Výraz "Boh mi je svedkom, že som chcela" evokuje hlboký zmysel pre zodpovednosť a úprimnosť v našich snahách. V kontexte viery, tento výraz nadobúda ešte hlbší význam, ktorý sa prejavuje v láske k Bohu, Cirkvi a blížnemu. V tejto súvislosti je možné všimnúť si tri dôležité hodnoty každého veriaceho človeka: lásku k Bohu, lásku k Cirkvi a lásku k druhému človeku, osobitne potrebnému.
Svätý Klement v liste apoštolskému nunciovi vo Viedni písal: „Boh mi je svedkom, že spolu so svojimi bratmi neutekám pred žiadnymi ťažkosťami a námahou vo vytrvalej práci na Božiu slávu a v službe Cirkvi ku spaseniu sveta. (…) Nedaj Bože, aby som hľadal a túžil po vlastných výhodách.“
Láska k Cirkvi: "Sentire Cum Ecclesia"
Charakteristickým popisom lásky k Cirkvi v živote sv. Klementa je fráza „sentire cum Ecclesia“, čiže „spolucítiť“ alebo „spolumyslieť“ spolu s Cirkvou. Klement Hofbauer vyjadroval svoju lásku k Cirkvi okrem iného cez rešpekt k čistote právd viery a k dogmatickej správnosti. Vo svojich kázňach často pripomínal veriacim: „Ako je možné mať Boha za Otca, keď nemáme Cirkev za Matku?“ Porovnával tiež lásku k Cirkvi ku vzťahu s príbuznými, keď hovoril: „Kto si nectí Sv. Otca, nectí si ani našu Matku, Svätú Cirkev. Kto nepočúva Sv. Otca, nie je poslušným dieťaťom Svätej Cirkvi. Kto sa nemodlí za svojich rodičov, je zlým synom a kto sa nemodlí za Sv. Cirkev, je zlým kresťanom.“
V „Monumenta Hofbaueriana“ je zaznamenaný incident, ktorý sa odohral počas prednášky na univerzite. Jeden z profesorov začal prednášať tézy, ktoré neboli v zhode s náukou Cirkvi. Klement vstal a nahlas povedal: „Pán profesor, to, čo hovoríte už nie je katolícke.“ A odišiel z miestnosti. Svedkovia jeho života zdôrazňovali, že „sv. Klement bol mužom Cirkvi“.
Milujte tvrdo, aj keď je to ťažké | Elevation Church | Lisa Harper
Cirkev ako svätá a hriešna
Aby sme mohli pokojne - a zároveň nie ľahkovážne - prijať také bolestivé pravdy a udalosti, zdá sa, že je potrebné správne chápať pojem Cirkev. Nikomu veriacemu sa nepočúva a nečíta ľahko o tak evidentnom zle, ktoré sa odohráva v Cirkvi. Môžeme tiež prijať slová, že „zlom v Cirkvi sú rôzne situácie, v ktorých prekážame Bohu v prejavovaní Jeho lásky a moci v nás.
Vo Svätom Písme môžeme nájsť minimálne dva rôzne rozmery svätosti Cirkvi. Cirkev je svätá, lebo v nej sa skrze krst odohralo naše posvätenie. Je to posvätenie, ktoré je začiatkom nášho posväcovania sa počas celého života. Po druhé, Cirkev je svätá v tom zmysle, že Kristus, prítomný v nej, nás chce čoraz viac posväcovať, a to tým, že nám predovšetkým dáva možnosť prijímať sviatosti a mať účasť na spoločenstve Cirkvi.
Zlom je nie len hriešna minulosť Cirkvi (ako jednoducho sa kritizuje inkvizícia alebo križiacke výpravy), nielen každý ťažký hriech, ale aj množstvo všedných hriechov, ktoré znižujú úroveň dobra a vzájomnej lásky.
Vírusy v myslení veriacich
Cirkev od nás vyžaduje lásku tiež kvôli tzv. „vírusom“, ktoré sa usadili v myslení a v praxi mnohých veriacich. Najčastejšie sa hovorí o štyroch „vírusoch“:
- prvý, to sú tzv. nepraktizujúci veriaci,
- druhým je selektívny prístup k pravdám viery,
- tretím je postoj „verím, ale…“ a
- štvrtým „verím v Krista, ale odmietam Cirkev (nie je pre mňa potrebná, aby som mohol žiť v jednote s Bohom)“.
Dnes sú však v prvom rade potrební takí ľudia, ktorí keď hovoria o Cirkvi, potvrdzujú vypovedané vlastným životom. Pápež Pavol VI. nám pripomína: „Milujte Cirkev! Nadišla hodina, aby sme milovali Cirkev zapáleným a novým srdcom (…) Chyby a slabosti ľudí z Cirkvi sa majú pričiniť ku vzrastu lásky v srdci toho, kto chce byť živým, zdravým a trpezlivým členom Cirkvi.
Láska k Bohu: Príkaz a Zákonitosť
Text prikázania Lásky k Bohu, ktorý židia označujú slovom „Shema (Počúvaj)“ tvorí zároveň základnú židovskú modlitbu, ktorá do dnešného dňa zaznieva z domácností zbožných židov každé ráno a večer - má teda veľký význam v židovskej tradícii. Príkaz nachádzame v Deuteronómiu: „Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci, budeš ich opakovať svojim synom a hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich ako znamenie na ruku a budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami.
Možno nás zarazí skutočnosť, že sa hovorí o láske k Bohu ako o príkaze. Keby sme neboli postihnutí hriechom, v čistote srdca by sme poznávali Boha a prežívali by sme nesmiernu vďačnosť a lásku voči Tomu, ktorý nás stvoril. Po dedičnom hriechu sa rozum človeka zatemnil a vôľa sa naklonila k zlému. Preto sa nám musí prikazovať, tak, ako sa prikazuje chorému človeku, musia sa nám prikazovať veci, ktoré slúžia k nášmu dobru, lebo naša chuť je pokazená.
Základným predpokladom akejkoľvek lásky je prvá podmienka: „Počúvaj!“. Nedá sa hovoriť o láske, kde nie je ochota počúvať a poslúchať. V našom jazyku sú to vlastne dve slová, ktoré vyjadrujú toto jedno: „počúvať a poslúchať“. Pán Ježiš hovorí, že základom lásky k nemu je „poslušnosť jeho príkazom!“ Nie cit ale vôľa je rozhodujúca. Teda „počúvaj a poslúchaj!“
Shema popisuje princíp, ktorý platí medzi počutým Božím Slovom a jeho pôsobením v nás. Jediné sloveso v rozkazovacom tvare je práve ono prvé slovo „Počúvaj!“ (Počúvaj a poslúchaj) Všetky ďalšie sú v tvare oznamovacom. Prvým z dôsledkov počutia a poslúchania je, že miluješ Boha, ďalej, že máš Jeho Slovo vo svojom srdci, v duši, v myslí, text pokračuje: vštepuješ ho svojim synom a dcéram to znamená ide to z teba von, a tiež je to vidieť okolo teba - na tvojich verajach, bránach … Totiž kto Boha počúva, ten ho miluje!
A toto Božie Slovo je Živé a Účinné. Keď ho počúvame a vierou prijímame, vstupuje do nášho srdca a naša duša sa začne rozvíjať k dokonalosti. Ježiš je Život našej duše.
Boj so Zlom a Hriechom
Ak sa chceme Bohu páčiť musíme v tomto svete prijať duchovný zápas ako spôsob života, bez zápasu zo sebou, so zlými duchmi, bez zápasu s duchom tohto pomýleného sveta, nemôžeme hovoriť o láske k Bohu. My všetci máme byť Izraelom a stávame sa ním natoľko, nakoľko zápasíme so zlom z lásky k Bohu.
Pokúšaní sme vždy. U detí je to pokušenie sladkosti, u mladých zasa pokušenie zmyselnosti, pre nás v strednom veku pokušenie bohatstva a kariéry a pre ešte vekom starších pokušenie moci a lakomstva. Pokušenie ešte nie je hriechom, hriechom sa stáva až keď ho začneme nasledovať. My totiž nie sme povinní zhrešiť.
Sv. František hovorí, že „Každé prekonané pokušenie je akoby snubný prsteň, ktorým sa Pán zasnubuje s dušou svojho služobníka“. Z Božej strany sa nám pokušenie javí ako otázka na lásku k Bohu a prekonané pokušenie je dôkazom tejto lásky k Bohu, naším vyznaním.
Slová Majú Moc
Výraz a pojem : "S Pánom Bohom" povyšuje meno Božie a žehná človeku Božiu prítomnosť na ceste života. V tomto prípade sa priamo Božie meno nespomína, ale jeho podstata sa nepriamo spomína ako Božstvo, pričom sa daným veciam pripisujú vlastnosti aké sú hodné jedine pre Boha Stvoriteľa. Aj neznáme slová vyjadrené v hneve môžu privolať nešťastie v tom zmysle, že ten, kto sa takto vyjadruje - utvrdzuje sa v duchu hnevu, nenávisti a pomstychtivosti.
Ako sa Správne Vyjadrovať
Treba si uvedomiť a brať vážne to, že útočia na naše čnosti. Snažia sa nám zakoreniť do podvedomia, že pýcha a závisť je niečim dobrým a potom v krytických situáciach - do ktorých sa dostávame pomerne často - tak sa vyjadrujeme nesprávne, pričom to ani nemyslíme zle. A tak správne vyjadrenia pri takej príležitosti majú znieť s úžasom, ale nie s vyjadrením, že to zbožňujeme. Pojem láska sa má vzťahovať na Boha, človeka ako aj všetko stvorené, avšak ak sa vyjadrujeme, že niekoho milujem, tak len voči bytostiam, ktoré majú nesmrteľnú dušu a tie sú: Boh (Otec-Syn-Duch Svätý), anjeli a ľudské bytosti. Ale nie zvieratá, ani príroda.
Ľudia zvyknú hovoriť o náhode, pričom to nie vždy myslia vážne. Jednoducho to akosi vyjde z úst, bez uváženia. Aj neznáme slová vyjadrené v hneve môžu privolať nešťastie v tom zmysle, že ten, kto sa takto vyjadruje - utvrdzuje sa v duchu hnevu, nenávisti a pomstychtivosti.
Napodobňovanie Boha a Život vo Svetle
Apoštol Pavol vyzýva Efežanov k rozhodnutiu, aby napodobňovali Boha (v.1). On sa za nás z veľkej lásky obetoval, aby sme mohli žiť. To znamená, že aj my by sme mali rovnako milovať druhých. Kresťan má svojím životom veľmi konkrétne odzrkadľovať Boží charakter a Jeho prítomnosť. Buďme svojím vnútorným zrakom (v duchu dnešnej nedele) upriamení na Pána. Nech sme Ním natoľko inšpirovaní, že v našom srdci zahorí túžba - byť svetlom Jeho lásky a soľou Jeho svätosti v tomto svete. Nech cez naše svedectvo viery On koná Svoje dielo záchrany.
Kto to s Bohom myslí naozaj vážne, je pozvaný vyvarovať sa „prázdnych“ rečí (v.4-5). Dnes je to bežné, že hovoríme hlúposti a berieme to už ako samozrejmosť našej každodennosti.
Tabuľka: Štyri Vírusy v Myslení Veriacich
| Číslo | Vírus | Popis |
|---|---|---|
| 1 | Nepraktizujúci veriaci | Ľudia, ktorí sa hlásia k viere, ale ju aktívne nepraktizujú. |
| 2 | Selektívny prístup k pravdám viery | Vyberanie si, ktorým pravdám viery veriť a ktorým nie. |
| 3 | Postoj "Verím, ale..." | Vyjadrenie viery, ktoré je spojené s pochybnosťami alebo výhradami. |
| 4 | Odmietanie Cirkvi | Viera v Krista, ale odmietanie potreby Cirkvi pre život v jednote s Bohom. |
Záver
Výraz "Boh mi je svedkom, že som chcela" nás vyzýva k hlbokej introspekcii a úprimnosti v našich snahách o lásku k Bohu, Cirkvi a blížnemu. Život sv. Klementa Hofbauera nám ukazuje, ako sa dá táto láska prejavovať aj v náročných časoch. Napodobňujme Pána Boha a žime vo svetle Jeho lásky.