Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok.
Veľký piatok patrí medzi najvážnejšie dni kresťanského kalendára. Je to deň ticha, rozjímania a duchovného zastavenia, keď si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Je to šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua.
V katolíckych oblastiach je to deň bohoslužieb, no nie slávenie omše - koná sa tzv. Liturgia umučenia Pána. Je to štátny sviatok a zároveň deň tzv. Pôstne Pravidlá na Veľký Piatok.
Liturgia Veľkého Piatku
V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti:
- Liturgia slova
- Poklona sv. krížu
- Obrad Eucharistie
Liturgia slova
Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti.
Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm.
Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
Poklona svätému krížu
Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“.
Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
Na Veľký piatok slávime utrpenie a smrť Pána Ježiša. Je to deň pokánia v celej Cirkvi; pod ťažkým hriechom nás viaže prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Pôst viaže všetkých od 18. do 60. roku života a zdržanie sa mäsa od 14. roku do smrti.
Obrad Eucharistie
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti.
Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Pôstne pravidlá a jedlá na Veľký piatok
Veľký piatok tento rok pripadá na 29. marca. Je to deň, keď všetci veriaci dodržiavajú prísny pôst. Obmedzenie sa týka množstva zjedených potravín aj konkrétnych produktov.
Podľa učenia Katolíckej cirkvi sú veriaci na Veľký piatok povinní dodržiavať kvalitatívny a kvantitatívny pôst. Na Veľký piatok sa treba zdržať jedenia mäsa a pitia alkoholu. Odporúča sa tiež zdržať sa zákuskov, pretože tento deň má slúžiť na pokánie, nie na potešenie.
Treba poznamenať, že Veľký piatok je jedným z dní, keď nemožno získať výnimku z povinnosti zdržiavať sa mäsitých pokrmov. Týka sa to všetkých osôb starších ako 14 rokov.
Ako sme už spomenuli, na Veľký piatok by ste sa mali vyhýbať mäsu a alkoholu. Platí to aj pre polievky, do ktorých sa alkohol dáva, alebo jedlá s mäsom, napr. šaláty. Odporúča sa tiež zdržať sa sladkostí a dezertov.
Prísny pôst poskytuje príležitosť pripraviť si výborné bezmäsité jedlá. Jedlo má byť skromné, jednoduché, bez prepychu. Na Veľký piatok sa zvyčajne konzumujú jedlá obsahujúce zeleninu a ovocie. Tento deň je totiž spojený so symbolikou prírody, plodnosti a obnovy.
Ryby ako tradičná voľba
Ryby majú na Veľký piatok zvláštne miesto. V symbolike kresťanstva predstavujú Krista a jeho nasledovníkov, a preto sú v tento deň vhodnou náhradou za mäso. Obľúbenou voľbou býva treska pečená so zeleninou, losos s kôprovou omáčkou alebo pstruh na cesnaku a rozmaríne.
Klasické bezmäsité jedlá
Na Veľký piatok často nachádzame na stoloch aj klasiku našich starých mám - jednoduché, no sýte jedlá bez mäsa. Ďalšou obľúbenou voľbou sú zemiakové placky, ktoré môžete podávať s kyslou smotanou alebo zákvasom.
| Ingrediencia | Príklad jedla | Poznámka |
|---|---|---|
| Cícer | Cícerové rezne | Vhodné ako hlavné jedlo |
| Špenát | Špenátové palacinky | Ľahké a chutné |
| Cuketa | Cuketové placky s fazuľou | Sýte a plné semienok |
| Sardinky | Sardinková omáčka na cestoviny | Rýchle a jednoduché |
| Rybie filé | Rybie rezne | Klasická voľba |
| Šošovica | Šošovicová polievka s hubami | Zahrievajúca polievka |
| Zemiaky | Zemiakové knedle so slivkami | Tradičné jedlo |
Ak vás teda zaujíma, čo variť na Veľký piatok, odpoveď je jednoduchá. Varte so srdcom, s úctou k tradíciám a s vedomím, že aj jednoduché jedlá môžu byť výnimočné.
Tradičné zvyky a povery
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch.
Na Veľký piatok sa nesmelo tancovať, zabávať ani hlasno spievať. Ľudia verili, že v tento deň treba zachovávať pokoru, ticho a pokoj. Aj dnes si mnohí ľudia pripomínajú duchovný význam Veľkého piatku.
Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice.
Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Ak ste však mali blchy, najlepšie ste sa ich zbavili práve počas tohto piatka - skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat ‘‘hostí bez kostí‘‘ palicou.
Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára a zem a vydáva svoje poklady.
Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých.
Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt.
Veľký piatok je najtichší deň Veľkého týždňa. Deň, ktorý pripomína ukrižovanie Ježiša Krista a jeho obetu pre ľudí. Je to deň ticha, pôstu a zastavenia.
Možno aj tvoj klient prežíva sviatky citlivejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. A práve tvoja pokojná prítomnosť môže byť tým najkrajším „darom“ veľkopiatkovej služby.
