Ťahanovce sú mestská časť mesta Košice (iné názvy: Košice-Ťahanovce, Ťahanovce) (maď. Tehan). Ležia v nadmorskej výške 224 m n. m.
Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce mala ku dňu 1.1.2021 podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 20 863 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi veľké mestské časti Košíc.
História tejto mestskej časti je úzko spätá so susednou mestskou časťou Košice - Ťahanovce, o ktorej píšeme v článku Mestská časť Košice - Ťahanovce. História samostatného sídliska sa však spája s dátumom 5. mája 1985 kedy bol položený oficiálny základný kameň sídliska. Od susednej mestskej časti Ťahanovce, ktorá bola kedysi samostatnou obcou, prevzalo toto sídlisko jej historické meno.
Sídlisko Ťahanovce je pokladané za najmladšie košické sídlisko, nie však z dôvodu vekového priemeru obyvateľov ale z dôvodu, že bolo posledným vybudovaným sídliskom v Košiciach. Jeho výstavba bola ukončená v 90. rokoch a je poznamenané vysokou hustotou zástavby.
Starobylý tvar názvu Ťahanovce vedie k názoru, že tunajšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím. Zemepisná poloha a názov Ťahanoviec vedú k názoru, že táto dedina jestvovala pred 11., prípadne 9. storočím.
V písomnostiach z 13.-16. storočia sa vyskytuje pod názvom Tehan, Teachan, Tehanfalva.
V roku 1293 Šľachtic Peter zo Svine predal dedičný ťahanovský majetok šľachticom z Drienova, ktorým dedina patrila do polovice 14. storočia. Napriek tomu sa však Ťahanovce v 15.-16. storočí vyvíjali ako stredne veľká dedina.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia.
Významnou sakrálnou stavbou v tejto mestskej časti je Kostol sv. Dominika Savia. Rímskokatolícka farnosť sv. Dominika Savia spolu s uvedeným kostolom sa nachádza na adrese Americká trieda 3845/7. Nachádza sa tu zároveň aj gréckokatolícky kostol, konkrétne Chrám bl. muč. Pavla Petra Gojdiča.
Kostol sv. Dominika Savia
Uprostred sídliska vyrástol nový chrám. (Zdroj: Ľubomír Lehotský)KOŠICE. Bezmála 17 rokov čakalo košické Sídlisko Ťahanovce na svoj kostol. Čakanie sa skončí už onedlho. Na prahu „veku dospelosti“ otvorí moderný ťahanovský chrám brány svojim veriacim spolu s pastoračným centrom i farou. Najdlhšie rozostavaný kostol v Košiciach slávnostne vysvätia v nedeľu 8. mája.
Mladé sídlisko, mladý svätec. Jedným z predpokladov výstavby nového chrámu v tejto košickej mestskej časti bolo zriadenie novej farnosti. Vznikla 1. júla 1995 odčlenením sa od pôvodnej farnosti v obci Ťahanovce. Vek, ale aj štruktúrou obyvateľstva, najmladšie sídlisko v Košiciach bolo v tom čase plné detí a mladých rodín. Aj preto arcibiskup Mons. Alojz Tkáč zasvätil novú farnosť mladému, no odvážnemu svätcovi Dominikovi Saviovi. Životný príbeh chlapca, ktorý zomrel ako 14-ročný, je dodnes blízky najmä deťom a mladým.
Správa o výstavbe nového kostola vtedy potešila mnohých. Nechýbal elán a nadšenie. Časom sa však medzi ľuďmi objavili isté pochybnosti, či rozhodnutie stavať kostol iba z podpory tunajších mladých rodín, ktoré mali problémov viac než dosť, bolo správne. „Financovanie stavieb nových kostolov bolo dominantne postavené na vlastných zdrojoch v jednotlivých farnostiach.
Rímskokatolícki veriaci v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce majú nový kostol. Jeho súčasťou sú aj pastoračné priestory a farská budova.
Na Americkej triede na Sídlisku Ťahanovce po viac ako 17-tich rokoch dokončili nový kostol / Rádio Košice. „Výstavba prebiehala v rôznych etapách a podľa finančných možností farností i ďalších okolností viac ako 17 rokov. Kostol sv. Dominika Savia vysvätili v nedeľu 8. mája.
Umiestnený je pri vstupe na sídlisko, blízko pešej zóny, odkiaľ je aj hlavný vstup. „Je orientovaný na košickú katedrálu, preto hlavná os nového kostola smeruje na jej vežu, čím autori projektu symbolicky vyjadrili duchovné prepojenie s mestom i Dómom sv. Alžbety.
Rímskokatolícka farnosť tu vznikla 1. júla 1995, ešte predtým sa na liturgické slávenia veriaci schádzali v priestoroch školy a neskôr v kaplnke, ktorá slúžila až doteraz. Slávnostné požehnanie základového kameňa kostola sa uskutočnilo v decembri 2004 a od roku 2005 sa začalo s jeho výstavbou.
V roku 1995 bol v Košiciach postavený dočasný kostol farnosti Ťahanovce-sídlisko, ktorý je aktuálne zbúraný, pretože od roku 2022 majú veriaci tejto farnosti k dispozícii kapacitne väčší Kostol svätého Dominika Savia. Podobný osud po dostavaní pastoračného centra čaká aj gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na Sídlisku Nad jazerom.
Obyvatelia najmladšieho košického sídliska majú nový kostol. Slávnostnú konsekráciu nového Kostola sv. Dominika Savia viedol košický arcibiskup Bernard Bober. Výstavba chrámu vrátane pastoračného centra a fary trvala vyše sedemnásť rokov. Obyvatelia najmladšieho košického sídliska majú nový kostol. Rímskokatolícka farnosť tam vznikla 1. júla 1995.
Nový kostol je umiestnený pri vstupe na sídlisko, blízko pešej zóny, odkiaľ je aj hlavný vstup. Orientovaný je na košickú katedrálu, preto hlavná os nového kostola smeruje na jej vežu, čím autori projektu symbolicky vyjadrili duchovný súvis s mestom i Dómom sv. Alžbety. Súčasťou novostavby sú aj pastoračné priestory a farská budova prepojená s kostolom.
Súčasný farár Patrik Vojtek pri konsekrácii nového kostola 8. mája vyzdvihol úsilie a vynaloženú námahu pri výstavbe. Podľa košického arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý sa prihovoril viac ako dvom tisíckam zhromaždených veriacich, sa čakať na nový kostol oplatilo. „Boh býva tam, kde ho človek pustí. Bez Boha nebude pokoja. Robme v tomto chráme to, čo nás robí lepšími.“ Arcibiskup poznamenal, že miestni veriaci sú právom hrdí na svoj nový kostol ako na dielo Božej milosti i vlastných rúk.
Na záver homílie arcibiskup Bober pridal aj želanie: „Nech sa vaše farské spoločenstvo živí Božím slovom i telom, nech sa tu uzdravuje a vzrastá i počtom naše spoločenstvo.
Kostol sv. Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850), je tiež významnou sakrálnou pamiatkou.
Kaplnka sv. Anny v Ťahanovciach
Kaplnka sv. Anny
Kaplnka sv. Anny sa nachádza v Ťahanovciach. Vo vnútri kaplnky sa nachádza socha sv. Anny.
Ďalšie sakrálne objekty v Košickom kraji
Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska. Z geografického hľadiska je tvorený dvoma veľkými útvarmi - Východoslovenskou nížinou s geograficky najnižším bodom Slovenska (Klin nad Bodrogom, 94,3 m n. m.) a horským systémom Spišsko-gemerský kras. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.
Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a zaberá tak 13,77 percenta plochy Slovenskej republiky. Počtom 782 216 obyvateľov (takmer 14,4 percenta populácie Slovenska) k 1. januáru 2021 je druhým najväčším krajom našej vlasti, pričom takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.
Na území Košického kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok Košický samosprávny kraj (KSK). Od decembra 2017 je jeho predsedom Rastislav Trnka.
Kraj sa člení na 11 okresov (vrátane okresov Košice I - IV a Košice-okolie) s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Košice (229 040), Michalovce (36 704), Spišská Nová Ves (35 431), Trebišov (23 213), Rožňava (17 569), Gelnica (5 951) a Sobrance (5 875).
Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná - a s nimi previazané kultúrne okruhy prejavujúce sa v slávení sviatkov, pôstnej disciplíne atď. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou porovnateľnou v rámci kontinentu azda iba so Sedmohradskom či Vojvodinou.
Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:
- Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce,
- Michalovce (2): Budince, Krásnovce.
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta),
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta),
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta),
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta),
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta).
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4,
- 13. storočie: 61,
- 14. storočie: 43,
- 15. storočie: 21,
- 16. storočie: 10,
- 17. storočie: 18,
- 18. storočie: 139,
- 19. storočie: 182,
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96),
- 21. storočie: 67.
Pútnické miesta
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:
- Rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach,
- Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde,
- Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach,
- Rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej,
- Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke,
- Kostol svätej Anny v Rudníku,
- Rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
- Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave,
- Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch,
- Gréckokatolíckej Košickej eparchie:
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove,
- Katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach,
- Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach,
- Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach,
- Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách,
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove,
- Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch,
- Pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:
- Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.
Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch
Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO
- kostol v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“: rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre,
- kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej.
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:
- rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie),
- rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917),
- rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996),
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie),
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie),
- rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508),
- rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663),
- rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie),
- rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957),
- rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783),
- rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792),
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795),
- rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813),
- Evanjelický kostol (1816),
- rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820),
- rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850),
- gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886),
- rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935),
- rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940),
- rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940).
Zaujímavosti
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov. Také stoja napríklad v Turni nad Bodvou (bývalý obchod s obuvou), Bieli (prestavaný z krčmy, ktorú postavil reprezentant Československa a Austrálie v boxe Elemér Köröskényi: neskôr to bolo kino), Ortášoch (prestavaný z hasičskej zbrojnice), Joviciach (rodný dom Andreja Chazára, zakladateľa prvej školy pre sluchovo postihnutých v Uhorsku), Trebejove (modlitebňa miestneho spolku za zrieknutie sa konzumácie alkoholických nápojov) či Zemplínskom Hradišti (pôvodne budova základnej školy).
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Turni nad Bodvou
- Súčasťou pravoslávneho katedrálneho Chrámu svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach bude o niekoľko rokov aj zvonica,v ktorej bude slúžiť aktuálne najľahší zvon na území Slovenskej republiky s váhou 6 kg.
- Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove - prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola.
- Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.
- Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.
- S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.
- V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov. Na oslavách tohto výročia sa 1. júna mal zúčastniť aj ich niekdajší generálny predstavený Robert Francis Prevost, ktorý Košice navštívil počas výstavby kláštora, lenže 8. mája mu kardináli Katolíckej cirkvi zmenili program, keď ho zvolili za jej 267. hlavu. Vzhľadom na dobré vzťahy Leva XIV.