Mesto Humenné, často nazývané centrom horného Zemplína, sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska. Jednou z jeho najvýznamnejších pamiatok je Kostol Všetkých Svätých, gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta.
Kostol Všetkých Svätých v Humennom
História Kostola
Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existoval kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322.
Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Nevieme, či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317. V roku 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v roku Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov.
Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Dá sa povedať, že mariánska úcta, ktorá tu bola od nepamäti, sa ešte prehĺbila.
Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku.
Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia.
V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.
Dnes je Kostol Všetkých Svätých národnou kultúrnou pamiatkou a významnou sakrálnou stavbou v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.
Významné dátumy a udalosti
- 13. storočie: Existencia kostola a fary v Humennom.
- 1317: Prvá písomná zmienka o Humennom.
- 14. storočie: Príchod františkánov do Humenného.
- 15. storočie: Vybudovanie františkánskeho kostola a kláštora.
- 1529: Požiar kostola a kláštora.
- 1531: Dočasný zánik františkánskeho kláštora.
- 1642: Pristavenie južnej kaplnky ku kostolu.
- 1676: Opätovný požiar kláštora.
- 1765: Zaklenutie lode a postavenie organového chóru.
- 1911: Výmena kružieb gotických okien a úprava štítu priečelia.
Architektúra a Exteriér
Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu.
Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom.
Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené.
Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu.
Exteriér Kostola Všetkých svätých
Interiér
Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi.
Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold.
Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu.
Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou.
Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.
Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka. Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. storočia.
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva v Humennom
| Náboženstvo | 1921 | 1930 |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 45,3% | 48,8% |
| Gréckokatolíci | 11,9% | 12,7% |
| Evanjelici a.v. | 1,3% | 1,2% |
| Židia | 39,5% | 32,2% |
Interiér Kostola Všetkých svätých
Súčasnosť
Farský kostol Všetkých svätých v Humennom je najstarší gotický františkánsky kláštorný kostol v Prešovskom kraji a v poslednom čase prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočkal aj estetického vynovenia. Generálna oprava priniesla podlahové kúrenie, nové osvetlenie, nový kamerový systém a internetové rozvody. Chrám dostal nový šat aj vnútorným vymaľovaním. Celá rekonštrukcia prebehla s úzkou súčinnosťou s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove.
Svätú omšu s posvätením kostola a oltára slúžil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. V homílii pripomenul viac ako 600-ročnú históriu kostola a vyzdvihol i radosť, ktorú toto spoločenstvo cíti po ukončení prác.
Podľa slov dekana - farára Františka Mariňáka, pri obnove boli veľmi nápomocní všetci veriaci farnosti. „Veriaci sa naozaj promptne zapojili do všetkého, čo sa tu dialo, cez tisícky hodín brigád, ktoré tu odpracovali naši chlapi, cez mnohé obety a finančné dary.
Humenský Kostol Všetkých svätých volajú domáci i ľudia z okolia „starý kostol“. František Mariňák hovorí, že na tomto gotickom chráme sa mu páči najmä to, že je to sakrálny priestor. Počas dlhých storočí, čo humenský kostol stojí, sa v jeho vnútri slávili tisícky bohoslužieb. Atmosféru premodlených múrov potvrdzuje aj humenský dekan: „Je to nielen o mne, že ja to cítim, lebo tu žijem, bývam, dýcham, ale aj ľudia, ktorí sú z iných častí mesta alebo z neďalekých obcí, sem prichádzajú, lebo sa narodili v Humennom, tu boli pokrstení a pre nich je toto ,ich kostol´.
Humenskí veriaci si chrám opravili pre seba - ja ako kňaz tu o rok už nemusím byť, ale oni tu zostanú; a je to ich kostol, ich miesto na slávenie Eucharistie.