Pôsobenie slovenských horolezcov v najvyšších horách sveta, Himalájach a Karakorame, nesprevádzajú iba úspechy či neúspechy, ale aj tragédie. Pri dvanástich nešťastiach v najvyšších horách sveta zahynulo už dvadsať slovenských horolezcov, ôsmi sú stále nezvestní.
Pri dvanástich nešťastiach zahynulo dvadsať slovenských horolezcov. Na osemtisícovkách prišli o život šestnásti, štyria našli smrť na nižších himalájskych končiaroch.
Prvou obeťou bol v roku 1984 Jozef Psotka, ktorý spadol na zostupe z vrcholu Mount Everestu. Najvyššia osemtisícovka pochovala štyri roky nato štyroch Slovákov a v máji tohto roku pribudol šiesty, Vladimír Štrba. To z Everestu činí náš najtragickejší himalájsky štít.
Prvá obeť: Jozef Psotka vystúpil na Everest ako v tom čase najstarší na svete bez doplnkového kyslíka. Zdroj: Jarýk Stejskal
Až ôsmi horolezci sú dodnes nezvestní - Becík, Božík, Jaško, Just, Sluka, Kardhordó, Hudák a Plulík. Príčinami zvyšných úmrtí bol pád (5), kolaps (3), terorizmus (2) a lavína (2). Najmladšou obeťou bol 24-ročný Peter Lenčo, najstaršou 60-ročný Ján Matlák.
Everestské tragédie
Expedíciu na jeseň 1984 viedol František Kele. Vrchol Mount Everestu (8 848 m) 15. októbra dosiahli Zoltán Demján a Jozef Psotka (†50) ako prví z vtedajšieho Československa spolu so Šerpom Angom Ritom. Vystupovali novým variantom poľskej cesty a na návrat si zvolili klasickú trasu. Na zostupe bol Psotka pomalší. Demján mu nechal čelovú lampu a sám sa pustil ešte za vidna do prešliapavania stopy do Južného sedla.
V sedle našiel roztrhané stany a zišiel až do druhého tábora. Ráno sa tam objavil Ang Rita so správou, že Psotka sa rozhodol hore bivakovať. Po tejto informácii Jozef Just vyšiel na poľskej ceste do piateho tábora vo výške 8 300 metrov. Na ďalší deň pretraverzoval na klasickú cestu. Psotkovo nehybné telo zbadal pri zostupe vpravo od klasickej cesty vo výške 6 700 metrov. K Justovi ešte v ten deň, 17. októbra, vyšli ďalší členovia výpravy, aby telo uložili do ľadovcovej trhliny.
Prví Slováci na vrchole: Z dvojice Zoltán Demján, vľavo, a Jozef Psotka sa domov vrátil len jeden. Zdroj: TASR
S cieľom pokúsiť sa o prvý výstup na Mount Everest Boningtonovou cestou juhozápadnou stenou alpským štýlom odišla na jeseň 1988 malá slovenská výprava, ktorej vedúcim bol Ivan Fiala. Na výstup vyrazili Dušan Becík (†34), Peter Božík (†34), Jaroslav Jaško (†26) a Jozef Just (†33) z dvojky 14. októbra. Prvý deň dosiahli výšku 8 100 metrov. Druhý deň nastúpili do najťažšieho miesta v stene, skalného pása. Jeho prelezenie trvalo celý deň. Vo výške 8 400 metrov prežili druhý bivak.
Cesta späť bez predchádzajúceho fixovania bola nemožná. Bolo treba vystúpiť aspoň na Južný vrchol do výšky 8 760 metrov, skadiaľ sa dalo schádzať po klasickej ceste. Tretí deň ich postup snehovým pásom bol pomalý, museli neplánovane tretí raz bivakovať vo výške 8 600 metrov. Na štvrtý deň všetci dosiahli Južný vrchol. Just sa sám vydal na hlavný vrchol, ostatní sa rozhodli pre zostup. Pri spojení vysielačkou Just oznámil, že 16. októbra o 13.40 dosiahol hlavný vrchol a začína tiež zostupovať. Naposledy sa ozvali o 17.30, mali problémy so zrakom a orientáciou, podľa ich odhadu sa nachádzali niekde v polovici trasy medzi Južným vrcholom a Južným sedlom. Odvtedy sú nezvestní.
Stratení na Evereste: Pred osudným výstupom Dušan Becík, lekár Milan Skladaný, ktorý zostal čakať v druhom tábore, Jozef Just, Peter Božík. Zdroj: Jaroslav Oršula
Šperkove expedície
Expedíciu aj so skialpinistickým cieľom na Šiša Pangmu (8 046 m) na jar 1996 viedol Peter Šperka. Práve on a jeho partner zo skialpinistických pretekov Štefan Sluka (†39) vyrazili 1. mája na vrcholový útok. Prvý bol na ňom Šperka až o pol siedmej večer. Na zostupe kúsok zišiel na lyžiach, ale v tme to bolo nebezpečné. Zakričal spolulezcovi, aby to zlyžovať radšej neskúšal. Sluka odvetil, že hore zostane bivakovať. Šperka v noci zišiel do tretieho tábora, na druhý deň do druhého. Slukovi naproti vyrazili do trojky Matlák a Šuna. Po zmene počasia však nebola šanca vyjsť na vrcholový hrebeň. Sluku naposledy videli švajčiarski horolezci asi štyristo metrov pod vrcholom v zlom stave mimo výstupovej trasy. Odvtedy je nezvestný.
Po roku a pol, na jeseň 1997, viedol horolezecko-skialpinistickú expedíciu Peter Šperka znovu. Tentoraz bola cieľom Manaslu (8 163 m). Vrchol dosiahli 8. októbra Šperka a Miroslav Rybanský (†41), po nich zrejme aj Juraj Kardhordó (†31). Zostupujúca dvojica ho stretla pod sedielkom, keď to na vrchol nemal ďaleko. Do rána však do tretieho tábora nedorazil. Šperka a Rybanský po noci v trojke začali zostupovať. V ťažšom traverze, ktorý bol zabezpečený fixnými lanami, išiel Šperka prvý a zišiel do dvojky. Až od zostupujúcich Japoncov sa dozvedel, že jeden zo Šerpov našiel Rybanského mŕtveho pri fixe na začiatku traverzu. Zrejme skolaboval. Dole sa nevrátil ani Kardhordó, ktorý zostal nezvestný.
Našiel sa vo výškach: Pre Juraja Kardhordóa mala byť Manaslu štvrtá dosiahnutá osemtisícovka. Zdroj: Milan Vranka
V novom tisícročí
Expedíciu na Čo Oju (8 201 m) na jar 2005 viedol Pavol Lazar. Vo štvorici vyšli do druhého tábora vo výške 7 150 metrov. Silný vietor im neumožnil pokračovať vo výstupe, a tak Vladimír Plulík a Marek Hudák zostúpili. Hore zostal Dušan Myslivec a Ľuboš Stacho (†39). Ráno sa aj oni rozhodli pre zostup. Stacho sa už necítil dobre, preto Myslivec vzal časť jeho vecí. Na fixnom lane zrazu Stacho skolaboval a zostal bezvládne visieť. Myslivec sa ho snažil prebrať, ale márne. Lazar sa potom dohodol, že tím Šerpov transportuje telo k prvému táboru, kde bola trhlina vhodná na uloženie. V spolupráci s rodinou čínske úrady zabezpečili ďalší transport na Slovensko.
Posledná pocta: Vedúci expedície na Čo Oju Pavol Lazar, vpravo, sa postaral, aby Ľuboša Stacha, vľavo, ktorý zahynul, dopravili na Slovensko. Zdroj: Dušan Myslivec
Iba v trojčlennej zostave pôsobili na jar 2007 najprv na Čo Oju a potom i Šiša Pangme Jaroslav Dutka, Marek Hudák (†37) a Jozef Kopold. Vedúci výpravy Pavol Lazar pre problémy s očami sa totiž vrátil už z Káthmandu. Na pokus o výstup alpským štýlom na Šiša Pangmu vyrazil Hudák a Kopold. Podľa Kopoldových slov on 24. apríla o jednej hodine popoludní dosiahol vrchol. Hudák sa vraj už skôr otočil a schádzal. Kopold oznámil, že na zostupe našiel jeho čakan, rukavicu a stopu po šmyku, ktorá sa lámala kolmo do strmého svahu. Odvtedy je nezvestný.
Slovenská dvojica Vladimír Plulík (†45) a Jozef Kopold odišla v lete 2008 do Karakoramu s cieľom vyliezť v jednej sezóne na niekoľko osemtisícoviek. Plulík najprv dosiahol vrchol Gašerbrumu I, avšak lákala ho hlavne možnosť liezť na druhú najvyššiu horu sveta K2. K tomu sa už nedostal. Pri pokuse o výstup na Broad Peak (8 047 m) sa dvojica rozdelila. Plulík sa dole nevrátil, od 26. júna je nezvestný.
Záhadné zmiznutie: Vladimír Plulík vystúpil bez kyslíka na Everest, v pozadí, o desať rokov zostal nezvestný na Broad Peaku. Zdroj: Archív M.V.
Teroristi a lavína
Slovenskí horolezci Anton Dobeš (†50) a Peter Šperka (†57) boli v lete 2013 členmi ukrajinskej expedície aj s gruzínskou účasťou na Nanga Parbat (8 125 m). Počas výstupu do tretieho tábora sa Šperka necítil dobre. Na druhý deň, 22. júna, s ním Dobeš zostúpil do základného tábora. Pár hodín nato tábor prepadli teroristi. Zastrelili jedenásť ľudí, medzi nimi aj obidvoch Slovákov.
Poprava pod Nanga Parbatom: Antona Dobeša, vľavo, a Petra Šperku zastrelili teroristi v základnom tábore. Zdroj: Archív M.V.
Na jeseň 2014 sa vybrala na Dhaulágirí (8 167 m) horolezecko-skialpinistická expedícia, ktorú viedol Ján Matlák (†60), jeho zástupcom bol Vladimír Švancár (†59). Oblasť zachytil doznievajúci cyklón Hudhud, ktorý priniesol sneženie. Všetci členovia výpravy sa včas stiahli do základného tábora. V ňom ich 14. októbra zasypala lavína, keď hodinu predtým Matlák a Švancár odišli zo spoločenského do vlastného stanu uložiť sa na noc. To sa im stalo osudným. Prežili zvyšní ôsmi členovia výpravy, ktorí v spoločenskom stane zostali. Spoločnými silami sa prekopali na povrch. Zahynuli aj traja Nepálčania - kuchár a jeho dvaja pomocníci.
Smrť v spánku: Vladimír Švancár, v strede, a Ján Matlák, vpravo, si išli do stanu ľahnúť predtým, ako spadla lavína. Zdroj: Milan Vranka
Opäť Everest
Na jar 2017 sa vybral na Mount Everest Vladimír Štrba (†48). Rok predtým sa pokúšal o výstup Boningtonovou cestou v juhozápadnej stene so Zoltánom Pálom, ale prachová lavína Pálovi poškodila oči, a tak zostúpili. Jeho partner účasť v ďalšom roku odvolal pre pracovné povinnosti. Štrba sa nakoniec rozhodol vystupovať klasickou cestou.
Pri výstupe strávil vo štvrtom tábore v Južnom sedle dve noci, potom vyrazil k vrcholu. Liezol bez doplnkového kyslíka, dosiahol Južný vrchol Everestu, odkiaľ sa rozhodol vrátiť. Pridlhý pobyt vo výške spôsobil, že postupne stratil energiu a začali mu omŕzať ruky i nohy. Vo výške 8 400 metrov telefonicky požiadal o pomoc. Naproti mu z Južného sedla vyšiel jeden Šerpa, ďalší mu doniesli kyslík. Podarilo sa dostať ho do štvrtého tábora, ale tam 21. mája skonal.
Na nižších štítoch
Tragicky sa skončili aj dve expedície na sedemtisícovky. Výpravu na Pumori (7 145 m) na jeseň 1997 organizoval Čech Michal Brunner. Tvorili ju Slováci Pavol Džurman (†30), Peter Lenčo (†24), František Miščák (†30), Dušan Myslivec a Čech Milan Elfmark. Nešťastie sa prihodilo pri výstupe klasickou cestou expedičným štýlom na vrcholovom hrebeni vo výške 6 700 metrov. Smerom k vrcholu po ňom postupovala slovenská trojica Džurman, Lenčo, Miščák s Čechom Elfmarkom naviazaná na lane. Následný pád jedného z nich strhol ostatných. Prežil ho iba český horolezec. Traja Slováci 9. októbra zahynuli.
Marián Šajnoha na jeseň 2006 priviedol na himalájsku sedemtisícovku Tiličo Peak (7 134 m) slovenskú zostavu. Traja - Vladimír Gembeš, Peter Kostelanský a Ivan Prokop (†41) - 14. októbra dosiahli vrchol klasickou cestou expedičným štýlom.
Reinhold Messner je legendou horolezectva, ale jeho príbeh inšpiruje aj tých, čo sa v živote nevyštverali ďalej ako na kopec za mestom. Ako prvý človek na svete zdolal všetkých 14 osemtisícových vrcholov. A ako prvý sám vyliezol na najvyššiu horu Mount Everest bez pomoci prídavného kyslíka.
Narodil sa 17. septembra 1944 v meste Brixen na severe Talianska. Už ako 5-ročného ho otec zobral na horu Sass Rigais (3 025 m) a zaúčal ho do základov lezenia. Vášeň pre hory zdieľal Reinhold najmä so svojím mladším bratom Gűntherom, s ktorým v 60. rokoch podnikol viacero ťažkých prvovýstupov na alpské končiare.
Alpy však Reinholdovi začali byť malé. V roku 1969 sa stal členom tirolskej expedície do Ánd a o rok neskôr sa vydal na svoju prvú himalájsku osemtisícovku. Výprava na Nanga Parbat (8 125 m) bola preňho osudná. Tragicky osudná.
V expedícii bol aj Messnerov brat Gűnther. Spolu sa im podarilo dostať až na vrchol tzv. Rupalskou stenou, ktorú pred nimi ešte nikto nezliezol. Návrat späť sa však vyčerpaným horolezcom skomplikoval. Gűnther navyše čelil výškovej chorobe - pre extrémne nízky tlak vzduchu v osemtisícovej výške a pre nedostatok kyslíka strácal orientáciu a mal halucinácie.
Messner, ktorý pri výprave utrpel omrzliny a prišiel o sedem prstov na nohách a končeky prstov na rukách, neskôr opisoval zlomové okamihy tak, že s bratom sa rozhodli pre zostup neprebádanou Diamirskou stenou. Gűnther sa podľa Messnerových slov necítil na to zliezať dolu Rupalskou stenou, ktorou sa predtým dostali na vrchol. Reinhold preto hľadal ľahšiu možnosť, ako sa s bratom dostať do bezpečia.
Brat zaostával a nakoniec sa stratil, zrejme ho pochovala lavína. Staršiemu Reinholdovi sa s vypätím všetkých síl podarilo dostať do údolia, kde ho zachránili, ale po bratovi nezostala ani stopa.
Celé desaťročia sa musel Messner obhajovať a vysvetľovať, že svojho milovaného brata nenechal na Nanga Parbate zomrieť. Konečnú bodku za špekuláciami dal až nález Gűntherovho tela v roku 2005. Objavili ho horolezci vo výške 4 400 m na západnom svahu deviatej najvyššej hory sveta. Poloha telesných pozostatkov dala za pravdu Messnerovej verzii nešťastia. „Je to moja celoživotná trauma, ktorej sa nikdy nezbavím,“ opakoval. „Som jediný, ktorý prežil. Teda som jediný, ktorý môže povedať, ako to bolo...“
Ani tragická strata brata a výčitky Messnera neodradili od jeho sna - dať horám svoje srdce aj dušu. V roku 1972 zdolal ďalšiu osemtisícovku Manaslu (8 163 m) a do roku 1986 ich mal na konte ako prvý človek na svete všetkých štrnásť!
Po Manaslu, kde zahynuli jeho ďalší dvaja kolegovia, sa však rozhodol, že už nebude chodiť so žiadnymi veľkými expedíciami, ktoré so sebou vláčia stovky kíl materiálu a obskakujú ich šerpovia. Už sa chcel spoliehať najmä sám na seba a vrcholy zdolávať tzv. alpským štýlom - teda naľahko, bez nosičov a všelijakých pomôcok, ako sú napríklad kyslíkové fľaše. Už nechcel brať zodpovednosť za niekoho iného.
Históriu prepísal v roku 1978 pri malej výprave na najvyššiu horu sveta Mount Everest (8 848 m), ktorý zdolal bez umelého kyslíka. „Bol som v situáciách, keď som visel na stene, nešlo to ani hore, ani dole. Vedel som, že keď sa mi to jediné, čo sa dalo spraviť, nepodarí na prvý raz, poletím dole niekoľko sto metrov...“ povedal.
V srpnu 1980 si Reinhold Messner splnil svůj velký sen a jako první uskutečnil výstup na nejvyšší horu světa zcela sám a bez kyslíku. I když se od té doby stal Mount Everest téměř turistickou horou, na kterou vystoupilo množství zkušených i méně zkušených horolezců a byl na něj vynesen i olympijský oheň, neztratil Messnerův výkon nic na své přitažlivosti ani po téměř třiceti letech.
Tabuľka: Najmladší horolezci, ktorí zdolali všetky osemtisícovky
| Meno | Vek na začiatku | Vek na konci | Prvý prekonaný vrchol | Posledný prekonaný vrchol |
|---|---|---|---|---|
| Nimá Rindží Šerpa | 16 rokov | 18 rokov | Manaslu, 30. september 2022 | Šiša Pangma, 9. október 2024 |
Nimá Rindží Šerpa chce dokázať, že sa môžu „povzniesť nad stereotyp“ a využiť svoj potenciál ako vrcholoví športovci. „Nie sme len sprievodcovia, sme priekopníci,“ uzavrel tínedžer.
O titul najmladšieho horolezca, ktorý zdolal najvyššie vrcholy sveta, obral tínedžer nepálskeho horolezca Mingmu Gyabu Šerpu. Ten pokoril všetky osemtisícovky v roku 2019 ako 30-ročný.
Roku 1975 posúva Messner dve dovtedy pevné hranice: spolu s Petrom Habelerom sa mu podarí vystúpiť na Mount Everest bez kyslíkovej masky; o tri mesiace neskôr vystúpi na Nanga Parbat, sám a novou trasou. Spočiatku ho ostro kritizovali, jeho úspechy sa však stali senzáciou. To, čo zažil v samote a strachu, preniká aj do tejto knihy, ktorá rozpráva o histórii horolezeckých výstupov, prvých Malloryho expedíciách, o Hillaryho a Tenzingovom víťazstve nad vrcholom, o výstupoch jednotlivcov i o rozmáhajúcich sa komerčných výpravách.
Autobiografia svetoznámeho horolezca, v ktorej sa predstavuje Reinhold Messner známy i neznámy. A tak sa stretávame s Messnerom mladým i zrelým, v rodinnom kruhu a v horách, a potom s človekom, ktorý naplno prežíva slasti i strasti toho, že sa oddal lezeniu. Príťažlivosť životnej výpovede zvyšujú originálne rodinné i horolezecké fotografie.
Známé scenérie vypadají na družicových záběrech velmi neobvykle: celkový pohled na alpský oblouk; Matterhorn na počítačově zpracovaném zešikmeném snímku; Himálaj a pohoří And společně na jednom snímku; Havajské ostrovy s podmořskými obrysy. Tyto dech beroucí záběry byly pořízeny moderní kosmickou technologií určenou k pozorování Země.
Známí horolezci vyprávějí o magické přitažlivosti těchto obrů z kamene a ledu. Kniha nabízí nový pohled na pohoří, která jsou páteří kontinentů a důkazem mnohotvárnosti životního prostoru na naší planetě!