Medzi najstaršie a najvzácnejšie architektonické pamiatky v Michalovciach môžeme zaradiť rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z 13.-15. storočia. Pôvodne gotický rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie zo 14. storočia prešiel búrlivým vývojom, ktorý sa odrazil na jeho podobe.
História kostola
Nový kostol, zasvätený Panne Márii (bola i patrónkou uhorských kráľov), dali v Michalovciach koncom 13. storočia postaviť páni z Michaloviec (Nagymihályiovci). Chrám sa nachádzal vo vtedajšom centre, neskôr zrejme stál v strede námestia. V 14. storočí bola blízko kostola situovaná farská škola (písomná zmienka o nej patrí k najstarším záznamom o farskej škole na celom území Slovenska).
V 16. - 18. storočí chrám niekoľkokrát zmenil „majiteľa“ (striedavo patril protestantom a rímskokatolíkom). Koncom 17. storočia bol poškodený a vypálený. V 18. storočí ho na podnet patróna - grófa Imricha Sztárayho - obnovili.
V polovici 18. storočia bohoslužby pre michalovských uniatov (neskôr gréckokatolíkov) vysluhoval v tunajšom rímskokatolíckom kostole duchovný z Topolian (išlo o samostatnú obec, ktorá je dnes už miestnou časťou Michaloviec).
Architektúra a interiér
Do dnešných dní sa zachoval gotický zvon v kostolnej veži. V interiéri chrámu možno vidieť gotické pastofórium, neskororenesančný epitaf neznámeho šľachtica, barokový oltár z roku 1721 s mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie (oltár sem previezli z jezuitského kostola v Užhorode), pamätnú dosku (ako spomienku na obnovu kostola) z roku 1749, rokokovú kazateľnicu či patronátnu lavicu z 19. storočia.
Zvedavosť dnes vyvolávajú tunajšie krypty, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola (pochovanie v krypte si mohli veriaci zaplatiť ešte v druhej polovici 18. storočia), i zbrane, ktoré vraj mali koncom 18. storočia.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Michalovciach
Okrem Rímskokatolíckeho kostola Narodenia Panny Márie sa v Michalovciach nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ktoré stoja za návštevu:
- Gréckokatolícky Chrám Zoslania sv. Ducha: Postavený v rokoch 1934 - 1935 v neobyzantskom slohu.
- Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku: Považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach.
Nejasnosti okolo počiatku výstavby miestneho gréckokatolíckeho chrámu boli podnetom pre vznik rozličných, zatiaľ však nepodložených verzií. Prvá tvrdí, že na mieste terajšieho chrámu stála predtým drevená „cerkev“ východného obradu.
Barokovo-klasicistický gréckokatolícky chrám bol úplne dostavaný podľa plánov tereziánskej stavebnej komory pravdepodobne až v roku 1787. Chrámový mobiliár pochádza najmä z 20. storočia, maľby na stenách a strope interiéru sú z roku 1985.
Gréckokatolícky Chrám Zoslania sv. Ducha
Základy kláštora redemptoristov začali kopať v septembri 1930, posviacka základného kameňa kláštora sa uskutočnila 12. októbra 1930, stavebné práce boli ukončené v roku 1931 (zrealizovala ich stavebná firma Rozhon). V rokoch 1934 - 1935 firma michalovského staviteľa Juraja Byrtusa vybudovala samotný Chrám Zoslania sv. Ducha v neobyzantskom slohu. Úsilím všetkých zainteresovaných strán bol chrám za niečo viac ako rok dokončený, posviacku vykonal biskup Alexander Stojka dňa 29. septembra 1935. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov a asi 15 000 veriacich.
Do nového chrámu boli následne prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika vyhotovil Vladimír Sičinský. Po zásahu štátnej moci do cirkevných pomerov patril chrám v rokoch 1950 - 1990 pravoslávnej cirkvi (stal sa katedrálou, zasvätenou sv. Trojici). Pred niekoľkými rokmi boli do bočného oltára v chráme slávnostne uložené pozostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Pri chráme stojí zvonica, v ktorej sú umiestnené 3 zvony (posvätili ich v 30. rokoch 20. storočia).
Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku
Kaplnka na Hôrke (Hrádku) je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach. S myšlienkou postaviť neogotickú kaplnku - rodinnú hrobku rodiny Sztárayovcov - prišiel gróf Anton Sztáray. Jej realizácie sa však už nedožil - zomrel iba niekoľko dní pred samotným začiatkom výstavby (vedením stavebných prác, ktoré začali dňa 2. septembra 1893, bol poverený Viliam Fröde - nemecký architekt, autor návrhu). Výstavbu teda financoval správca majetkov rodiny Sztárayovcov, resp. grófova manželka Františka Batthyány. Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku bola dokončená a posvätená v roku 1898. Vo veži je umiestnený zvon, ktorý ulial Ferencz Valser v Budapešti v roku 1894, a nad vchodom - v tympanóne - sa vyníma erb rodiny Sztárayovcov s vročením 1893. V kaplnke i pred ňou boli pochovávaní členovia rodiny Sztárayovcov, resp. ich príbuzní.