Filiálna obec Chmeľov vznikla na úpätí Zadnej Hory v Beskydskom predhorí. Nepriama správa o Chmeľove je v listine kráľa Ondreja II. z roku 1212. V nej obdarúva novými územnými majetkami a výsadnými právami rehoľu krížovníkov. V spomínanej listine sa vlastníctvo majetkov už predpokladá. Z toho vyplýva, že krížovníci sa v Chmeľove usadili a túto dedinu vlastnili už pred rokom 1212.
Rád krížovníkov bol vytvorený v Jeruzaleme (1114 -1121) s primárnou úlohou strážiť Boží Hrob a ochraňovať pútnikov do Svätej Zeme. Prišli sem prišli z Poľska z Miechova koncom 12., prípadne začiatkom 13. storočia. V písomnostiach z 13.-16. storočia sa názov obce vyskytuje v slovenskom aj maďarskom tvare. Pôvodný slovenský názov Chmeľov sa vyskytuje v listine krakovského kniežaťa Vladislava z roku 1305. Prekladom do maďarčiny vznikol názov Komloš.
Historici predpokladajú, že v Chmeľove bol románsky kostol. Pravdepodobne na jeho mieste rehoľníci vybudovali ranogotický kostol, zasvätený sv. Krížovníci odišli z Chmeľova v roku 1313, kedy ho vymenili za spišský Lendak. Kostol sa zmenil na farský a takto sa uvádza aj v zozname pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia. Pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia kostol vyzdobili nástennými maľbami, ktorých časti sa nedávno našli po odstránení barokového oltára na východných stenách presbytéria.
V roku 1600 tu boli štyri fary s kostolmi a to v: Chmeľove, Chmeľovci, Čelovciach a v Podhoranoch. Počas reformácie boli tieto kostoly zabraté protestantmi, lebo vtedy platilo: "CUIUS REGIO, ILLUS ETRELIGIO" (koho kraj, tomu prislúcha určovať náboženstvo poddaných). Tieto kostoly doteraz patria evanjelikom, okrem kostola v Podhoranoch. To značí, že väčšina zemanov spolu s poddanými prešla na protestantskú vieru. V časoch rekatolizácie sa podarilo obnoviť katolícku cirkev. Najväčšiu zásluhu na tom majú františkáni, ktorí v 17. storočí prišli do Nižnej Šebastovej. Pred založením kaplnky v Pušovciach patrili Chmeľov a Pušovce ku farnosti Kračúnovce. Prvým duchovným správcom bol Andrej Považan.
Rímskokatolícka Farnosť Hermanovce
Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.
Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.
Matriky Rímskokatolíckej Farnosti Hermanovce
Počas 50. a 60. rokov 20. stor. boli vedené nasledujúce matriky:
- I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r.
- II. kniha: pokrstení z r. 1852 - 1871, sobášení z r. 1852 - 1896, pochovaní z r.
- III. kniha: pokrstení z r.
- IV. kniha: pochovaní z r.
Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?
V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy.
Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí.
Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r. Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str.
Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.
Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.
Staršie Záznamy a Matriky v Jarovniciach
Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.
Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.
Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.
V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.
Farnosti v Šariši počas Barkóczyho vizitácie
V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Medzi nimi boli napríklad:
- Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n.
- Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r.
- Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r.
Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku: | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku: | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|
| Bajerov | PO | 1798 | 1798 | Z 1798-1880 | ÁNO |
| Bardejov | BJ | 1671 | 1671 | žiadne | NIE |
| Brestov | PO | 1749 | 1788 | N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851 | NIE |
| Brezov | BJ | 1786 | 1840 | N, S, Z 1786-1839 | NIE |
| Brezovica nad Torysou | SB | 1713 | 1838 | N, S, Z 1713-1837 | ÁNO |
| Brezovička | SB | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Budkovce | MI | 1746 | 1850 | N, S, Z 1746-1849 | NIE |
| Červenica | PO | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Čičarovce | MI | 1781 | 1781 | existencia staršej matriky nie je známa | - |
| Dlhé nad Cirochou | SV | 1727 | 1805 | N, S, Z 1727-1804 | ÁNO |
| Dobrá nad Ondavou | VT | 1734 | 1764 | N, S, Z 1734-1763 | ÁNO |
| Drienov | PO | 1743 | 1743 | žiadne | NIE |
| Dubovica | SB | 1717 | 1717 | žiadne | NIE |
| Duplín | SP | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Fričovce | PO | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Gaboltov | BJ | 1695 | 1801 | N,S,Z 1695-1800 | ÁNO |
| Hankovce | BJ | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Hanušovce nad Topľou | VT | 1717 | 1783 | N, S, Z 1717-1851 | ÁNO |
| Hažlín | BJ | 1730 | 1750 | N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749 | NIE |
| Hermanovce | PO | 1772 | 1772 | žiadne | NIE |
| Hertník | BJ | 1791 | 1856 | N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859 | NIE |
| Hrabovec | BJ | 1789 | 1789 | žiadne | NIE |
| Hrubov | HE | 1792 | 1838 | N, S, Z 1792-1837 | ÁNO |
| Hubošovce | SB | 1729 | 1830 | N, S, Z 1729-1829 | NIE |
| Hubošovce | SB | 1690 | 1729 | N, S, Z 1690-1728 | ÁNO |
| Humenné | HE | 1721 | 1802 | N, S, Z 1721-1801 | ÁNO |
| Jankovce | HE | 1787 | 1793 | N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792 | ÁNO |
| Jarovnice | SB | 1701 | 1750 | N, S, Z 1701-1749 | ÁNO |
| Jenkovce | SO | 1792 | 1877 | N, S, Z 1792-1876 | NIE |
Obec Pusovce
Pušovce ležia na južnom okraji Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia východného prítoku Sekčova a Topli v nadmorskej výške okolo 330 m. n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára tvoria horniny bradlového pásma štvrtohorné svahové hliny. Cez obec preteká potok Ladianka.
Od polovice 13. storočia patril pušovský majetok zemanovi Germanovi ako súčasť chmeľoveckých majetkov. Jedným z chmeľoveckých zemanov na prelome 13.a 14. storočia bol aj zeman menom Puš. Patrila mu časť chmeľoveckého majetku, na ktorom si vybudoval obydlie a nové sídlisko dostalo názov odvodený od jeho mena. Prvý doklad o ňom je z roku 1352.
Obec je doložená z roku 1352 ako Komlos alebo Pousfalva, neskôr ako Posfalua (1427), Possowcze (1876), Pušovce (1920); maďarsky Pósfalu. V 14. storočí sa tu postupne usadili aj sedliacke domácnosti. V roku 1427 ich bolo sedem. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných poddanských domov a jednej až dvoch kúrií tunajších zemanov. Koncom 16. storočia boli Pušovce malou dedinou.
Od 17. po 19. storočie patrili Pušovce Sztankayovcom. V roku 1787 mala obec už 24 domov a 154 obyvateľov, ktorí boli roľníci. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. JRD (Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1960 a v roku 1964 bolo zlúčené s JRD Čelovce a Šarišská Trstená a v roku 1967 bolo pričlenené k JRD Proč. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Prešova.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
Základné Informácie o Obci Pusovce
- Samosprávny kraj: Prešovský
- Okres: Prešov
- Región: Haľagoš
- IČO: 00327654
- Počet obyvateľov: 548
- Rozloha: 4,370 km
- Prvá písomná zmienka: 1352
Chronológia Rozvoja Obce Pusovce
- 1812 - postavený rímskokatolícky kostol
- 1928 - výstavba ZŠ
- 1943 - prvý telefón, most cez obec
- 1949 - prvý autobus SAD
- 1953 - oprava cesty ku Chmeľovu
- 1953 - 1958 - výstavba hasičskej zbrojnice
- 1957 - prvý obchod SPOLOK
- 1958 - prvé baterkové rádio
- 1959 - elektrifikácia obce, zriadenie pošty
- 1960 - založenie JRD
- 1962 - nový obchod Jednota
- 1966- obecný rozhlas
- 1967 - otvorenie MŠ
- 1976 - dokončenie výstavby MNV
- 1979 - rekonštrukcia kostola
- 1985 - 1988 - výstavba futbalového ihriska, šatní
- 1992 - regulácia potoka
- 2002 - plynofikácia, výstavba vodovodu
- 2005 - rekonštrukcia kultúrneho domu
- 2010-2012 - generálna oprava kostola
- 2011 - výstavba vodojemu
- 2013 - výstavba chodníka v časti obce
- 2014 - rekonštrukcia kultúrneho domu