História farnosti Kežmarok a misie

V oblasti Kremnických vrchov pravdepodobne v 12. alebo 13. storočí prišli Nemci a vytvorili tri enklávy na území dnešného Slovenska.

• V Bratislave a okolí bol tzv. „bratislavský jazykový ostrov“.
• Veľké osídlenie bolo na Spiši, jeho centrom bol Kežmarok.
• Tretia enkláva tvorila okolie Kremnice a Turca, tzv. Hauerland. Sem patrili aj Kremnické Bane (Johannesberg, Berg, Piargy). Táto obec patrila k „zlatému a minciarenskému mestu Kremnici“.

Veľmi skoro po svojom príchode si postavili kostolík.

Niektoré pramene uvádzajú, že tu nemeckí osadníci už našli drevenú kaplnku na klčovisku - pravdepodobne rotundu, ktorá stála na mieste, kde bol neskôr postavený drevený sedliacky dom a ktorá mohla byť dielom benediktínov z Hronského Beňadika.

Začiatkom 13. storočia, alebo priamo roku 1200, postavili románsku kaplnku zasvätenú Narodeniu sv. Jána Krstiteľa v Johannesbergu.

Bazilika sv. Kríža v Kežmarku.

Vývoj a prestavby kostola

V polovici 15. storočia bola táto románska kaplnka prestavaná v gotickom slohu a k nej bola pristavaná loď, takže z kaplnky vzniklo presbytérium kostola.

Začiatkom 16. storočia bol do ľavej steny presbytéria vbudovaný ranorenesančný kamenný bohostánok.

Krátko nato, roku 1529 začali kostol a farnosť spravovať protestantskí pastori, najskôr kremnickí, avšak od roku 1566 mala farnosť vlastného pastora. Protestantská správa trvala až do roku 1673. Počas tohto obdobia bola koncom 16. storočia pristavaná veža.

Nápis „1588“ na kamennej tabuli (80 x 65 cm) nad vchodom do veže, by mohol byť rokom postavenia veže.

Obdobie rekatolizácie a neskoršie úpravy

Roku 1674 sa začalo obdobie rekatolizácie. Pre túto úlohu boli do Kremnice povolaní františkáni z Hlohovca, ktorí chodili aj do svätojánskeho kostola až do roku 1698, odkedy tu pôsobili diecézni farári.

Roku 1714 bol vybudovaný hlavný oltár v rokokovom slohu. Oltárny obraz (olejomaľba, 250 x 135 cm) predstavuje stretnutie mladého Ježiša s mladým Jánom Krstiteľom.

Od 11. do 17. júla 1755 tu konal kanonickú vizitáciu prepošt bratislavského Dómu sv. Martina gróf Jozef Battyáni.

27. júla 1764 navštívil svätojánsky kostol kráľ a neskorší cisár Jozef II. so svojim bratom Leopoldom, keď sa vracali z Trnovníka do Kremnice, kde boli na oficiálnej návšteve.

Okolie kostola

Kostol je obklopený cintorínom. Do konca 18. storočia to bol jediný cintorín vo farnosti a preto sem pochovávali mŕtvych zo všetkých obcí, dokiaľ si tieto nezriadili vlastné cintoríny.

Cintorín je uzavretý kamenným múrom a vedú doň dve brány. Na severnej strane cintorína stála kostnica a súčasťou komplexu bola aj fara v neskorománskom slohu.

Oproti južnej bráne (dnešná hlavná) stál drevený sedliacky dom. Už roku 1582 v ňom bola škola a to až do roku 1860, kedy bola škola zriadená v obci. Potom tam býval hrobár so svojou rodinou.

Za krížom pri dvoch lipách bol prameň nazývaný Johannesbrunnen, ktorý je dnes symbolicky obnovený. Až do druhej polovice 19. storočia stála nad prameňom kaplnka s oltárom.

V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa významnou historickou pamiatkou.

Významné osobnosti farnosti

P. Štefan Veterányi, z rehole piaristov, pôsobil vo farnosti v rokoch 1787 - 1816. Zomrel 26. septembra 1869 na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Zaviedol medzi veriacimi modlitbu ruženca a bojoval proti alkoholizmu.

Narodený 20. augusta 1904 v Liptovskej Štiavnici. Študoval na gymnázium v Ružomberku, kde aj maturoval. Posvätnú teológiu vyštudoval v Spišskej Kapitule. Ordinovaný bol 29. júna 1931. Po vysviacke za kňaza sa stal kaplánom v Lokci a zároveň výpomocným duchovným vo farnosti Krušetnica. Od roku 1933 bol kaplánom v Tvrdošíne na Orave. V roku 1934 sa stal farárom v Mníšku nad Popradom. Po piatich rokoch bol preložený za administrátora do Nižnej Šuňavy a od roku 1940 sa stal farárom v Liptovskom Svätom Ondreji. V roku 1950 sa stal podobne ako stovky ďalších slovenských biskupov, kňazov a laických veriacich - justičnou obeťou vykonštruovaných politických procesov. Po návrate z väzenia a amnestii pôsobil krátky čas vo farnosti Malužiná na Liptove. Až do svojej smrti 08. Väzenské útrapy sa veľmi kruto podpísali na jeho zhoršenom zdraví, preto sa žiadal predčasne roku 1969 na odpočinok.

Narodil sa 09. novembra 1911 v Odoríne. Gymnázium navštevoval v Spišskej Novej Vsi, kde aj maturoval. Teologické štúdiá absolvoval v Spišskej Kapitule v rokoch 1930 - 1935. Ordinovaný bol 10. februára 1935 spišským biskupom Jánom Vojtaššákom a hneď nato sa stal kaplánom v Levoči, kde pôsobil tri roky. Roku 1938 sa stal kaplánom v Spišskej Belej, o rok sa stal administrátorom farnosti Mníšek nad Popradom a po roku tam aj farárom. Zomrel vo veľmi mladom veku 25. februára 1962, na komplikácie po ruptúre apendixu. Pochovaný je v Mníšku nad Popradom ako jediný z farárov, ktorí v tejto farnosti pôsobili. Jozef Kubina prežil vo farnosti Mníšek nad Popradom temer celé svoje kňazstvo. Zjednotil farnosť a zasial dobré semeno budúcich kňazských a rehoľných povolaní, za čo sú mu mnohí jeho bývalí farníci vďační.

Fabián Gontkovič vyhotovil nový misijný kríž, opravil Boží hrob. Franek Polanský postavil v lodi kostola štvrtý oltár - sv. Františka z Asissi. Vnútri bol umiestnený sádrový betlehem, ktorý zakúpil v Nitre pán Ján Dlugoš Kuroš za 1 100,- korún.

Narodil sa v roku 1933 v Malužinej. Teológiu vyštudoval na CMBF v Bratislave (1952 - 1956). Po smrti mníškovského farára Jozefa Kubinu roku 1962 sa stal jeho nástupcom. Svoje plodné účinkovanie vo farnosti Mníšek nad Popradom začal 25. marca 1962 na sviatok Zvestovania Pána, kde pôsobil do 31. Mimoriadne sa angažoval v záchrane sakrálnych aj kultúrnych pamiatok. V rokoch 1973 - 1974 osobne i odborne garantoval prestavbu dreveného kostola vo filiálke Hraničné od základov. Štvrtého januára 1994 ho Svätý otec Ján Pavol II. menoval kaplánom Jeho Svätosti - monsignorom.

Narodil sa v roku 1946 v Hrboltovej, toho času kaplán v Poprade. 01. januára 1978 sa stal správcom farnosti v Mníšku nad Popradom. Dňa 12. septembra odchádza Vdp. Dňa 18. júna 1978 vysluhuje sviatosť birmovania Vsdp. Štefan Garaj, spišský ordinár.

Narodený 12.12.1951 v Zemplínskych Hámroch - Ľubica, ordinovaný 28.06.1975, 1975 - kaplán Liptovská Lúžna, 1977 - 1980 - správca farnosti Lechnica, 1980 - kaplán Markušovce, 1981 - správca farnosti Liptovské Matiašovce, od 01.07.1989 - správca farnosti Mníšek nad Popradom, kde úspešne pôsobil do 01. júla 1998. Zapísal sa ako pracovitý, duchovne zrelý kňaz, maliar a staviteľ novej farskej budovy. Vo svätyni kostola dal novú granitovú podlahu. Nový obetný stôl, dedes, ambo a sedadla pre miništrantov.

Narodený 01.02.1972, rodák zo Spišskej Novej Vsi, ordinovaný 21.06.1997 v Tvrdošíne, 1997 - 1998 - kaplán Spišské Podhradie, 01.07.1998 - 01. 07. Bol nadaný hudobník, hral na gitaru a na klavír, čo učil aj deti. Zaviedol pravidelné čítania lektoriek v nedeľu a sviatky.

Nar. 14.10.1972, rodák z Hladovky. Bol vysvätený 21.06.1997 v Tvrdošíne. Primície mal v Hladovke 28.06.1997. Od 01.07.1997 do 01.10.1998 pôsobil ako kaplán v Starej Ľubovni. Ako správca farnosti v Pucove. 01.07.2002 sa stal správcom farnosti, administrátorom v Pucove na Orave.

Marián Jabrocký, Mgr. Narodil sa 15.05.1978 v Poprade. Dátum ordinácie: 15.06.2002 v Spišskej Kapitule. História pôsobenia: 01.07.2002 kaplán v Spišskej Kapitule, 01.07.2003 kaplán v Ľubici, 01.07.2005 kaplán v Odoríne, 01.07.2008 kaplán v Spišskom Podhradí, 01.07.2010 administrátor f…

Misie vo farnosti Kežmarok

V rokoch 1924 až 1929 sa konali ľudové misie v rôznych obciach farnosti Kežmarok. Misie viedli rôzni redemptoristi a kňazi.

V roku 1927 sa tu konali misie aj birmovka.

„Boh sa zastavil v Mníšku nad Popradom“ - týmito slovami sa začali ľudové misie v našej farnosti v dňoch 30.10. - 06.11.2016. Viedli ich pátri misionári SVD - Ján Kušnír a Thomas Tunulg, pôvodom z Indonézie. Bol to milostiplný čas pre všetkých veriacich. Na sv. omšiach a prednáškach sa zúčastňovalo veľké množstvo ľudí.

Kežmarok.

tags: #farnost #kezmarok #misie