Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Batizovciach: História a obnova

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Batizovciach predstavuje významnú kultúrnu a historickú pamiatku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho históriu, architektonické prvky a proces obnovy.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Batizovciach

História a vývoj

Z predreformačnej doby sa na základe archívnych dokumentov nepodaril zistiť vplyv husitských ťažení na duchovnú stránku Batizoviec. Podľa známych osudov mariášiovskej rodiny sa myšlienky reformácie dostali do Batizoviec po roku 1542, keď je augsburské vyznanie v hornom Uhorsku už známe. Zbor s protestantskými myšlienkami bol začlenený do Hornopopradského seniorátu. V roku 1549 päť slobodných kráľovských miest Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov spolu s cirkevnými zbormi v Hornopopradskom senioráte predložili panovníkovi svoje vyznanie viery Confessio Pentapolitana. Pentapolitanu potvrdil kráľ Ferdinand I.

Širokorozvetvená zemepánska rodina sídliaca najmä v Batizovciach, Markušovciach a na Gemeri v Brzotíne vyznávala všetky tri hlavné vyznania - rímskokatolícke, kalvínske a luteránske. V 16. a 17. storočí kolísala príslušnosť batizovského zboru medzi augsburským a kalvínskym vyznaním podľa hesla „čie panstvo, toho náboženstvo“.

V období prenasledovania evanjelikov sa aj držba batizovského, v súčasnosti rímsko-katolíckeho kostola postaveného v 13. Kráľ Leopold I. tiesnený Tökölim, Turkami aj Francúzmi zvolal na 28. apríla 1681 snem do Šoprone. Na ňom nespokojné protestantské stavy dokazovali, že stratili v 27 stoliciach Uhorska 888 kostolov.

Napokon 28. a 30. decembra 1681 bolo prečítaných 82 článkov - artikúl v prítomnosti niekoľkých úradníkov a napriek protestu evanjelikov vyhlásené za platné. Vymenované boli po dve miesta v každej stolici Uhorska, na ktorých sa mali budovať tzv. artikulárne kostoly. Na Spiši to boli Hrhov, Toporec alebo Batizovce. Po zrušení artikulárneho miesta v Hrhove, v dôsledku prestúpenia hrhovských zemepánov ku katolíckej cirkvi, sa artikulárne miesto prenieslo do Batizoviec.

Za zemepána Gábora Mariášiho, ako prvý evanjelický farár v artikulárnom už evanjelickom zbore pôsobil Juraj Buchholtz starší od 4. decembra 1682. Batizovce v nasledujúcich časoch boli pustošené ustavičným prechodom vojsk, raz labancov, raz kurucov.

Drevený artikulárny kostol s rozmermi 17,1 x 16,1m bol postavený okolo roku 1700 na mieste známom ako „Kostolisko“. Pri výkopoch základov tejto budovy sa našli kostrové pozostatky hrobov cintorína, ktorý bol pri drevenom kostole.

V roku 1764 František Mariáši mladší a manželka Anna Mária Horváth-Stančic de Gradec zaslali prosbu kráľovnej Márii Terézii o opravu dreveného kostola. V prosbe sa uvádza, že kostol stojí na mieste prístupnom severným vetrom a vodám a ľadom z blízkeho potoka. V druhej žiadosti v roku 1768 žiadali už o postavenie nového kostola na lepšom mieste alebo o rozšírenie starého s murovanými základmi. Tretia prosba ku kráľovnej o stavbu nového kostola v roku 1769 bola odmietnutá tak, ako tie predošlé.

Koniec prenasledovania a spravodlivejšie časy nastali až po vydaní tolerančného patentu kráľa Jozefa II., nasledovníka Márie Terézie, ktorý ho vydal v roku 1781. Evanjelici si mohli postaviť kostol bez veže a zvonov, faru a školu tam kde bolo 100 evanjelických rodín.V skutočnosti to však ľahké nebolo.

V roku 1784 sa stal patrónom cirkvi Ondrej Mariáši opakovane prosiaci na základe Tolerančného patentu u panovníka Jozefa II. Tolerančný kostol v Batizovciach postavili v klasicistickom slohu v rokoch 1784 až 1791 za farára Juraja Egera. Ten sa však vysviacky kostola nedožil. Zomrel v auguste 1791 ako 76 ročný.

Stavba trvala dlho a dnes nie je známe či nedostatkom peňazí alebo materiálu. Svoju úlohu v tomto zohrali aj miestodržiteľské komisie, ktoré kládli pri výstavbe prekážky a podmienky. V roku 1786 na príkaz štátnej moci bolo ku matkocirkvi pripojených 16 fílií.

Posvätenie kostola sa uskutočnilo v II. adventnú nedeľu, 4. decembra 1791 za pôsobenia farára Ondreja Thaisa. V tomto dátume môžeme hľadať aj spojitosť so znovuzriadením evanjelického cirkevného zboru, keď ako jeho prvý evanjelický artikulárny farár začal pôsobiť Juraj Buchholtz starší práve 4.

Kostol je 14 siah dlhý a 9 siah široký, čo je približne 26 m x17 m. Na východnom konci je umiestnený oltár. Má tri vchody a sedem vonkajších okien. Pôvodné drevené okná boli vymenené v roku 1821 za železné a tieto zase za drevené v roku 1988. Okno za organom je od roku 1941 zamurované, lebo ním vchádzala od severo-západu vlhkosť a organ sa rozladzoval.

Po oboch stranách predoltárneho priestoru sa nachádzajú sakristie a nad nimi mariášiovské lóže, ktoré majú každá svoj samostatný vchod zvonku. Tieto lóže sú zasklené od r. 1956 kvôli zosilneniu tepelných účinkov nového elektrického kúrenia kostola. Chóry sú tri. Organový bol určený pre chlapcov-školákov, bočný severný pre parobkov, bočný južný pre mladých ženáčov. Strecha kostola bola pôvodne pokrytá šindľom. 8 rokov po dokončení kostola bola na ňu pristavená v západnom konci 12m vysoká vežička pre dva zvony, ktorá bola pri výstavbe murovanej veže v roku 1957 odstránená.

Erb obce Batizovce

V klenbovom oblúku nad za oltárnym oknom je nápis: „Stáněk k SláWe Boži preDkoWe staWeLi. V roku 1814 daroval batizovskej cirkvi generál Ondrej Mariáši, syn Františka Mariášiho ml. oltár aj s oltárnym obrazom zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista od levočského maliara Zausika. Oltár je zároveň jeho pietnou spomienkou na rodičov a vojenskú dráhu o čom svedčia aj nápisy na ňom.

Na prednej strane je erb s krížom a s a viditeľným slovom „Udatnosť“. Na južnej stene chrámu medzi oltárom a dvermi sakristie sa nachádza pamätná tabuľa venovaná evanjelickému farárovi Ondrejovi Škultétymu s latinským nápisom: „ Drahému manželovi a milému otcovi Ondrejovi Škultétymu postavili smútiaca vdova a dcéry. Narodil sa 10. novembra 1782. V duchovnopastierskom povolaní bol v tejto cirkvi 35 rokov a konal ju verne.

Na severnej stene v priestoroch medzi oltárom a dvermi druhej sakristie sa nachádza pamätná tabuľa venovaná evanjelickému farárovi Danielovi Dianiškovi s latinským nápisom: „Milému otcovi Danielovi Dianiškovi, cirkvi evanjelickej augsburského vyznania konfesie, slova Božieho duchovnému pastierovi, postavili smútiaca vdova a deti. Narodený v Tisovci 20. decembra 1801, zomrel v Batizovciach 1.

V roku 1792 bol zakúpený starý organ pochádzajúci z rímskokatolíckeho kostola buď v Lúčkach alebo Ružbachoch. Ďalší organ bol kúpený roku v 1802 pravdepodobne tiež nie nový. Na vrchu organu bol anjel s nápisom: „To večné evanjelium“. Bol viackrát opravovaný a pokúsili sa ho zachrániť ešte v roku 1905. Nahradil ho nový organ od budapeštianskeho majstra Otta Riegera. Tento bol vysvätený 9.

Prvé známe sú dva. Väčší 150 kg mal latinský nápis: „Tento zvon bol darovaný batizovskej cirkvi z titulu patronátu osvieteného a urodzeného pána Imricha Horváta-StančičadeGradec a osvietenej a urodzenej pani Žofie Mariášiovej ku Božej sláve za účinkovania farára Mikuláša Mádaya v roku 1729.“ Keďže tento zvon 13.júna 1756 pukol, dala ho vdova po Františkovi Mariášim staršom preliať. Do novej drevenej zvonice sa za farára Andreja Bartala zaobstarali aj ďalšie dva nové zvony od budapeštianskej firmy Jána Thúryho. Vysvätené boli 23. júla 1899. Väčší vážil 605 kg, menší 378 kg.

Počas prvej svetovej vojny boli tri zvony zrekvirované. Zostal len 378 kg zvon ktorý slúži dodnes. Je na ňom nápis: „Nákladom svojim ev. aušp. vyznania cirkev batizovská roku Páně 1899.“ „ Ó Bože ráč chrániti cirkve své“ „Živých povolávam, mŕtvych oplakávam a hromy rozhániam!“ Slova Božieho kazateľ: Andrej Bartal, cirkevný inšpektor Pavel Weszter, kurátor Andrej Zbell-Cisárov.

Počas záverečnej liturgie služieb Božich sa v minulosti chodilo na oferu okolo oltára. K tomuto účelu slúžila pokladnička ktorá nesie nápis: „Na pamiatku svojich zomrelých Pavol Povec Fifičkin i s manželkou r.

Na kalichu na víno ktorý sa ešte dnes používa je latinský nápis: „Na zhotovenie tohto kalicha zadovážil financie František Mariáši z Markušoviec so svojou milostivou manželkou Zuzannou Szontág pre cirkev evanjelickú artikulárnu batizovskú. Na obvode staršej tácky v krstiteľnici je latinský nápis v preklade: „Choďte, učte národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha svätého.

Z novodobej histórie možno spomenúť zadováženie krištáľového lustra ku storočnici posvätenia kostola v roku 1891. Dnes je zavesený pred oltárom. V roku 1928 vymenenie šindľovej krytiny na kostole za eternitovú. V roku 1934 pripojenie kostola na jednosmernú elektrickú sieť tzv. Povecove dynamo a zavedenie elektrického osvetlenia.

V roku 1941 ku 150. výročiu posvätenia kostola bol kostol vymaľovaný zvonku aj zvútra, pripojený na verejnú trojfázovú elektrickú sieť, dodané nové svietidlá v kostole - dva lustre a štyri svietniky, podlaha kostola vykladaná prírodnými kameňmi bola nahradená liatym terazzom. V roku 1952 bol namontovaný el. ventilátor pre mechy organa. V roku 1955 bol zriadený park pri kostole, v roku 1957 oplotenie kostola a začiatok výstavby murovanej veže a dvoch bočných prístavkov. Veža bola slávnostne posvätená biskupom VD Štefanom Kátlovským v roku 1960 znova 4.decembra. V 1968 bola eternitová krytina vymenená za pozinkovaný plech, v 1969 nová fasáda.

V rokoch 1971-73 boli osadené nové borovicové lavice. V 1975 vymaľované vnútro kostola, vyčistený organ, v 1978 očalúnené kostolné lavice, v 1981 pozlátené niektoré kostolné predmety. Ku 300-ročnému jubileu znovuzriadenia cirkevného zboru v roku 1982 bola vymaľovaná fasáda, slávnostným kazateľom bol gen. biskup Ján Michalko. V 1989 boli vymenené akumulačné pece. Pri 200-ročnici posvätenia kostola v roku 1991 bol gen. biskup Pavol Uhorskai.V 1997 sa zhotovilo nové el. kúrenie v laviciach. V 1999 bol namontovaný elmag. pohon zvonov. V 2006 bol odstránený plot okolo kostola. V 2008 bol zhotovený bezdotykový pohon zvonov. V 2009 oprava nachýleného oltára a nová ohrádka okolo neho.

Významné obnovy a rekonštrukcie

V roku 2015 boli realizované rôzne projekty obnovy a rekonštrukcie, ktoré sa týkali aj cirkevných pamiatok. Tieto projekty mali za cieľ zachovať a obnoviť kultúrne dedičstvo pre budúce generácie. Tu je niekoľko príkladov:

• Obnova fasád ev. a. v. kostola v Ľuboreči.
• V. etapa celkovej obnovy kostola Ev.a.v. kostola v Kameňanoch.
• Výmena strešnej krytiny hlavnej lode kostola ECAV v Pozdišovciach.
• Reštaurovanie hlavnej uličnej fasády meštianskeho domu na Masarykovej ul. č. 28 v Lučenci.

Príklady obnovy cirkevných pamiatok v roku 2015

Nasledujúca tabuľka uvádza príklady projektov obnovy cirkevných pamiatok, ktoré boli realizované v roku 2015:

Tieto projekty prispeli k zachovaniu a obnove kultúrneho dedičstva Slovenska.

Ďalšie príklady obnovy

Okrem vyššie uvedených projektov, v roku 2015 prebiehali aj ďalšie významné obnovy, napríklad:

• Obnova Paláca Lubomírskych na hrade Ľubovňa.
• Reštaurovanie neskororenesančných nástenných malieb v arkádových chodbách kaštieľa v Haliči.

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Batizovce srdečne pozýva na zborový deň dňa 7. 5. 9. Pozývame deti a učiteľov na slávnostné požehnanie na začiatku školského roka v chráme ráno o 9:00 hod a tiež na popoludnie, ktoré bude spojené s občerstvením, programom pre deti aj dospelých a turnajom o pohár predsedníctva cirkevného zboru v šípkach/jednotlivci/ a volejbale/družstvá po 4 hráčoch v poli/. Popoludnajší program prebieha na zborovom dvore za Evanjelickou farou od 14: 00 hod.

tags: #krestansky #zbor #batizovce