Na Slovensku žije početná rómska národnostná menšina. Je charakteristická svojou etnicitou, spôsobom prežívania, mentalitou, vlastnou kultúrou, ako aj čiastočnou históriou i znakovými odlišnosťami. Z Indie, v jedenástom storočí nášho letopočtu, začali postupne osídľovať celú Európu. V minulosti Rómovia boli charakteristickí kočovaním, vykonávaním remesiel, a praktizovaním vlastného umenia.
Cez kočovanie vykonávali svoje remeslá a umenie, ktoré boli obohacujúce pre žijúcich obyvateľov, ku ktorým ako kočovníci prišli na určitú dobu. Potom sa presúvali na ďalšie miesta, kde ponúkali svoje umelecké vystúpenia i remeselné služby. Rómovia sa neskôr začali násilím udomácňovať počas 1. Československej republiky. Niektoré rómske rodiny mali jasný pokyn nasťahovať sa na okraji obcí. Bola im nadiktovaná určitá izolácia od ostatných obyvateľov.
To bol jeden z faktorov, ktorý neskôr spôsobil to, že dochádzalo k segregácii - väčšiemu oddeľovaniu sa Rómov a členov majority. To spôsobilo väčšiu sociálnu exklúziu, ktorá vytvorila dva odlišné svety medzi minoritou a majoritou. Neskorší zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb zakázal kočovný spôsob života v Československu. Týmto sa zakázalo Rómom kočovať. Nanútená izolovanosť ako aj zákaz sebarealizácie vytvorili nemalé sociálne problémy, s ktorými dnes Rómovia musia zápasiť.
Počas existencie samostatného Slovenska zlyhávali projekty určené na pomoc Rómom. Taktiež sa zdá, že sociálna práca s touto cieľovou skupinou je akousi zbytočnou námahou. Na pomoc týmto ľuďom prichádza špecifický druh sociálnej práce, ktorým je pastoračná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. Tá vykonáva svoju činnosť dlhodobo, preto zaznamená úspechy v danej oblasti.
Rómska minorita v spoločnosti predstavuje ohrozenú skupinu. Zápasí s chudobou, ktorá predstavuje najčastejší, badateľný a najviac sa vyskytujúci jav v tejto spoločnosti. Príznačná je vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň a segregácia od majoritnej spoločnosti. Tieto faktory vyskytujúce sa v spomínanej marginalizovanej skupiny negatívne ovplyvňujú kvalitu jej života i celej spoločnosti.
Rómsku identitu nie je jednoduché odhaliť, bezpochyby preto, že je dynamická, nestála a prejavuje sa v interakcii v narušených vzťahoch medzi Rómami a Nerómami. Ťažké je tiež určiť komplexnú a relatívne uniformnú etnickú jednotku, z ktorej by sa dal odvodiť jej pôvod. Napriek tomu možno oprávnene hovoriť o súbore prvkov, ktoré v istom zmysle predstavujú charakteristický spôsob ich existencie, možno neusporiadaný, bez definovaných obrysov, ktorý treba skôr chápať ako mentalitu než základný životný postoj.
Sociálna práca s rómskou minoritou je mimoriadne náročná. Aby bola úspešná, vyžaduje si dlhodobú, sústavne nepretržitú činnosť. Sociálnu prácu možno vo všeobecnosti charakterizovať ako vedecký odbor zameraný na profesionálnu sociálnu starostlivosť o človeka a jeho sociálne prostredie, v ktorom realizuje svoje bytie. Je to aj v prípade rómskej minority, ktorá žije svoj život vo svojom prostredí. Cieľom tejto činnosti je postupný proces sociálnej inklúzie Rómov do spoločnosti.
Princípy zamerané na sociálnu starostlivosť ľudí, ich sociálneho prostredia a neskoršia inklúzia do spoločnosti, vychádza z kresťanského učenia. Skutky apoštolov svedčia o vplyve kresťanstva na spoločnosť, a v tom môžeme vidieť prvé začiatky prepojenia sociálneho učenia cirkvi medzi vedným odborom sociálna práca. Zakladateľ Cirkvi Ježiš Kristus kládol dôraz na chudobných, núdznych a chorých. Apeloval na pomoc tým ľuďom, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti, resp. ktorých sa spoločnosť stránila. Sám bol proti otroctvu, ktoré v tej dobe bolo bežné. Je tam pararela so súčasťou, kedy stále máme problém s otroctvom u nás aj v zahraničí, kde končia ľudia z vylúčených komunít, ktorí sa neveria brániť.
Kristus mimoriadne vnímal sociálne, či statusové rozdiely medzi ľuďmi. Odmietal však medziľudskú izoláciu na základe rozdielov. Bol v sociálnom kontakte s tými ľuďmi, ktorými väčšia časť vtedajšej spoločnosti opovrhovala. Samotné Kristovo správanie bolo nielen niečím nové, ba aj prelomové v tom, že dôraz kládol na človeka ako žijúcu bytosť, ktorá má rovnakú dôstojnosť spoločne s ostatnými. Túto Ježišovu misiu treba chápať aj v sociálnom rozmere. Najmä v Evanjeliu podľa Lukáša vidno Ježišov veľký záujem o chudobných, slabých, chorých, ubolených a hriešnych, ktorým ponúka duchovné i telesné uzdravenie i oslobodenie. Dôležitou súčasťou Ježišovej misie je služba týmto ľuďom, ktorých spoločnosť z akýchkoľvek dôvodov odstrčila na okraj. To však neznamená, že pre Ježiša boli dôležití iba títo ľudia. Do jeho misijného záberu zapadali aj bohatí, ba i zákonníci a farizeji.
Sám Ježiš pobádal druhých k službe slabým: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. V príklade Ježiša Krista, ako aj skutkami jeho nasledovníkov sa ustanovili počiatky organizovanej sociálnej práce, ktorá sa orientuje na slabých. „Z týchto charitatívnych skúseností Cirkvi postupne vyrástla aj moderná sociálna práca, ktorú uskutočňuje najmä štát alebo miestna samospráva, tiež však neštátne organizácie.“ Na toto promptne nadväzuje aj Katolícka cirkev na Slovensku. Vo svojej činnosti vymedzila priestor na pomoc marginalizovaným rómskym skupinám. Na túto náročnú úlohu vyčleňuje odborníkov ako aj členov z rady duchovenstva a reholí. Taktiež do tejto služby pozýva laických veriacich, ktorí toto pozvanie môžu vnímať ako životné poslanie.
Je potrebné zo strany duchovných sa priblížiť k Rómom. Katolícka cirkev na Slovensku reagovala na túto požiadavku druhého vatikánskeho koncilu. Intenzívnejšie sa začala zaujímať po páde komunistického režimu a v roku 1993 založila Konferencia biskupov Slovenska Komisiu pre pastoráciu Rómov. Odvtedy začalo organizovanie pravidelných pútí v Gaboltove v spolupráci so saleziánmi a samotnými rómskymi veriacimi.
Duchovenstvo, laici a ďalší členovia z rehoľných spoločenstiev či z diecéz je Cirkvou vyčlenené pre túto náročnú prácu. Výnimku nepredstavuje ani gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku. Aj tá zaviedla a zavádza špeciálnu pastoráciu, ktorá sa venuje tejto stále spomínanej marginalizovanej skupine. Skúsenosti pastoračnej činnosti často poukazujú, že prípadná účasť rómskej marginalizovanej skupiny na verejných bohoslužbách spôsobuje nevôľu zo strany majoritnej spoločnosti.
Rómovia sú na bohoslužbách často neprijatí. Majorita je schopná prestať zúčastňovať sa bohoslužieb kvôli účasti Rómov. V praxi tento jav nebol a nie je ojedinelý. Je potrebné poukázať aj na rôznosť mentalít oboch skupín. Taktiež aj jednotlivé úkony, modlitebné gestá a postoje sú častým ukazovateľom tohto náboženského prežívania, ktoré je často rozdielne u oboch skupín. Duchovní cirkví to riešili tým, že nedeľné bohoslužby pre Rómov vymedzili osobitne najmä počas pracovných dní v týždni. Z týchto skúseností Cirkev vytvára podmienky na realizáciu špeciálnej pastorácie pre Rómov.
Na Slovensku pôsobí Gréckokatolícka cirkev sui iuris. Je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou i v jednote s rímskym pápežom. Gréckokatolícka rómska misia, ktorá bola založená na Slovensku sa stala aj samostatným právnym subjektom. Svoju právnu subjektivitu odvodzuje od spomínanej Gréckokatolíckej cirkvi. Jej poslaním je na území Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie prinášanie rómskym komunitám rôznorodej pastoračnej, formačnej, duchovnej i sociálnej činnosti.
Rómska misia je organizačne rozdelená do okresných centier Čičava - Vranov nad Topľou, Bardejov a Stará Ľubovňa. V súčasnosti prebieha výstavba krajského centra na Sigorde (okr. Prešov). Tieto pastoračné centrá vystupujú ako komunitné centrá. Okrem duchovných, vyčlenených na túto misiu sú zamestnaní aj laici, ktorí v komunitných centrách vykonávajú sociálnu prácu.
V roku 2012 zriadilo gréckokatolícke prešovské arcibiskupstvo formačné centrum pre Rómov v obci Čičava, nachádzajúcej sa v okrese Vranov nad Topľou na východe Slovenska. Ide o samostatný právny subjekt, ktorý vystupuje pod názvom Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov (ďalej len GFCR). Právnu subjektivitu dané centrum odvodzuje od Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku.
Poslaním tohto centra je podpora a rozvoj sociálnych, etnických, minoritných a marginalizovaných skupín. Vyvíja aktivity, ktoré si vytýčila ako svoje poslanie. Poslaním GFCR je rozvoj a podpora etnických, sociálnych a iných minoritných skupín na území Slovenskej republiky (najmä rómskych komunít vo vidieckom prostredí) s cieľom zlepšiť ich spoločenské, sociálno-ekonomické postavenie, vzdelanostnú a duchovnú, kultúrnu úroveň, vyvíjať osvetovú činnosť, ako aj zlepšovať vzájomné vzťahy medzi Rómami a majoritou, podporovať kultúrne a duchovné hodnoty Gréckokatolíckej cirkvi, podporovať ochranu zdravia, prírody a krajiny a ochranu a tvorbu životného prostredia.
V GFCR sa vykonáva práca s deťmi. Zameriava sa na vzdelávaciu činnosť. V centre je detašované pracovisko základnej umeleckej školy, ktoré poskytuje vzdelávanie pre Rómov v oblasti dramatického, tanečného a výtvarného umenia. Okrem iného nechýba ani doučovanie rómskych detí, ako aj pomoc pri robení si domácich úloh. Pre žiakov je zorganizovaná aj družina pre deti. V rámci voľného času funguje pre žiakov futbalový krúžok. Nechýba ani činnosť rómskeho skautského oddielu, ktorý združuje predovšetkým rómsku mládež. Aj cez skauting sa podporuje zdravie svojich členov, vyvíjajú sa aktivity týkajúce sa ochrany prírody, krajiny i tvorba životného prostredia. V lete sú pre deti a mládež organizované letné tábory, ktorých súčasťou je modlitbový program.
Komunitné centrum v Čičave poskytuje Rómom služby podľa §24d ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. Ide o základné sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právomchránených záujmov (asistencia pri písaní žiadosti o zamestnanie, životopisu, žiadosti o sociálne dávky). Dôležitou činnosťou KC sú preventívne skupinové aktivity, poskytovanie komunitnej rehabilitácie, ktorá je zamenraná na znovunadobúdanie stratenýchzručností. V oblasti verejnej správy spolupracuje so samotnou obcou. Podarilo sa im zorganizovať amatérsky futbalový turnaj, ktorý bol zložený z rómskych tímov i tímov, ktorých hráči boli z majority. Išlo o zblíženie sa oboch skupín obyvateľstva, ktoré na Slovensku bývajú izolovane vedľa seba a pritom sa nepoznajú. Poskytujú humanitárnu pomoc. Spomínané centrum podporuje v oblasti kultúry rozvíja rómsku kultúru a umenie.
Boli založené hudobné skupiny, ktoré už zaznamenali svoje úspechy, medzi ktoré patrí aj vydanie vlastných albumov i úspešnosť v bodovacích súťažiach kresťanskej hitparády. Divadelná činnosť zložená z rómskych ochotníkov zaznamenala svoje úspechy pri vystupovaní predovšetkým na východnom Slovensku. V rámci voľnočasových aktivít sa vytvárajú umelecké výtvory - drevorezby, maľby, okrasné predmety, upomienkové predmety a pod.
Pre GFCR a KC v Čičave je základnou činnosťou pastoračná činnosť. Všetky ďalšie činnosti, ktoré KC vykonáva sú súčasťou samotnej pastorácie. Pravidelne vykonáva bohoslužby - gréckokatolícke sväté liturgie, molebeny, akatisty a pod. Súčasťou pastoračnej činnosti sú aj rôzne náboženské stretnutia, ktorých súčasťou sú katechézy. Katechézy sú zamerané predovšetkým na manželov, mladých ľudí a deti. Pravidelne sa konajú mariánske a fatimské pobožnosti. V adventnom období sa organizujú roráty a v pôstnom období sa koná krížová cesta. V máji sa konajú májové pobožnosti. V októbri sa veriaci modlia ruženec. Pravidelne sa konajú duchovné obnovy a misie. Tie sú zamerané na prehĺbenie si viery. Konajú sa aj púte do rôznych mariánskych pútnických miest. Nechýbajú ani spoločné modlitby. Medzi ne patria ranné chvály, vešpery a kompletórium.
V GFCR a KC Čičava nechýba ani sviatostný život. Veriaci majú možnosť prijímať sviatosti. Medzi ne patrí sviatosť krstu, myropomazania, Eucharistie, pokánia zmierenia, posvätného stavu, manželstva a pomazania chorých. Duchovní pravidelne navštevujú chorých vo svojich príbytkoch. Prinášajú im sviatosti a povzbudivé slovo. Dôležitá je aj charitatívna činnosť. KC Čičava pomáha ľuďom v núdzi. Poskytuje im materiálnu, finančnú a potravinovú pomoc. Taktiež im poskytuje oblečenie a obuv. KC Čičava pomáha aj ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Poskytuje im ubytovanie, stravu a sociálne poradenstvo. KC Čičava sa snaží pomáhať ľuďom v každej situácii. KC Čičava organizuje aj rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Medzi ne patria koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, prednášky a workshopy. KC Čičava sa snaží zapájať do života obce a regiónu. Spolupracuje s miestnymi organizáciami a inštitúciami. KC Čičava je otvorená pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich vieru, národnosť alebo sociálne postavenie.
Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov v Čičave a Komunitné centrum Čičava predstavujú dôležité inštitúcie, ktoré sa venujú pastorácii Rómov na Slovensku. Ich činnosť je zameraná na rozvoj duchovného, sociálneho a kultúrneho života Rómov. Centrá sa snažia o integráciu Rómov do spoločnosti a o zlepšenie ich životných podmienok. Ich práca je dôležitá pre celú spoločnosť a prispieva k budovaniu spravodlivejšieho a tolerantnejšieho sveta.
Všetko sa vykonáva v duchu evanjelia. Samotné komunitné centrá zabezpečujú pastoračnú starostlivosť, ktorej súčasťou je sociálna práca. Ich súčasťou sú duchovní, ktorí boli Katolíckou cirkvou vyčlenení pre prácu s touto cieľovou skupinou. Zmeny sú orientované nielen na postupné začleňovanie sa Rómov do spoločnosti. Títo Rómovia budú vplývať svojim príkladom na sociálnu zmenu vo vlastných komunitách a tak dôjde aj k obnove často narušených vzťahov medzi Slovákmi a Rómami.
Aktivity Gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov
Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov (GFCR) v Čičave vyvíja širokú škálu aktivít zameraných na podporu a rozvoj rómskej komunity. Medzi hlavné aktivity patria:
- Vzdelávacie aktivity:
- Detašované pracovisko základnej umeleckej školy (dramatické, tanečné a výtvarné umenie).
- Doučovanie rómskych detí a pomoc pri domácich úlohách.
- Družina pre deti.
- Voľnočasové aktivity:
- Futbalový krúžok.
- Rómsky skautský oddiel.
- Letné tábory s modlitbovým programom.
- Sociálne služby:
- Základné sociálne poradenstvo.
- Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov (napr. asistencia pri písaní žiadostí).
- Preventívne skupinové aktivity.
- Komunitná rehabilitácia.
- Humanitárna pomoc.
- Kultúrne aktivity:
- Rozvíjanie rómskej kultúry a umenia.
- Hudobné skupiny (vydávanie albumov, úspechy v hitparádach).
- Divadelná činnosť.
- Výtvarné dielne (drevorezbárstvo, maľba, výroba okrasných predmetov).
- Pastoračné aktivity:
- Pravidelné bohoslužby (gréckokatolícke sväté liturgie, molebeny, akatisty).
- Náboženské stretnutia s katechézami (pre manželov, mladých ľudí a deti).
- Mariánske a fatimské pobožnosti.
- Roráty (advent).
- Krížová cesta (pôst).
- Májové pobožnosti.
- Ruženec (október).
- Duchovné obnovy a misie.
- Púte do mariánskych pútnických miest.
- Spoločné modlitby (ranné chvály, vešpery, kompletórium).
- Sviatostný život (krst, myropomazanie, Eucharistia, pokánie zmierenia, posvätný stav, manželstvo a pomazanie chorých).
- Návštevy chorých v ich príbytkoch.
Tieto aktivity sú zamerané na komplexný rozvoj rómskej komunity, podporu ich integrácie do spoločnosti a zlepšenie ich životných podmienok.
tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #trnava #spolok #sv