Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je druhá najväčšia cirkev pôsobiaca na našom území. Jej počiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Evanjelikmi sa volajú podľa evanjelií, ktoré tvoria súčasť Biblie. Základným prameňom ich viery je Biblia (Písmo) a Augsburské vyznanie z roku 1530 je ich hlavným vierovyznaním.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku vyčlenila samostatná Cirkev evanjelická a. v. Po roku 1989 sa evanjelická cirkev začala rozvíjať v nových podmienkach. Dnes má dva dištrikty - západný a východný, ktoré sa skladajú zo seniorátov.
V období reformácie (polovica 16. storočia) boli takmer všetky rímskokatolícke kostoly na našom území zabraté evanjelikmi. Koncom 16. storočia bolo na území Horného Uhorska asi 90 % kostolov evanjelických.
Tri slovenské evanjelické kostoly figurujú od roku 2008 v zozname Svetového dedičstva UNESCO v rámci súboru ôsmich kultúrno-historických pamiatok pod názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Veža evanjelického kostola Revúca – výhľad, ktorý spája históriu a krajinu
Štatistiky náboženského vyznania na Slovensku
Štatistický úrad SR zverejnil údaje z vlaňajšieho sčítania obyvateľstva. Sú známe čísla o počte obyvateľov do úrovne obcí, ale tiež náboženské vyznanie, národnosť, ďalšia národnosť či materinský jazyk. Podľa výsledkov bolo k 1. 1. 2021 na Slovensku 5 449 270 trvalo bývajúcich obyvateľov.
Až 95,8 % má krajinu narodenia SR. Necelé 4 % obyvateľov s trvalým pobytom v SR sa narodilo v zahraničí.
Podľa údajov 83,8 % obyvateľov uviedlo slovenskú národnosť a celkovo 10,8 % inú. Maďarskú si uviedlo 7,75 % obyvateľov, rómsku 1,23 % , rusínsku 0,44 %, ukrajinskú 0,17 % a českú 0,53 %. Iba 0,16 % ľudí si zadalo inú národnosť.
V sčítaní bolo možné uviesť aj ďalšiu národnosť. V tejto kategórii si slovenskú uviedlo 55 496 obyvateľov (18 % z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov SR). Maďarskú národnosť si napísalo 34 089 obyvateľov (11 % obyvateľov). Rómsku má 30 %, 88 985 ľudí. Rusínsku si udalo 13 %, 39 810 obyv a českú 5 %, 16 715 obyvateľov.
Slovenčina je materinským jazykom pre takmer 82 % obyvateľov SR, konkrétne 4 456 102 ľudí. Druhým najpočetnejším je maďarčina (8,5 %, 462.175 osôb). Rómčina je materinským jazykom pre 1,8 percenta ľudí (100.526). Ostatné materinské jazyky tvoria podiely menšie ako jedno percento.
Rusínsky jazyk je štvrtý najpočetnejší materinský jazyk (0,7 %), piatym najpočetnejším materinským jazykom je čeština (0,6 %). Medzi ďalšie materinské jazyky na Slovensku patria ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský, vietnamský. Posunkový slovenský jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1835 obyvateľov.
Slovenský materinský jazyk má najvyšší podiel v Žilinskom a Trenčianskom kraji (viac ako 90 percent).
Náboženské vyznanie
„Najviac obyvateľov si uviedlo rímsko-katolícke vyznanie,” hovorí Alexander Ballek, predseda Štatistického úradu. Najpočetnejšia národnosť je maďarska a rómska. Počet katolíkov v krajine klesok. Vzrástol počet ľudí bez vyznania.
Najviac, až 55,8 % ľudí, si uviedlo rímskokatolícke náboženské vyznanie v SR, (3,04 milióna). Počet katolíkov klesol. V roku 2011 sa 62% prihlásilo k rímskokatalíckemu vyznaniu, teraz je to len 56% obyvateľov.
Druhou najpočetnejšou skupinou sú občania bez náboženského vyznania (23,8 %), resp. 1,3 milióna. a nezistení (6,5 %). Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku si uviedlo 5 % trvalo bývajúcich a gréckokatolícke vyznanie 4 %.
„Tie čísla ukazujú, že sa odchádza od tradičných náboženstiev,” konštatovala Ľudmila Ivančíková, generálna riaditeľka Sekcie sociálnych štatistík a demografie.
Veľkú skupinu tvorili aj Svedkovia liehovovi. Štatistický úrad konštatuje, že vysoké čísla sú výsledkom ich dobrej kampane.
Katolícke vierovyznanie má vo všetkých krajoch viac ako 50-percentný podiel, okrem Bratislavského a Košického. V okrese Námestovo v ako jedinom deklarovalo príslušnosť k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike viac ako 90 % sčítaných (92,4 %).
Najvyšší podiel obyvateľstva bez vyznania je v Bratislavskom kraji, takmer 40 %. Okresy, v ktorých dosiahol podiel občanov bez vyznania viac ako 40 % sú všetky okresy Bratislavy a okres Rožňava.
Veková štruktúra zo sčítania je nasledovná:
- podiel obyvateľov vo veku 0-14 rokov je 15,9 %, (2011 - 15,31 %)
- podiel obyvateľov vo veku od 15 do 64 rokov je 67 %, (2011 - 72,01 %)
- podiel obyvateľov nad 65 rokov tvorí 17,1 %, (2011 - 12,65 %)
Kým v roku 2011 mali obyvatelia v predproduktívnom veku (0-14 rokov) oproti ľuďom v poproduktívnom veku (65+ rokov) vyšší podiel, teraz je to už je naopak.
Sčítanie v roku 2021 v porovnaní s rokom 2011 síce zaznamenalo mierny nárast podielu obyvateľov v predproduktívnom veku z 15,3 % na 15,9 %, no zároveň hovorí o výraznom náraste pri obyvateľoch v poproduktívnom veku (65+ rokov). Podiel ľudí v produktívnom veku (15-64 rokov) klesol zo 72,0 % (2011) na 67,0 % (2021)
Prehľad štatistických údajov
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku so základnými štatistickými údajmi zo sčítania obyvateľstva v roku 2021:
| Ukazovateľ | Podiel v % (2021) | Podiel v % (2011) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke vyznanie | 55,8 | 62 |
| Bez náboženského vyznania | 23,8 | N/A |
| Evanjelická cirkev a. v. | 5 | N/A |
| Obyvatelia vo veku 0-14 rokov | 15,9 | 15,31 |
| Obyvatelia vo veku 15-64 rokov | 67 | 72,01 |
| Obyvatelia vo veku 65+ rokov | 17,1 | 12,65 |
| Slovenská národnosť | 83,8 | N/A |
| Maďarská národnosť | 7,75 | N/A |
Po roku 1990 bolo postavených 38 kostolov a 11 kostolov bolo prestavaných z iných objektov (napríklad zo základnej školy, zo synagógy a i.). Posledný evanjelický kostol postavili v roku 2019 v Seredi.
Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska patrila k evanjelikom, ale v rokoch 1670 - 1680 v rámci protireformácie došlo k úplnému zákazu evanjelickej cirkvi. Od roku 1681, keď boli prijaté Šopronské artikuly, bola evanjelická cirkev povolená, ale s určitými obmedzeniami. Vtedy bolo na našom území postavených niekoľko tzv. artikulárnych kostolov (napr. Evanjelický kostol v obci Hronsek.
Až v roku 1781 po prijatí Tolerančného patentu došlo k čiastočnému zrovnoprávneniu cirkví v Uhorsku. Rovnosť cirkví pred zákonom však nastala až v revolučnom roku 1848.
Bývalý biomedicínsky vedec, ktorý po Novembri 1989 vstúpil do verejného života. V súčasnosti je nezávislý odborník na medzinárodné vzťahy, autor početných fotografických, knižných a mediálnych projektov realizovaných na Slovensku a v zahraničí. So Z. Absolvoval odbor ruské a východoeurópske štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako nezávislý dokumentarista a fotograf kultúrnych pamiatok. Odfotografoval všetky kostoly Slovenska. Doposiaľ realizoval s P. Evanjelický kostol v obci Svätý Kríž. Evanjelický kostol v obci Gemer. Veľký evanjelický kostol v Bratislave.
Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2021