Uzovská Panica sa nachádza v okrese mesta Rimavská Sobota, v severnej časti Rimavskej kotliny na pravostrannej nive a terase Blhu. Nadmorská výška obce je 191 m n.m., kataster s rozlohou 2 086 ha je v rozpätí nadmorských výšok 173-368 m n. m.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1427, no obec pravdepodobne vznikla už v 12. storočí na staršom osídlení. V 13. storočí bola majetkom hradu Blh. V roku 1427 je zdokladovaná ako majetok rodu Uzovcov, v roku 1435 Méhyovcov, v 16.-18. storočí patrila viacerým zemianskym rodinám.
Počas tureckých nájazdov obec spustla, v roku 1720 tu žilo len 11 sedliakov, v roku 1828 tu žilo 646 obyvateľov v 82 domoch, v roku 1837 zas 739 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala aj počas prvej Československej republiky. V roku 1964 bola k Uzovskej Panici pripojená obec Rokytník.
Prvá zmienka o Rokytníku pochádza z roku 1451, no vznikla pravdepodobne už v 14. storočí. Rokytník bol zemiansko poľnohospodárskou obcou. V roku 1828 tu žilo 114 obyvateľov v 15 domoch, v roku 1837 až 155 obyvateľov. Na jej území sa nachádzalo laténske sídlisko.
Kostol a cirkevný život
Kostol a "Chrám Boží" dostal v roku 2007 nový šat, čo napĺňa radosťou kresťanov, cirkevných hodnostárov a každého obyvateľa obce. Pohľad na žiariaci kostol pri vstupe do Blžskej doliny je úžasný a pôsobí ukľudňujúco. V mysliach starších sa vynárajú spomienky z minulosti, keď ešte kostol a škola tvorili akýsi spojitý celok a veriaci sa vydávali na bohoslužbu prekonávajúc 116 schodov vedúcich z dvora základnej školy na faru a odtiaľ alejou obopnutým chodníkom ďalej ku kostolíku.
Všetky stavby na tomto vŕšku, miestnymi nazývanom Kostolný vrch (Templomhegy) slúžili vyznávačom viery od kráľovského nariadenia Sv. Štefana (Istvána), podľa ktorého mala slúžiť svätyňa desiatim okolitým obciam: Terajšiemu Veľkému Blhu, Uzovskej Panici, Dražiciam, Padarovciam, Teplému Vrchu ako aj počas tureckých vpádov zničeným obciam Jákóháza, Peszétfalva, Szerőc, Nádorispánfalva a Tráj.
So zvyšovaním počtu obyvateľstva došlo k viacerým rozšíreniam a prestavbám kostola. Najväčší zásah urobili prívrženci husitského hnutia kališníci, prispôsobiac stavbu potrebám svojej viery. O farnosti sa našli záznami z doby vlády kráľa Maťeja, z roku 1468, podľa ktorých sa kostol staval postupne od zadného traktu smerom dopredu. Od druhej polovice 14. storočia v období reformácie väčšina obyvateľov prestúpila na novú reformovanú vieru prípadne sa stali evanielikmi.
Dve vierovyznania, a jeden kostol sa stali objektom sváru, ktorý skončil až rozhodnutím palatína, ktorým sa kostol pozdĺžne rozdelil, pričom južná časť spolu s vežou pripadla kalvinistom. Niekoľko rokov nažívali dve vierovyznania v pokoji, ale ďalšie svári musel opäť urovnať palatín, ktorí ale potvrdil doterajšie rozdelenie s dodatkom, podľa ktorého mohla každá strana svoju časť kedykoľvek zbúrať. Zároveň pridelil školu reformovanej cirkvi s podmienkou, že evanjelikom postavia spoločne novú školu.
Kalvinizmus priťahoval postupom času čoraz viac ľudí, až nakoniec obyvatelia celého Nižného Blhu prestúpili k reformovanej cirkvi. V roku 1606 mala obec už kalvínskeho kazateľa ktorým bol Ján Telkibányai, a v tomto období patrili pod neho obce Uzovská Panica, Dražice, Padarovce, Teplý Vrch a Bakta.
Z hľadiska ďalšieho vývoja kostola mal veľký význam rok 1699, a pôsobenie duchovného obce Gergelya Szikszaiho. Počas jeho úradovania bola založená zbierka na výstavbu nového kostola, ktorá nakoniec po rokoch priniesla očakávaný úspech a veriaci mohli konečne v roku 1740 zasadnúť do lavíc nového kostola, kam môžeme zasadnúť dnes po jeho rekonštrukcii aj my, ich potomkovia.
V 19. storočí bola údržba kostola pravidelná, a podľa miestnych historikov navštevovalo bohoslužby veľa ľudí a počas veľkých osláv pojal kostol aj 1000 veriacich. Dôležité je zmieniť sa aj o tom, že kostol je postavený z opracovaných kamenných blokov, ktoré boli vytesané v miestnom kameňolome. Jeho drevené časti a nábytok sú prevažne pôvodné. Kazateľnica je dielom miestneho stolárskeho majstra Jána Nagya. V dôsledku míňajúcich sa peňazí jeho práca ostala bez honoráru. Nedostatok financií spôsobilo aj to, že veža kostola bola dokončená len v roku 1780.
Za zmienku stojí aj rok 1899, kedy bol založený pod vedením kalvínskeho školníka Štefana Koósa prvý 45 členný cirkevný zbor. Tento slúžil veriacim až do roku 2001. Jeho nasledovníkom je od roku 2002 s úspechom pôsobiaci ženský spevácky zbor.
Krvavé a nepokojné roky začiatku 20. storočia, a následky Trianonskej zmluvy znemožňovali pravidelnú údržbu, až v rokoch 1951 a 1952 došlo k väčšej rekonštrukcii. V tomto čase mal kostol dvoch kostolníkov, Štefana Istvána a Jána Majorosa. Medzi dvoma svetovými vojnami odviedli významnú prácu duchovný Vv. Ján Lehotai, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne a Vv. Štefan Samu.
V ťažkých rokoch 1940 - 1945 slúžil veriacim duchovný Vv. František Kulcsár. Ďalej tu pôsobili na miestnej fare bývajúci duchovný Vv. Jozef Burszky a z Uzovskej Panici dochádzajúci Vv. Samuel Molnár.
Od roku 1955 slúžil veriacim 22 rokov duchovný Vv. Lajos Adam, a ďalších 24 rokov Vv. Vojtech Doboš, Vv. Koloman Szőcs, Vv. Štefan Miklós a Vv. Štefan Boros. Od roku 2001 mala obec stálych farárov, duchovný manželský pár Vv. Erika a Gabrielu Blanárovcov a súčasných Vv. Attilu a Ilonu Sasákovcov.
Počas uplynulých 25 rokov sa na miestnom kostole a fare previedli nasledujúce práce:
- 1984 previedla sa elektrifikácia kostolného zvonu. 7 tis. korunami prispela pani Miháliková, vdova po nebohom Pavlovi Mihalikovi.
- 1994 oprava strechy kostola. Nová plechová strecha kostola stála 102 tis. korún. Na opravu prispel Obecný úrad so starostom Mgr. Pavlom Jačmeníkom, 50 tis. korún.
- 1999 náter strechy kostola stál 64 tis. korún.
- 2001 vnútorné nátery v hodnote 59 500 korún.
- 2002 rekonštrukcia fary v hodnote 740 tis. korún. Prispievatelia: Sinoda kresťanskej reformovanej cirkvi 80 tis. korún, Rákócziho spolok s Dr. Juditou Tamásovou 300 tis. korún.
- 2007 celková rekonštrukcia kostola za 925 tis. korún. Prispievatelia: Vláda Slovenskej republiky na čele s predsedom Pavlom Csákym 200 tis. korún, Obecný úrad v roku 2006 so starostkou Mgr Dankou Cochovou a v roku 2007 so starostom Tiborom Csúrom po 50 tis. korún. 20 tis. korún sme vyhrali v konkurze, 100 tis. korún nám požičala Sinoda kresťanskej reformovanej cirkvi a 95 tisíc prevádzkovateľ rekonštrukcie. Túto čiastku musíme splatiť v priebehu budúceho roka.
Celkove sme investovali 1 897 500 korún, z toho 750 tis. od sponzorov, 952 500 korunami prispeli obyvatelia obce a osoby pochádzajúce z našej obce, z pomedzi ktorých najväčšou sumou prispeli Vojtech Poznán, Ján Gredula a Jones Gay.
Okres Rimavská Sobota, v ktorom sa nachádza Uzovská Panica.
Významné osobnosti
Informácie boli čerpané z knihy Štefanov nad Oravou 1355-2005 (autor Ing. Ivan Maťuga)
- Alojz Buček, JUDr. Narodil sa 13. augusta 1904 v Gyoma v Maďarsku ako syn dolnoštefanovského plátenníka. Právo vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe v rokoch 1923 - 1928. 2. júla 1928 bol promovaný na doktora práv. Zomrel 31. januára 1986 a je pochovaný v Bratislave v Slávičom údolí.
- Jozef Gazdík, PhDr. Narodil sa 24. januára 1931 v Dolnom Štefanove. V rokoch 1955 - 1974 a 1979 -1982 bol redaktorom vydavateľstva Tatran v Bratislave a určitý čas aj vedúci redakcie časopisu Svetová literatúra, 1974 - 1979 lektor slovenského jazyka na Jagellonskej univerzite v Krakove. Zomrel 8. februára 1982 v Bratislave.
- Ľudovít Glonek Narodil sa 22. mája 1922 v Dolnom Štefanove. Jeho záľubou bol a je folklór a zborový spev a tak bol aj členom Ľudového spevokolu učiteľov Slovenska, spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom prípravného výboru a členom organizačného výboru Folklórneho festivalu vo Východnej. Ľudovít Glonek zomrel dňa 9.3.2017 v Liptovskom Hrádku.
- Jozef Hajduk Narodil sa 16. júna 1868 v Hornom Štefanove v rodine učiteľa, tiež Jozefa, včelára. V štúdiách pokračoval v Českej republike v Přerove a v Prahe. Posledné roky života žil v Levoči, kde aj zomrel 29. mája 1931.
- Ján Efrém Hoblík Brat františkán, sa narodil 7. 3. 1910. Maľuje, venoval sa nacvičovaniu ochotníckych divadiel, spevokolu, hral na organ a venoval sa deťom v škole pri výučbe náboženstva od r. 1931 - 1950.
- Imrich Holomáň, JUDr Narodil sa 4. novembra 1916 v rodine učiteľov v Dolnom Štefanove. Pripravoval sa na povolanie advokáta.
- Alojz Kakačka, Ing. Narodil sa 16.7.1934 v Hornom Štefanove. Tragická dopravná nehoda 6.7.1973 ukončila jeho životnú púť.
- Jozef Kakačka Narodil sa 15. novembra 1952 Štefanove. Vykonaval funciu starostu obce v rokoch 2003-2013. Zomrel 14. novembra 2013.
- Jozef Koválik sa narodil 5. marca 1926 v Hornom Štefanove. Zomrel 8. januára 1986 v Bratislave.
- Ján Kovalík, Dr. Narodil sa 26. mája 1866. Bol profesorom a od roku 1926 aj riaditeľom gymnázia v Trstenej, v tejto funkcii po ťažkej chorobe zomrel 22. apríla 1934.
- Karol Kovalik Narodil sa v roku 1857. Bol kráľovským bosniansko - hercegovinským vyberačomdaní. Zomrel v roku 1904 a je pochovaný na cintoríne v Dolnom Štefanove.
- Štefan Koválik Narodil sa 28. júna 1947 v Hornom Štefanove. Dňa 15. augusta 1995 nečakane zomiera.
- Mária Kovalová - Bránická Narodená 2. februára 1920, zomrela v Dolnom Kubíne 20. marca 1991 a je pochovaná v Lokci.
- Jozef Krilek, prof. Ing., DrSc. Narodil sa 7. júna 1925 v Hronom Štefanove. Je autorom štyroch monografií, spoluautorom 45 knižných publikácii vrátane vysokoškolských učebníc. Napísal viac ako 150 článkov v a odborných statí vydaných doma a v zahraničí.
- Ivan Maťuga, Ing. Narodil sa 27.3.1964. Od roku 2013 je zvolený za starostu obce.
- Alexander Mikuška Narodený 29. októbra 1923 v Hornom Štefanove. V roku 1954 si urobil odbornú skúšku z psychológie a logopédie a 25 rokov sa venoval náprave reči u detí.
- Ján Mikuška, Ing., Narodil sa10.1.1922 v Hornom Štefanove.