Pre gréckokatolíkov, katolíckych veriacich byzantského obradu na Slovensku sa 15. novembra začína Pôst pred sviatkom Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka. Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstu je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia (Troch kráľov).
V byzantskej cirkvi bol tento pôst zavedený medzi 6. a 8. storočím, hoci sú o ňom zmienky už aj v 4. storočí. Filipovka je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade.
Názov „Filipovka“ sa nazýva preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá na 14. novembra. Začína sa teda 15. novembra a trvá 40 dní - do 24. decembra.
Filipovka vs. Advent
Pre veriacich rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších cirkví sa advent - štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie Vianoc - začne na prvú adventnú nedeľu. Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus - príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet (2 až 6) adventných nedieľ. Až rímsky pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.
V západnej tradícii, v rímskokatolíckej cirkvi je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ.
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok.
Na rozdiel od Veľkého pôstu pred sviatkom Vzkriesenia (Paschou) je Filipovka menej známa alebo praktizovaná v byzantskej cirkvi. Často sa pletie s rímskokatolíckym Adventom, ktorý však v modernom ponímaní stratil charakter pôstu a má vo svetskom vnímaní ľudí trochu iný obsah.
Po tom, čo Cirkev oficiálne získala plnú slobodu, začal sa náš dnešný kalendár sviatkov rýchlo rozvíjať. Tento rozvoj bol motivovaný úsilím Cirkvi uctiť si pamiatku udalostí v živote nášho Pána a pamiatku svätých mučeníkov. Nakoniec Cirkev utvorila celoročný kresťanský kalendár.
Usmernenia pre Filipovku boli pritom omnoho zhovievavejšie ako usmernenia pre obdobie Veľkého pôstu pred Paschou (Veľkou Nocou). Iba pondelok, streda a piatok boli dni striktného pôstu bez mäsa, mliečnych produktov a oleja (v slovanských krajinách). V nedeľu bolo dovolené jesť ryby.
Filipovka alebo presnejšie a správnejšie Pôst pred sviatkom Narodenia Pána je pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána (Vianocami) v gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi. Toto pôstne obdobie bolo zavedené, aby sa veriaci pripravili na oslavu sviatku Kristovho narodenia a Bohozjavenia (Troch kráľov).
Adventný veniec so štyrmi sviecami
Sú to Filipovka - pôst pred sviatkom Narodenia Pána, Veľký pôst, čiže Svätá Štyridsiatnica pred Veľkou nocou Paschou, Apoštolský alebo Petropavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky, nazývaný často aj Spasivka. Najstarším kresťanským sviatkom je vzkriesenie Pána (Pascha). Tento svätý deň zahŕňa celý okruh sviatkov ako napríklad Nanebovstúpenie a Päťdesiatnica (Zostúpenie Svätého Ducha). Je to veľký sviatok nášho vykúpenia a posvätenia.
Východná cirkev už od pradávna nám v túto 3. nedeľu Veľkého pôstu pripomína duchovný zmysel sv. Kríža, aby sme si uvedomili svoje poslanie na tomto svete.
Dnešný človek, ktorý je presýtený dobrôtkami, pohodlím a rôznymi príťažlivosťami tohto sveta, odvracia svoj pohľad od sv. Kríža, od Krista, od Cirkvi. Aj veriaci mnohokrát cíti v Kríži niečo len historické, minulé, ale tak málo pociťuje aktuálnosť pre seba, pre svoj osobný život, pre spoločenstvo, pre druhých a hlavne pre večnosť.
Pôstna disciplína a pokánie
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. vydal v roku 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini, ktorej nosná myšlienka je, že skutočné pokánie musí vychádzať zo srdca. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. V pokání musí byť úzky vzťah medzi vonkajším skutkom a vnútorným obrátením, modlitbou a skutkami lásky. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia.
Z týchto princípov vychádza pravá pôstna disciplína veriaceho katolíka. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku - Veľký piatok a Popolcová streda.
Využime aj teraz a skúsme aj cez zrieknutie sa pestrého pokrmu v tieto dni, vytvoriť viac priestoru pre Boha. Skúsme mu načúvať a nechať sa Ním napĺňať viac než čímkoľvek iným.
Svätý krst je vstupnou bránou celého kresťanského života, po ktorého prijatí máme prístup k ostatným sviatostiam. Ním sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti. Je najkrajším z Božích darov.
Pri krste človek skrze obmytie prírodnou vodou so vzývaním mena Boha Otca i Syna i Svätého Ducha je oslobodený od hriechu, obnovuje sa k novému životu, „oblieka si Krista“ a začleňuje sa do Cirkvi.