Kostol Božského Srdca Ježišovho: História a Architektúra na Slovensku

Kostoly zasvätené Božskému Srdcu sú významnou súčasťou sakrálneho dedičstva Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru vybraných kostolov, ktoré nesú toto zasvätenie, a preskúmame ich vývoj od stredoveku až po súčasnosť.

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore

Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša v Oravskej Polhore je výsledkom hlbokej viery a obetavosti tunajších veriacich. Aj keď prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste.

Prvé snahy postaviť nový a väčší kostol sa objavujú už v roku 1953 - za pôsobenia vdp. Andreja Doranského, ktorý bol farárom v Rabči. Lenže totalitný režim nedovoľoval takéto stavby. Na Orave sa v tom čase postavili kostoly v Hornej Lehote - 1970 a v Oravskej Polhore. Z iniciatívy tunajších farníkov začali sa prípravy na stavbu kostola za vdp. Františka Zibrina, ktorý bol farárom v Rabči v rokoch 1967 - 1990. Architektom kostola sa stal Ing. arch. Jozef Obušek. V tom čase sa u nás ešte moderné kostoly nestávali a preto sa postavil klasický jednoloďový kostol s modernejšími prvkami.

Základný kameň kostola bol posvätený 27. júla 1969. Celá stavba trvala 22 mesiacov. Cena materiálu sa odhaduje na 2 milióny Kčs - čo bolo na vtedajšie pomery naozaj veľa. Kostol má rozmery 36 X 16 m. Jeho výška je v lodi 9 m a vo svätyni 11. Veža má 30 m a na nej je 5 m vysoký hliníkový kríž. Kostol bol požehnaný ThDr. Jozefom Ligošom 19. júna 1971. Tým, že 1. júla 1994 otec biskup František Tondra erigoval Oravskú Polhoru za farnosť sa polhorský chrám stal farským kostolom.

V kostole nás najviac upúta 5,2 m vysoká socha Božského Srdca Pána Ježiša, ktorá bola zhotovená v rezbárskej dielni Českej Katolíckej Charity v Červenom Kostelci. Roztiahnuté ruky nám pripomínajú slova z evanjelia sv. Z tej istej dielne pochádza aj socha Panny Márie reliéf Rozsievača na kazateľnici a kríž v ktorom je umiestnený bohostánok. Tým sa chcelo poukázať na to, že Eucharistia je ovocím kríža. Nositelia mena Jozef a robotníci s drevom darovali r. 1996 kostolu sochu sv. Jozefa - ako svojho patróna. O rok neskoršie - na sté výročie smrti sv. Terézie z Lisieaux bola zhotovená socha sv. Terézie. Obidve zhotovil umelecký rezbár p. Líška. Na pravej strane je reliéf „Krstu Pána Ježiša“ pri ktorom je aj krstiteľnica z kararského mramoru, ktorá znázorňuje vyrážajúci prameň krstnej vody.

Ale ani terajší veriaci nezaostávajú za svojimi rodičmi vo svojej obetavosti pre kostol a postupne obnovili celý kostol z vonku aj z vnútra. Boli vymenené okna, dvere i lavice. Obnovená je elektroinštalácia s moderným a úsporným osvetlením. Zaviedlo sa aj podlahové vykurovanie. Urobili sa nové schody ku kostolu a ďalšie veci. To všetko stálo skoro 3 milióny Sk.

Najväčšou slávou pre tento kostol je to, že už 15 novokňazov z našej farnosti tu slávilo svoju prvú sv. omšu.

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove

Rím. - kat. kostol Kostol Božského srdca Ježišovho v Zábiedove bol postavený v rokoch 1931 až 1934 - kedy ho 28.6. vysvätil otec biskup Ján Vojtašák.

História kostola v Zábiedove začala dávno v hlavách Zábiedovčanov, ktorí každú nedeľu a vo sviatok merali cestu pešo do Trstenej, aby sa mohli zúčastniť bohoslužby v Božom chráme. Detí, mladí i starí, v zime mrznúc a brodiac sa v závejoch, v lete bosí, spotení, nesúc v ruke sviatočné topánky, aby si ich nezodrali, kráčali cez kopec do Trstenej na stretnutie s Bohom. Tento stav trval až do prvej tretiny minulého storočia, keďže obec Zábiedovo nemala vlastný kostol.

Krátko z histórie kostola: V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímsko-katolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872-1917). Svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, ešte pred smrťou požiadal aby zo sumy, ktorú mu odkázal - išlo o 9181 USD - postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo.

Kvôli rôznym prieťahom vdp. A.Pavčo prvú časť z odkázanej sumy, už pekne zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), zaslal otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31.decembra 1923 a ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava, výber dodávateľa stavby. Najmä výber staveniska bol zložitý. Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov), a tak zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových a na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče. Je to romantizujúca stavba.

V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov a 28.júna1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vytúžený zábiedovský kostol vysvätil.

V roku 1936 boli tiež za turnus dreva zakúpené zvony (boli tri - najmenší odliaty v Kremnici v roku 1833 a nesúci nápis „Gloria in excelsis Deo.“, stredný odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás.“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce a najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi). Zvony posvätil vdp. dekan Jozef Slanicaj dňa 25. júna 1936.

Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny. Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha a po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca - vdp. farár a neskôr dekan Michal Tondra. Bola postavená nová zakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovedeľnica, sociálne zariadenie a sklad, bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou - medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydlaždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom 2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol vysvätený pomocným spišským biskupom Andrejom Imrichom. Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie.

Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbarialistov, z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich.

Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 6.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca.

Zvláštnosťou kostola v Zábiedove, ktorý je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu, je že na oltári je zobrazený aj Ján evanjelista - ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa - na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.

Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1931 s kaplnkou Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1995.

Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene

Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene

Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov.

Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.

Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing.

Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.

Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov. Dňa 11. Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. „Latovanie a prikrytie krytinou sme dokončili 5. decembra a 6. decembra napadol prvý sneh,“ zapísal do kroniky farár Repko. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky na Slovensku

Okrem kostolov zasvätených Božskému Srdcu sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré sú svedkami bohatej histórie a kultúry. Medzi ne patria:

• Dóm svätej Alžbety v Košiciach
• Drevené kostoly východného Slovenska (Bodružal, Nižný Komárnik, Miroľa, Vyšný Komárnik, Krajné Čierno, Hunkovce, Šemetkovce, Potoky)

Drevené Kostoly Východného Slovenska

Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter. Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Tabuľka: Prehľad drevených kostolov

Drevené kostoly východného Slovenska

tags: #kostol #bozskeho #srdca #jezisovho