneho, život, jeho hĺbku… Keď si sám viem niečo odrieknuť, som viac otvorený pre blížnych. Ak som stále zavesený na mobile, len ťažko urobím niečo pre druhých.

Nestraťme ducha úkonov, ktoré robíme. Kedykoľvek tam vnesieme to svoje „musím, aby som si niečo dokázal“, ak to už nie je o láske, ale o výkone, keď sa upnem na literu a stratím zo zreteľa, prečo to robím, pokiaľ sa centrom stáva moje ja, stráca sa pravý duch a zmysel pôstneho obdobia.

Škodiť nám môžu aj naše experimenty - ako napríklad prehnane prísne pôsty alebo skutky sebazapierania. Je dôležité rozlišovať v modlitbe a možno sa aj s niekým poradiť. Lebo niekedy, keď sa nadchneme, môžeme aj „prepnúť“. A prepínať smieme jedine v láske, v iných skutočnostiach nie, lebo by nám to mohlo ublížiť.

Keď Dominik Sávio začal praktizovať veľmi tvrdé asketické úkony, don Bosco mu to zakázal, lebo videl, že by to ublížilo jeho zdraviu. Ale pozval Dominika, aby bol veselý, všímal si kamarátov, robil dobré skutky, plnil si svoje povinnosti. To je inšpiratívny typ askézy aj v dnešnej dobe!

Často je totiž ľahšie odoprieť si sladkosť, ako si dať časové hranice na internete.

Raz ročne, istý deň vo februári alebo v marci, sa nám opakovane môže naskytnúť zaujímavý pohľad. Pôstne obdobie začína na Popolcovú stredu. Mne sa veľmi páči, že začiatkom pôstu je všedný deň. Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad.

Príprava na Popolcovú stredu

Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína.

1. Popol

Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky.

Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide. Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas. A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov.

2. Liturgické čítania

V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách.

Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu.

Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto to sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil).

Po vypočutí si čítania z knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“

Dohodnite sa s manželským partnerom alebo s niektorým z detí, nech si dopredu oblečie navrch niečo staré. Po prečítaní tejto vety ho vyzvite, nech si „roztrhne šaty“ (odporúčam dopredu si nastrihnúť). Prípadne zvoľte druhú silnú tému z tohto textu: Plač. Opýtajte sa deti, prečo najčastejšie plaču.

Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer.

Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo.

V evanjeliu Ježiš najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú). A hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období.

3. a 4. Pôst

Počas celého cirkevného roka sú podľa kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista“ (CIC 1251).

„Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.

Ako učiteľ som si rád z času na čas požartoval so študentmi. Keď sa ma raz na poslednej hodine pokúšali presvedčiť, aby som ich pustil aspoň minútku skôr, tak som sa ich spýtal: „A kamže sa tak ponáhľate?“ Odpovedali: „Sme hladní, pán profesor!“ A mne sa podaril jeden z neplánovaných bonmotov: „Chlapci, to nie je hlad. My v skutočnosti nevieme, čo je hlad. To je len pocit nenapnutej brušnej steny!“ Zasmiali sa a uznali, že je to asi pravda.

O pár dní som sa s niektorými z nich stretol počas veľkej prestávky v školskom bufete. Srdečne ma zdravili a pýtali sa: „A čože vy tu, pán profesor?“ A ja som neprezieravo odvetil: „Neverili by ste, ale som hladný.“ Neodolali nahrávke na smeč a vrátili mi to aj s úrokmi: „Ale, ale, pán profesor! Poriadny pôst podľa Biblie znamená celý deň nejesť. Vôbec nič. Ak išlo o jeden deň, tak ani nepiť. My - aj s deťmi - by sme mohli mať aspoň deň nenapnutej brušnej steny. Deň, keď nebudeme hovieť svojim chúťkam.

Nemusíme omdlievať od hladu, ale tváriť sa, že sa postime, lebo sme si nedali na obed mäso, ale len vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou, je podvádzaním. Môžeme si urobiť deň jednoduchej stravy. Držme sa toho, čo povedal Ježiš: „Jedzte, čo vám predložia.“ Nebojujme s hladom, ale s našimi chúťkami a prieberčivosťou. Žiadne: „Mne to nechutí.

Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Aký Pôst, taká Veľká noc.

Je dôležité si uvedomiť, že pôst môže mať riziká pre zdravie, najmä pre niektoré skupiny ľudí, ako sú tehotné ženy, deti, osoby so zdravotnými problémami a osoby s poruchami stravovania.

tags: #aky #je #to #post #co #sa