Biblický príbeh o Ježišovi, ktorý umýva nohy svojim učeníkom, je hlbokým symbolom pokory, služby a lásky. Tento čin, zaznamenaný v Jánovom evanjeliu, má pre kresťanov dodnes silné posolstvo. Poďme preskúmať význam tejto udalosti a jej aplikáciu v našom živote.
Kontext udalosti
Dr. uvádza: „Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku.“
Príbeh sa odohráva počas poslednej večere, ktorú Ježiš strávil so svojimi učeníkmi pred svojím ukrižovaním. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa.
V novozmluvnej dobe bolo zvykom pred hostinou sa umyť. Keď sa stolujúci stretli, nemuseli sa opäť umývať celí, stačilo, ak si umyli len nohy. Ježiš im na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý.
Následne nalial vody do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy?
Ježiš mu riekol: Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš. Povedal Mu Peter: Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy! Odpovedal mu Ježiš: Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel.
Tu Mu povedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu mi umy! Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať − ak len nie nohy − a celý je čistý; aj vy ste čistí, ale nie všetci. Poznal totiž svojho zradcu, preto povedal: Nie všetci ste čistí.
Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Majster a Pán, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.
Ján 13 (Časť 1): 1–20 • Ježiš umýva nohy učeníkom
Význam umývania nôh
Umývanie nôh v opise poslednej večere má dve roviny. Prvou je to, čo robí Ježiš a druhou to, čo majú robiť učeníci. To, čo robí Ježiš je jedinečné, neopakovateľné a môže to urobiť len on. Niežeby si učeníci sami nevedeli umyť nohy, alebo žeby nemohol byť Ježišom niekto z nich poverený, aby poslúžil ostatným.
Ježiš ide učeníkom umývať nohy preto, lebo nastáva jeho „hodina“. V Jánovom evanjeliu „hodina“ označuje chvíľu Ježišovej obety na kríži. Ježiš si je vedomý tejto hodiny a evanjelista to patrične pripomína, keď výslovne uvádza, že Ježiš si je vedomý aj obsahu tejto hodiny - je to udalosť, keď odchádza z tohto sveta k Otcovi. Evanjelista to podčiarkuje, keď píše, že Ježiš vstal od stola „vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza“.
Zatiaľ však Ježiš svojim učeníkom pri večeri postupne umýva nohy a oni sa snažia pochopiť, čo to vlastne znamená. Peter, ako bývalo jeho zvykom, nevydrží mlčky sa prizerať a ohradzuje sa voči Ježišovej službe pretože ju chápe ako hygienickú očistu vlastnú otrokom a nie Učiteľovi. Ježiš mu pokojne vysvetľuje, že teraz ešte nechápe, ale neskôr pochopí a spoločným podielom na kráľovstve ho motivuje, aby predsa len uveril a podrobil sa Ježišovej službe.
Učeníci naplno pochopia umývanie nôh až po skúsenosti kríža a vzkriesenia, kedy bude Syn človeka oslávený. Nepochopenie zo strany Petra prezrádza jeho výzva, aby mu Ježiš umyl aj hlavu a ruky. Ježiš však nehovorí o umývaní tela, ale o vykúpení človeka, ktoré prichádza skrze vieru. Peter a spolu s ním ostatní okrem Judáša sú už okúpaní, lebo v Ježiša uverili a išli za ním, viera v Ježiša ich očistila, ale potrebujú ešte nohy umyť. Potrebujú s vierou spracovať najťažšiu časť svojho učeníctva - Kristovu smrť na kríži. Potrebujú „prekročiť prah nádeje“, ak by sme si požičali slová sv.
Vzhľadom k tomu odpoveďou učeníkov na Ježišov príklad pri umývaní nôh nie je len morálny postoj služby v skutku telesného milosrdenstva, akým umývanie nôh a starostlivosť o telo môže byť. Ani ňou nie je len výzva nevyvyšovať sa nad iných a pokorne im slúžiť. Áno aj toto je súčasťou odpovede učeníkov. Ale pre Jánovo evanjelium je typické dvojznačné používanie pojmov. V tomto prípade výzva umývať si navzájom nohy má ešte jeden význam.
Poučenie pre nás
Pomysli, že svet naozaj nie je nič iné ako močiar, a ani nie je možné, aby sme ho obišli. Musíme si zašpiniť nohy. Stane sa to tebe i mne, slovom, všetkým ľuďom. Čo teda urobíme?
Ak máš druhému umývať nohy, nesmieš byť sám, ale medzi takými ľuďmi, ktorí chodia po nečistom bahne. To sa stane, ako Pavel hovorí, keď jedni druhých bremená znášame, t. j. keď sa jeden o druhého v láske zaujímame, keď máme súcit, neopovrhujeme druhým, ale ho chytíme za ruku, poučíme, poradíme, pomôžeme, napravíme.
Ty si rozumný, učený, múdry, neopovrhuj preto hlúpym, jednoduchým. Nepovažuj sa za múdreho, ale použi svoju múdrosť jemu k pomoci, aby tiež zmúdrel. Ty si pobožný, skromný v jedení a pití, nerozčúliš sa hneď. Druhý nemá tej milosti. Neopovrhni ním preto, priviň ho k sebe a napravuj, čím vieš, a tak zmýšľaj.
Zvlášť ho to bolí, keď za to nemá nijakú vďaku. Ale to tiež patrí k tomuto umývaniu. Kvôli tomu nemáme prestať druhým dobre činiť.
K pokore a službe nás napomína náš Pán pri poslednom umývaní nôh, aby sme pre svoje dary nespyšneli, ale aby sme pamätali, že nám ich dal, aby sme druhým slúžili a varovali sa spyšnieť a byť odmeraní k druhým. Lebo potom beda.
Pri tomto poučení nám Pán predkladá aj druhé, vyššie poučenie o svojej osobe. Lebo keď sa Peter bráni a nechce sa dať umyť, hovorí mu Kristus: „Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel.“ Tu hovorí o umývaní, ktoré vykonal svojou krvou na dreve svätého kríža a o umývaní veriacich spasiteľným krstom.
Toto umývanie nie je pre nás príkladom. Lebo my z hriechov nemôžeme umyť ani seba, ani druhých. To môže len Syn Boží, Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Tí, ktorí sú takto Kristom umytí, aj sami pokračujú v tom, že, ako vyznávajú, im Kristus hriechy odpustil, tak aj oni zo srdca odpúšťajú druhým.
Ako môžeme prejaviť ochotu "umyť si nohy" navzájom?
- Praktizovať skutky telesného milosrdenstva: Pomáhať núdznym, navštevovať chorých, poskytovať prístrešie bezdomovcom.
- Ponúkať duchovnú podporu: Povzbudzovať, radiť, modliť sa za druhých.
- Odpúšťať: Zbavovať sa hnevu a zášti, prejavovať milosrdenstvo.
- Slúžiť v pokore: Nevyvyšovať sa nad iných, byť ochotný pomôcť aj v maličkostiach.
Nech nám Boh daruje Ducha Svätého skrze Krista, svojho Syna, aby sme nikdy nezabudli na toto napomenutie a podľa neho žili. Mgr. evanjelický a. v.