Turík, malebná obec v okrese Ružomberok, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1278.
Najstaršia správa o turíckom území je z roku 1278 (Turapataka), ležiace v údolí riečky Turík, podľa ktorého dostala pomenovanie. V roku 1391 sa v listine zvanej Liptovský register spomína Turík, keď Imrich Bubek, župan Liptova a sudca kráľovskej kúrie overoval a komisiou odborníkov skúmal vieryhodnosť listín zemepánov v Liptove o ich majetkovej držbe.
Podľa historických prameňov stáli v obci už v 15. storočí kostol a mlyn. Z iniciatívy miestnych zemanov postavili rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márii (Uličný 2014, s. pol. 18. stor.).
V tomto článku sa pozrieme na históriu katolíckeho kostola v Turíku, jeho význam v živote obce a aktuálne farské oznamy.
Mapa okresu Ružomberok.
Farské oznamy
Nasledujúce farské oznamy sú platné pre obdobie od 22. septembra do 28. septembra 2025.
- PO 23.9. Sv. Pio z Pietrelciny, kňaz (spomienka)
- PI 27.9. Sv. Vincenta de Paul, kňaza (spomienka)
- NE 28.9. XXVI. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
Liptovská Teplá - Farský kostol sv. Filipa a Jakuba
- PO 8.00 +Tadeáš Zachar (1. výročie)
- ST 18.00 +Štefan Kollárik (1. výročie)
- ŠT 17.00 adorácia + sviatosť zmierenia, 18.00 Poďakovanie za manžela Martina
- PI 18.00 Za zdravie pre manžela Rastislava
- SO 18.00 Poďakovanie za 50 rokov manželstva Evy a Juraja Bubalovcov
- NE 9.30 +Ema a Eduard a syn Vladimír Brtko
Bešeňová - Filiálny kostol Najsvätejšej Trojice
- ST 16.30 adorácia + sviatosť zmierenia, 17.00 Zosnulí z rodiny Pudišová a Vrabková
- NE 8.00 Poďakovanie za 50 rokov života Moniky Petlušovej
Turík - Filiálny kostol navštívenia Panny Márie
- NE 11.00 Zosnulí rodičia Hatiarovci
Ďalšie oznamy
- Zbierka na Katechetický úrad: Dnes je zbierka pre potreby Diecézneho katechetického úradu. Vďaka za vaše milodary.
- Upratovanie kostola: Prosím v sobotu o upratovanie farského kostola rodiny: Argalašová, Kucbelová, Sodomeková. Prosím o upratovanie filiálneho kostola v Bešeňovej rodiny: Kuriaková A. 85, Pincelová M. 79. Vopred im vyslovujem Pán Boh zaplať.
- Večer milosrdenstva: Večer milosrdenstva budeme sláviť 26. septembra 2025 v jubilejnom kostole sv. Ondreja v Ružomberku o 16:00 h. Kazateľom je páter Michal Zamkovský. Prihovorí sa na tému Pokánie a obrátenie (hriech z biblického pohľadu). Srdečne pozývame všetkých veriacich.
- Stretnutie miništrantov: V sobotu 27.septembra 2025 sa koná spoločné jubilejné stretnutie všetkých miništrantov našej diecézy s otcom biskupom Františkom. V rámci dekanátu organizujeme autobus, kde sa môžu spojiť viaceré farnosti. Ak máte záujem sa pripojiť do autobusu, resp.
Organizačné pokyny: Sedenie v kostoloch bude šachovnicové, a to aj v prípade, že ste rodinní príslušníci, aby sa nenarušil systém sedenia.
Kde nájdete ruiny stredovekých kostolov na Slovensku? Mnohé zbúrali v 20. storočí
História obce Turík
Územie obce Turík sa prvý raz spomína v roku 1278 (Turapataka), ležiace v údolí riečky Turík, podľa ktorého dostala pomenovanie.
Podľa Liptovského registra z roku 1391, kráľovská komisia vyhlásila, že Štefan, Valentín a Štefan z Turíckeho Potoka sú prví vlastníci zemí v okolí Turíckeho Potoka a vlastnia ich od roku 1278 na základe ustanovenia kráľa Ladislava. Usadili sa tu, osadili tu svojich poddaných a tak majetkoprávne povstala osada, ktorú pomenovali podľa miestneho potoka Turík. Zemepáni tej osady, ktorých do tých čias poznáme len podľa krstných mien, sa od roku 1278 volali Turanskí.
Skalný útes za Turíkom, zvaný Hradná skala, nám hovorí, že tam v dávnej minulosti bol hrádok, postavený z dreva ako predná stráž hlavného liptovského hradu. Turícky hrádok zanikol pravdepodobne v roku 1241 po vpáde Tatárov do našich krajov, ktorí ako zbesilá povodeň prešli aj cez Liptov ničiac všetko ľuďmi postavené a zabíjajúc všetko živé.
Obydlie zemanov v Turíku
Turanskí prvý svoj dom v Turíku mali postavený z dreva, primeraný počtu členov rodiny a služobníctva. Neskôr v XIV. storočí si postavili v dolnej časti dnešného Turíka, tam kde dnes stojí dom pána Cunu, murovaný kaštieľ na spôsob domov iných zemanov, ako mali v tom čase v Teplej alebo Kubínyovci v Madočanoch. Zvyšky toho kaštieľa boli zbúrané a odpratané v roku 1930. Vtedy najstarší člen rodiny Turanských, žijúcich v Turíku, z rodinného archívu vyčítal, že onen kaštieľ bol postavený okolo roku 1350. Koncom XVII. storočia Turanskí postavili ďalší kaštieľ v hornej časti Turíka, ktorý stojí dodnes. Okrem toho mali v Turíku ešte dva novšie domy poniže kaštieľa. V jednom je teraz obchod s potravinami a druhý rozmernejší bol zrúcaný pred výstavbou kultúrneho domu.
Hospodárske zariadenia
V Turíku od prvoti boli dve nezbytnosti pre každú dedinu. Múčny mlyn a píla. Patrili zemepánovi. Jeden mlyn pred dedinou pri potoku stál až do roku 1930 a druhý neskôr postavený, stál v Lazoch, z našej strany Váhu. Píla stála povyše osady na rovnom priestranstve pri potoku. Neskôr tam zriadili tiež dubáreň. Mleli tam kôru zo stromov pre kožiarsku fabriku v Mikuláši. V XVIII. a XIX. storočí pri panskom dvore existovala malá pálenica na špiritus.
Pod kaplnkou mala byť krypta na pochovávanie Turánskych, keďže však títo nezaopatrili potrebný materiál na ňu a pozemok na kaplnku vyčlenili na močiari, kryptu nespravili. Keď sa na kaplnke dostavala veža, umiestnili na nej zvon, ktorý bol zadovážil v roku 1767 turícky osadník Ján Likavec. Zvon bol predtým asi 30 rokov zavesený na neďalekej zvonici.
Škola
Prvá škola v Turíku, bola zriadená po roku 1850. Bol to jednoduchý sedliacky dom o dvoch izbách, predelený pitvorom. Dom-škola stával pri ceste pred kaplnkou. Učieval v nej schopnejší človek z dediny čítať, rátať a písať. Iba vo štvrtok, keď býval voľný deň na ľudových školách, z Teplej prichádzal diplomovaný učiteľ na zopakovanie a doplnenie učiva. Deti do školy chodievali dve-tri zimy, keď sa skončili a pokiaľ sa nezačali práce na poli.
V roku 1934 katolícka cirkev najala od Turanských neďaleko ich dvora murovaný dom pre školu a byt učiteľa. Bola to jednotriedka pre všetky školopovinné deti. V roku 1945 bola táto škola poštátnená a vyučovalo sa v nej do roku 1966, keď turícke deti boli priškolené ku Základnej deväťročnej škole v Liptovskej Teplej.
Rodina Turanských
Turanský bol starobylý slovenský rod. Podľa ich genealógie svoj koreň majú v Žibúrovi a Adalbertovi. Títo dostali v roku 1209 od palatína Tomáša Midu pole, ktoré bolo možné obrobiť 4 záprahmi koní a rozprestieralo sa v chotári obce Liptovská Teplá. Ich synovia Tomáš a Šimon, Albert a Dionýz v roku 1278 vymenili so súhlasom kráľa alebo na jeho popud zeme v Teplej a dostali zeme pri potoku Tura, ktoré predtým boli majetkom kráľa. Od tých čias si osvojili priezvisko Turanský.
Rodina Turanských za 700 rokov sa rozrástla do začiatku XX. storočia na cca 136 rodín po mužských potomkoch. Rozišli sa na majetky v Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej, Hontianskej, Abovskej, Zemplínskej župe a v Maďarsku.
Posledných zemepánov Turíka z rodu Turanských poznali starší občania pod menami Zoltán a Koloman. Manželka Kolomana Turanského Mária, rodená Deltl, pochádzajúca z obce Pančová v Juhoslávii i po skonfiškovaní majetku žila v Turíku a tu zomrela ako 82-ročná 6 júna 1956.
Vývoj do roku 1978
Majetok Turanských bol po 2. svetovej vojne poštátnený, v Turíku bolo v roku 1950 založené JRD. Združstevnením poľnohospodárstva sa viacerí občania mohli uvoľniť pre prácu v priemysle a rôznych prevádzkach. Turík sa upravil vo vzhľadnú dedinku s počtom cca 230 obyvateľov. V roku 1974 v akcii Z postavili občania Kultúrny dom.
Dodatok O kaplnke
Dňa 11. mája 1781 zemepán Baltazár Turanský a vdova po nebohom Šimonovi Turanskom Mária, rod. Kecskémeth v prítomnosti liptovského archidiakona, vicearchidiakona a farára liptovskoteplánskeho zápisnične dobrovoľne sa zaviazali, že dávajú svoj pozemok zv. Marčisovský pod stavbu kaplnky. Tiež sa obaja zaviazali, že dodajú po 20 siah kameňa na miesto stavby a ich poddaní prispejú ku stavbe po tri dni ručnými prácami. Rovnako aj bratia Juraj a František Turanský sľúbili dodať po 20 vozov kameňa.
O škole v Turíku
Škola v Turíku bola založená z iniciatívy teplánskeho farára Jána Vlošáka 15. októbra 1889. On opísal Biskupskému úradu v Spišskej kapitule, aký je stav podaných v Turíku, že skoro všetci okrem rodín zemepánov sú negramotní a bedári.