História farnosti Banská Bystrica mesto

Banská Bystrica je mesto s bohatou históriou a silnými komunitnými väzbami, kde zohrávajú významnú úlohu školy a farnosti. Tieto inštitúcie nielenže poskytujú vzdelanie a duchovnú podporu, ale aj aktívne prispievajú k rozvoju spoločenského a kultúrneho života v meste.

Panoráma Banskej Bystrice

Rímskokatolícka Cirkev v Banskej Bystrici

Praktizujúci rímski katolíci z banskobystrických štvrtí Podlavice a Skubín už nebudú odkázaní navštevovať bohoslužby v centre mesta alebo iných sídliskách. Ich farnosti bude slúžiť vlastný nový Kostol Svätého Ducha, ktorý posvätil biskup Tomáš Galis. Hoci tamojšia farnosť vznikla v roku 2002, farský kostol si začali stavať v apríli minulého roka. Jeho základný kameň posvätil diecézny biskup Rudolf Baláž ešte v roku 2005.

Kostol si spolu s farou a pastoračným centrom, s ktorými je spojený v jednej budove, vyžiadal náklady 24 miliónov korún. Má kapacitu 208 miest na sedenie a 100 na státie a je to deviaty rímskokatolícky kostol v meste.

Sväté omše v ňom budú každý deň okrem sobôt o 18:00 a v nedele aj o 08:00 a 10:00. Na nedeľných svätých omšiach sa doteraz v dočasných priestoroch stretávalo približne 400 ľudí. Ostatní praktizujúci veriaci cestovali na bohoslužby do centra mesta. Nový kostol však zrejme nebude slúžiť iba obyvateľom podlavickej farnosti, pretože na jej území je aj Rooseveltova nemocnica a univerzitné internáty na Tajovského ulici. Pri nich teraz cirkev stavia Univerzitné pastoračné centrum svätého Abraháma.

Starokatolícka Cirkev v Banskej Bystrici

Nová farnosť štátom uznanej Starokatolíckej cirkvi sa od začiatku marca začala konštituovať v Banskej Bystrici. Rozšírená je najmä v krajinách západnej Európy, v USA a v Kanade, ale aj v Česku a v Poľsku. Ako uviedol kňaz Martin Spišiak, ktorý pripravuje vznik farnosti v meste pod Urpínom, biskup Starokatolíckej cirkvi Augustín Bačanský sídli v Nitre. Svoje farnosti má táto cirkev v Žiline, v Bratislave, v Košiciach a v Nitre. Do konca tohto roka by mala pribudnúť aj v Banskej Bystrici.

Objekt, v ktorom zriadi sociálno-pastoračné centrum, nebude slúžiť len na liturgické účely. Chcú v ňom ponúknuť aj priestory a možnosti na využitie voľného času najmä pre mladých ľudí. O finančnú podporu na jeho rekonštrukciu požiadali zahraničné farnosti. V liturgii, ako zdôraznil kňaz M. Spišiak, sa od rímskokatolíckej cirkvi nelíši. Vznikla ako reakcia a odpoveď na vyhlásenie dogmy o neomylnosti pápeža v roku 1870, rovnako ako na ďalšie dogmy, ktoré nemajú oporu v biblii. V otázkach učenia je podstatne otvorenejšia a celibát napríklad uznáva, ale nerieši ho reštriktívne. Rešpektuje a dodržiava princípy tolerancie a plurality.

Jej členovia sú verní tradícii prvých kresťanov a značnú časť dogiem a učenia vytvorených v stredoveku a dodnes uznávaných rímskokatolíckou cirkvou, považujú za deformáciu evanjelia. Kňaz M. Spišiak konštatoval, že Starokatolícka cirkev nemá perspektívu byť masovou, ale orientuje sa na menšie komunity, v ktorých nie je anonymita ich členov. Rímskokatolícka cirkev ju odmieta. M. Spišiak vyštudoval Kňazský seminár rímskokatolíckej cirkvi v Badíne pri Banskej Bystrici. Rok pôsobil ako kaplán v Martine a už počas štúdia i pobytu v Martine inklinoval k Starokatolíckej cirkvi, učenie ktorej mu bolo a je bližšie. Po odchode z postu kaplána prešiel do Banskej Bystrice, kde od 1. marca pôsobí ako kňaz Starokatolíckej cirkvi.

Počiatky a vývoj farnosti

Územie Stredného Slovenska, teda aj neskoršie, na ktorom vzniklo Banskobystrické biskupstvo, bolo osídlené už v neolite a pokračuje ďalej cez eneolit, dobu bronzovú, halštatskú a lengyelskú kultúru. Bolo tu zastúpené aj osídlenie keltskou, dáckou a púchovskou kultúrou, či Germánmi. Až nakoniec sa objavujú aj Slovania. O tomto všetko svedčia predovšetkým archeologické nálezy. Kristianizácia slovenského územia začala pravdepodobne už pred príchodom Slovanov, kedy nastáva jej určitý útlm, aby sa potom vo veľkej miere presadila v dobe Veľkej Moravy.

Postupným presadzovaním kresťanstva na Veľkej Morave sa stále viac pociťuje potreba zmeniť toto misijné územie na územie s vlastnou cirkevnou správou. O kvalitatívnej zmene v prenikaní kristianizácie svedčí aj vznik vlastnej cirkevnej správy, o ktorú sa zaslúžil hlavne Metod, ktorý sa stáva najprv panónskym arcibiskupom, aby nakoniec bol arcibiskupom na Veľkej Morave.

Počiatočná cirkevná organizácia sa začala vyvíjať a rozširovať pomocou tzv. hradných farností. Vznik tzv. hradných farností súvisel s rozmachom a rozširovaním štátnej správy, ktorá si vyžadovala aj ochranu a bezpečnosť daného územia výstavbou kráľovských hradov. Pri budovaní štátnej správy sa obyčajne hneď buduje aj cirkevná správa na nových územiach a to pomocou spomínaných hradných farností. Postupom času dochádza k nárastu obyvateľstva jednotlivých v oblasti jednotlivých hradov, čo si však zároveň vyžaduje aj postupné dobudovávanie území hradných farností vznikom nových farností.

Počiatky vzniku farností nemusia byť vždy podmienené vznikom spomínaných hradných farností, aj keď ich vznik je pravdepodobne najviac podmienený týmto druhým spôsobom.

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Premena pôvodnej baníckej osady na mesto viedla aj k prvej gotickej prestavbe chrámu, ktorá prebiehala počas celého 14. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore.

V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. „Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola.

Interiér Kostola Nanebovzatia Panny Márie

Kaplnka sv. Barbory je známa aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, je jeden zo štyroch na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej medi, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.

V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Jakuba.

Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov.

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, je na ňom zobrazený Kristus na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. storočia zrušený.

Mestský hrad v Banskej Bystrici

Reformácia a rekatolizácia

Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkám a zásadám. Tomuto procesu húževnato čelil mestský farár Matej Mikuláš zo Sabinova v spojení s arcibiskupom. Nepomáhali ani tvrdé represie svetskej i cirkevnej vrchnosti, zostrené najmä po porážke baníckeho povstania v meste a okolí v r. 1525 - 1526, ktoré bolo pripísané na vrub reformácie.

Postupne sa však katolícka cirkev spamätávala z tohto radikálneho zvratu vo svojom postavení a začala robiť rekatolizačné (protireformačné) opatrenia. Táto protiakcia začína využívať i niektoré prostriedky, ktoré robili evanjelickú cirkev na Slovensku dominantnou. Tak napríklad vznikajú školy piaristov v Prievidzi, v Brezne a Krupine.

Rekatolizácia mala však aj iné podoby, napríklad konverziou zemepána ku katolíckej viere. Obyčajne časom bolo územie konvertitu ovplyvnené jeho novými názormi a postupne sa rekatolizovali územia spadajúce do jeho právomoci.

Evanjelická cirkev v Banskej Bystrici

V súlade s uzneseniami Šopronského snemu si mohli aj Banskobystričania postaviť kostol, pričom len drevený a za mestskou hradbou. Stavbu dôstojného priestranného stánku (v tvare kríža (36 x 28 m) postavili počas dvoch rokov r. 1790 za bránou na konci Lazovnej ulice. Vedľa neho postavili tiež drevenú poschodovú budovu gymnázia. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. 1781. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším.

K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807. Organ, dokonalé technické i umelecké dielo, postavil skúsený organový majster M. Podkonický. Oltár s obrazom v dnešnej podobe posvätili v roku 1853.

Demokratizácia v oblasti verejno-spoločenského života v novej ČSR po r. 1918 uvoľnila priestor pre obnovu slovenského národného života na pôde cirkevného zboru v B. B. Vedno napr. Po vzniku Slovenského štátu r. 1939 bol zbor známy, ako jedno z hlavných centier protestu proti prejavom nedemokratického, nehumánneho postupu režimu proti časti občanov. V období príprav Slovenského národného povstania predstavitelia zboru poskytli objekty, menovite budovu Evanjelického spolku. Z tejto budovy sa ozval hlas profesora Ladislava Sáru, ktorý prostredníctvom Slovenského rozhlasu dňa 30. augusta 1944 svetu oznámil vypuknutie SNP.

Aktivity a udalosti v farnosti Banská Bystrica

V dňoch 15. a 29. júla, 7. a 19. augusta 2025, kedy Farnosť Banská Bystrica 2025 organizuje prehliadky farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, návštevníci získajú prehľad o histórii najstaršieho z banskobystrických kostolov. Zraz účastníkov prehliadok je vždy o 14:00 pred farským kostolom. Vstupné je dobrovoľné vo forme milodaru.

Diecézne centrum mládeže Maják pozýva všetkých mladých vo veku 14 - 30 rokov na Diecézne stretnutie s otcom biskupom pod názvom Kvetný víkend. Toto stretnutie sa uskutoční v priestoroch Katolíckeho gymnázia Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici v dňoch 11. - 13. 4. 2025.

Pozývame vás na pôstne kázne pri nedeľných svätých omšiach o 16:30 v Kostole nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici. Kazateľmi budú tento rok banskobystrickí rodáci: 09. 03. - 1. pôstna nedeľa: Peter Staroštík, farár a dekan v BB - Katedrále 16. 03. - 2.

Pozývame vás na podujatia Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktoré sa uskutočnia v stredu 22. januára. O 17:00 sa vo Forum Caffé na Nám. SNP č.27 začne Diskusia o kresťanskej pomoci ľuďom bez domova. Následne sa o 19:00 uskutoční ekumenická bohoslužba v Katedrále sv.

Rímskokatolícka cirkev

Vzhľadom na svoje bohaté dejiny i vzácne sakrálne stavby, zastáva banskobystrická mestská farnosť historicky najvýznamnejšie miesto v celom regióne. Jej srdcom je farský Kostol nanebovzatia Panny Márie, ktorý je súčasťou Mestského hradu. Dejiny kostola siahajú do 13. storočia a nesú stopy dramatických udalostí - prestavieb, požiarov i umeleckého rozkvetu. Najstaršou pôvodne zachovanou časťou kostola je Kaplnka sv. Barbory s oltárom Majstra Pavla z Levoče. Klenba celého kostola je pokrytá freskami Franza Schmidta z druhej polovice 18. storočia. Súčasťou Mestského hradu je aj Kostol Svätého kríža, ktorý má tiež bohatú históriu a zvlášť osobitý architektonický a umelecký ráz. Z farskej trojice najmladší Kostol sv.

Farský kostol nanebovzatia Panny Márie Spovedanie: sobota 12. 4. - od 15.00 hod. - 6 kňazi; pondelok 14. 4. - od 15.00 hod. - 5 kňazi; utorok 15. 4. - od 15.00 hod. - 5 kňazi; streda 16. 4. - od 15.00 hod. - 5 kňazi.

Zoznam Inštitúcií v Banskej Bystrici

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam vybraných inštitúcií v Banskej Bystrici, vrátane škôl, farností a občianskych združení:

Tento zoznam poskytuje prehľad o rôznorodosti inštitúcií, ktoré prispievajú k životu v Banskej Bystrici.

Školy a farnosti v Banskej Bystrici sú neoddeliteľnou súčasťou života mesta.

tags: #farnost #banska #bystrica #mesto