Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
Šaštín je na Slovensku i v zahraničí známy predovšetkým ako pútnické miesto, ktorého dejiny siahajú do roku 1564. Odvtedy sa k nej schádzali ľudia zo širokého okolia, dokonca aj z Moravy, Rakúska a vzdialenejších oblastí Uhorska. Putovali do Šaštína, aby Panna Mária vypočula ich prosby. Po zázračných splneniach mnohých z nich sa v roku 1732 začalo kanonické vyšetrovanie.
Prinášame historické súvislosti pútnického miesta v Šaštíne. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Viac o histórii pútnického miesta je možnosť sa dozvedieť v „Krátkej histórii“.
Šaštínska oblasť leží východne od rieky Morava v trojuholníku medzi najvýznamnejšími mestami Záhoria - Senicou, Malackami a Skalicou. Šaštín založili pri pomedznom strážnom hrade ležiacom na Českej ceste, ktorá viedla pozdĺž rieky Myjava do Senice a Jablonice. Po prvý raz sa spomína pod menom Saswar v roku 1218 ako sídlo archidiakona. Názov Saswar (po maďarsky Sásvár) sa skladá z dvoch slov: sás (tŕstie, šaština) a vár (malá pevnosť v bahnistom teréne zarastenom tŕstím). Aj pôvodný slovenský názov Šaštýn vychádza zo slova sás v spojení so slovom týn (ohradený priestor, malá pevnosť, hrádok). Nemecký názov Šaštína je Schlossberg. Zo staršieho názvu Šaštýn vzniklo ľudové pomenovanie Šaščín a z neho dnešné spisovné Šaštín.
Obec v 14. storočí patrila Stiborovi zo Stiboríc. Na konci 14.storočia od neho - strediskom šaštínskeho panstva. Po Stiborovej smrti postupne prešla do vlastníctva viacerých šľachtických rodov, z ktorých najznámejší boli Czoborovci. S týmto rodom sa spájajú aj začiatky histórie Šaštína ako pútnického mesta. Czoborovci v tridsiatych rokoch 18. storočia predali šaštínske panstvo Františkovi I. Lotrinskému, manželovi Márie Terézie. Nový majiteľ tu v roku 1736 založil manufaktúru na výrobu kartúnu, ktorá pracovala až do polovice 19. storočia. Časť obyvateľstva bola zamestnaná v manufaktúre, ostatní sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkaním plátna. Rozvinuté boli aj remeslá, najmä výroba perníkov, čipiek a prútených košov.
Druhá časť obce sa Šaštín-Stráže sa pôvodne označovala ako Stracca alebo Strazz. Z názvu sa dá usudzovať, že tu v minulosti bola stanica vojenskej alebo colnej stráže. Stráže nemajú takú bohatú minulosť ako Šaštín. Po prvý raz sa spomínajú ako v roku 1392 a v priebehu histórie vždy patrili k šaštínskemu panstvu. V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadilo niekoľko habánskych remeselníckych rodín, ktoré tu mali dvor a vyrábali keramické predmety. Pôvodne sa obyvatelia Stráží zaoberali výlučne roľníctvom. Až v 20. storočí sa z nich stali chýrni murári, ktorí pracovali po celom Slovensku.
V roku 1732 ustanovil ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať 726 zázračných prípadov. Na jej čele stál rodák zo Šaštína, ostrihomský kanonik Juraj Agnely.
Keď narastal počet pútnikov miestny farár so svojimi kaplánmi nestačili pokryť potreby pútnikov na tomto pútnom mieste. Na výpomoc si pozývali bratov františkánov zo Skalice. Neskôr do Šaštína povolal Ostrihomský arcibiskup, bývalý Paulín pre potreby pútnikov Paulínov. Paulíni na tomto pútnom mieste postavili kostol a kláštor.
Základný kameň pútnického chrámu a kláštora Paulínov posvätili v roku 1736. Vysviacka chrámu sa konala 12. augusta 1762 a pozvanie na slávnostnú udalosť prijala aj cisárovná Mária Terézia a jej manžel František Lotrinský. Nasledovalo „sťahovanie“ sochy, ktorej našli nový domov na hlavnom oltári. Sochu Sedembolestnej Panny Márie dnes zdobia zlaté koruny, ktoré v roku 1864 posvätil pápež Pius IX.
Po zrušení rehoľných společností totalitným režimom v roku 1950, kláštor zabralo ministerstvo vnútra a zriadilo si tu sklady. Farnosť spravovali diecézni kňazi, s krátkym prerušením v rokoch 1968 - 70, kedy ju spravovali Saleziáni dona Bosca.
Rehoľu Paulínov zrušil Jozef II. v roku 1786 a kláštor zoštátnil. Paulínsky kostol sa stal farským kostolom a kostol na námestí sa zmenil na sýpku. V kláštore len pár miestností bolo vyhradené fare. V ostatných priestoroch sídlila štátna lesná správa. 8. septembra 1924 prišli do Šaštína Saleziáni dona Bosca na pozvanie otcov biskupov a prevzali správu Šaštínskej farnosti. Saleziáni farský kostol elektrifikovali, obnovili zvony a dali postaviť nový organ.
Po zrušení paulínov Jozefom II. v roku 1786 sa ich kláštorný kostol Panny Márie (bazilika) stal farským, pôvodný farský chrám v Šaštíne i filiálny v Strážach prestali slúžiť svojmu účelu a premenili ich na sýpky.
Saleziéni v ňom zriadili súkromné gymnázium a opravili pôvodný farský kostol na námestí. Po 2. svetovej vojne zrenovovali aj poškodený pútnický chrám. Na obnovenie a rozšírenie organa bola vyhlásená celoslovenská zbierka. Dokončili ho na jeseň 1950. jeho skriňa patrí medzi najkrajšie rezbárske práce na Slovensku. Je zakončená sochou Dávida s harfou. Šaštínsky organ je dodnes najväčším orgánom na Slovensku.
V roku 1964 pápež Pavol VI. Povýšil svätyňu Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor- prvú na Slovensku. V roku 1990 sa do Šaštína vrátili saleziáni.
V roku 2007 sa začali realizovať oprava stavby, pri ktorej bolo po odstránení omietky objavené románske murivo so zosekanými slepými arkádami a viacerými architektonickými detailmi. V júni 2009 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a začalo sa s jeho obnovou. V roku 2017 bola zavŕšená obnova exteriéru opravou veže, ktorá dostala iluzívne kvádrovanie.
Kostol predstavuje jeden z najmladších prírastkov do skupiny románskych sakrálnych stavieb na Slovensku, do ktorej sa "oficiálne" zaradil až v roku 2008. Už v roku 1970 ho však do 13. storočia datoval na základe obhliadky významný architekt a pamiatkar A.
V súčasnosti (leto 2019) sú kompletne obnovené exteriérové fasády románskej lode a svätyne, ako aj západnej veže. Prezentované sú osekané slepé arkády, ako aj pôvodne zamurované okná na južnej strane a južný portál. Na obnovu stále čaká interiér kostolíka.
Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka.
Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
1564 - Začiatok pútnictva. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.
1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
1732 - 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. - 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.
1733 - provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.
1736 - 16. júla posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.
1748 - bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.
1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
1786 - cisár Jozef II. Zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.
1924 - 8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
1926 - 31. októbra bola posviacka 4 veľkých zvonov.
1928 - bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.
1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj nadaľej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.
1964 - pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.
1966 - pápež Pavol VI. vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska
1968 - 70 - znova faru spravujú otcovia Saleziáni - zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu.
1987 - Mariánsky rok- baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
1990 - koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo o 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť.
1995, 1. júl - Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.
2012, 12. augusta - Výročie 250. rokov posviacky Baziliky
2013 - Pútnici už 449 rokov putujú do Šaštína
V Šaštíne sa nachádza starobylá farnosť s pôvodne gotickým kostolom, zasväteným Povýšeniu svätého kríža na Šaštínskom námestí. Kostol bol neskôr prestavaný v barokovom slohu.
Rímsko-katolícky kostol v Strážoch postavili v roku 1739 na mieste staršej gotickej stavby spomínanej v roku 1561.
Zo svetských pamiatok sa v obci zachovala budova manufaktúry na kartún. Pôvodne to bol renesančno-barokový kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, ktorý najskôr upravili na manufaktúru a v šesťdesiatych rokoch 19.
Architektúra Baziliky Sedembolestnej Panny Márie
Hlavný oltár je z červeného mramoru. Na priečelí chóru sú výjavy zo života Panny Márie. Chrám má šesť bočných oltárov s obrazmi J. L. Kracreka, jeho dĺžka je 62 m, výska 23 m a šírka 23 m. Hlavná loď je široká 13 m. Južnú stranu kostola spája s kláštorom arkádová chodba. Budova kláštora má tri krídla, zo štvrtej strany ju uzatvára bazilika.
V strede chrámu je kazateľnica s vývojom Premenenia Pána.
Na obnovenie a rozšírenie organa bola vyhlásená celoslovenská zbierka. Dokončili ho na jeseň 1950. jeho skriňa patrí medzi najkrajšie rezbárske práce na Slovensku. Je zakončená sochou Dávida s harfou. Šaštínsky organ je dodnes najväčším orgánom na Slovensku.
Autorom freskovej výzdoby je J. J. Chamant. Vo výzdobe interiéru sa pokračovalo podľa návrhu F. A. Hillebranda, ktorý projektoval aj hlavný oltár.
V roku 1736 sa konala posviacka základného kameňa kostola. Stavbu viedol viedenský staviteľ Ján Damiani a po ňom Matej Vépy.
Vysviacka chrámu a slávnostné prenesenie sochy Panny Márie Sedembolestnej z kaplnky na hlavný oltár chrámu sa uskutočnila 15. augusta 1764 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkéczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Lotrinského, ktorí na výstavbu chrámu finančne prispeli.
O rok neskôr sa konala vysviacka zvonov. V roku 1771 bol postavený organ.
V roku 1864 bola oslava tristoročného výročia uctievania Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Pri tejto príležitosti boli dobudované dve veže a zrekonštruovaný celý chrám.
8. septembra 1864 bola socha Panny Márie korunovaná zlatými korunkami posvätenými pápežom Piom IX.
Významné udalosti v Šaštíne
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1564 | Angelika Bakičová necháva zhotoviť sochu Sedembolestnej |
| 1736 | Posviacka základného kameňa pútnického chrámu |
| 1762 | Vysviacka chrámu za účasti Márie Terézie |
| 1786 | Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov |
V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR sú evidované ako národné kultúrne pamiatky /NKP/ tieto stavby nachádzajúce sa na území mesta:
- Kláštor paulínov - neskorobaroková stavba z roku 1764
- Rímsko-katolícky pútny kostol - Bazilika minor zasvätená Sedembolestnej Panne Márii - monumentálna stavba kostola z obdobia neskorého baroka a klasicizmu z roku 1764
- Kaplnka - na severnej strane kostola-menšia trojhranná baroková stavba zo 17. st.
- Hospodárska budova- situovaná vedľa hlavnej cesty
- Stĺp s plastikou piety- pred kostolom, kamenná plastika z konca 19. st.
- Stĺp so súsoším sv. Trojice- neskorobarokový trojičný stĺp z 18. st.
- Areál Kláštora paulínov
- Kaštieľ - budova bývalej kartúnovej továrne, tzv. starý kaštieľ z 1. polovice 17. st.
- Morový stĺp s plastikou piety- ľudová rustikálna plastika
V zastavanom území mesta, ako aj mimo zastavaného územia, sa nachádzajú aj ďalšie pamiatkové objekty, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktoré však majú historické akultúrne hodnoty. Ide o tieto pamiatky a objekty:
- Rím.-kat. kostolv niekdajších Strážach z r. 1739
- Rím.-kat. kostolv niekdajšom Šaštíne z r. 1685
- Kalvária- súbor 14 malých pilierových stavieb
- synagógaz r. 1852
- prícestný krížna Štefánikovej ulici z r. 1910
- kamenné plastiky-Immaculata a sv. Floriána a Vavrinca
- kaplnka na Gazárke
- drevený kríž s plastikou Kristana Gazárke
- plastika sv. Floriána
- kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- pomníky padlým v svetovej vojne
- ďalšie prícestné plastiky a kríže
- kríže a pomníky, resp. objekty cintorínov
Остров в центре Томска - история ЗАОЗЕРЬЯ // тайны Знаменской церкви
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne