Rozhodnutie zrušiť voľno 6. januára, dňa keď si katolíci pripomínajú Troch kráľov a pravoslávni veriaci slávia Vianoce, rozpútalo na Slovensku búrlivú diskusiu. Pre mnohých je to otázka peňazí, pre iných otázka identity a viery. Na jednej strane stojí vláda, ktorá tvrdí, že zníženie počtu voľných dní pomôže štátnej kase. Na druhej strane odborníci, ktorí varujú pred necitlivosťou, a ľudia, ktorí majú pocit, že im berú to najposvätnejšie.
Minister financií Ladislav Kamenický potvrdil, že vláda pripravuje zmeny v zozname dní pracovného pokoja. Podľa jeho slov zostane na Slovensku zachovaný počet štátnych sviatkov, no nie všetky budú automaticky znamenať voľno v práci.
„Na Slovensku máme v porovnaní s inými krajinami najväčší počet sviatkov - až pätnásť. Sviatky nebudeme rušiť, ale niektoré z nich už nebudú dňami pracovného pokoja. Tak, ako sme v minulosti natrvalo zrušili Deň ústavy 1. septembra, teraz chceme trvalo zrušiť aj 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu. Okrem toho sa dočasne, iba na rok 2026, zruší pracovné voľno počas dvoch sviatkov - 6. januára (Traja králi) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom),“ uviedol minister.
Najväčšiu diskusiu vyvoláva práve 6. január, ktorý je pre väčšinu Slovákov známy ako sviatok Zjavenia Pána - Traja králi. Pre pravoslávnych veriacich, najmä z radov ukrajinskej a rusínskej komunity, však tento dátum predstavuje Štedrý deň a začiatok Vianoc podľa juliánskeho kalendára.
Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD)
Význam 6. januára pre Rusínov a Ukrajincov
Rusíni tvoria štvrtú najpočetnejšiu menšinu na Slovensku. Pri sčítaní v roku 2021 sa k nim prihlásilo vyše 63-tisíc obyvateľov. Ich vianočné sviatky trvajú od 6. do 8. januára. Podobne je to aj u pravoslávnych Ukrajincov žijúcich na Slovensku.
Pre tieto komunity má preto zachovanie dňa pracovného pokoja 6. januára osobitný význam. Je to čas rodinných a náboženských osláv, ktorý by sa podľa ich predstaviteľov nemal odlišovať od decembrových Vianoc, ktoré oslavuje väčšinové obyvateľstvo.
Pohľad etnologičky Kataríny Nádaskej
Etnologička Katarína Nádaská upozorňuje, že rušenie dňa pracovného pokoja 6. januára zasiahne priamo ľudí, ktorí v tento deň začínajú svoje vianočné sviatky. „Pre nich je to vlastne začiatok slávenia jedných z najväčších kresťanských sviatkov - Vianoc, božieho narodenia, alebo bohorodičstva, ako to nazývajú Rusíni. Je to sviatok, kedy sa schádzajú rodiny zo širšia, aj tí, ktorí pracujú mimo svojich obcí. Ak sa deň pracovného pokoja zruší, budú si musieť zobrať dovolenku, aby mohli osláviť Štedrý deň a začiatok sviatkov spolu,“ hovorí Nádaská.
Zároveň pripomína, že význam má tento deň aj pre katolíkov: „V západnej cirkvi je to sviatok Troch kráľov, ktorý je spojený s tradičnými hrami, koledovaním či svätením vody a kriedy. Je to sviatok s hlbokými koreňmi v oboch cirkvách, no pre východnú cirkev má ešte väčšiu váhu, pretože sa vtedy začínajú samotné Vianoce.“
Podľa Nádaskej nie je šťastné, ak štát zasahuje práve do cirkevných sviatkov: „Neviem, podľa akého kľúča sa to vyberalo, ale pri cirkevných sviatkoch je to problematické. Navyše viaceré sú ošetrené vatikánskou zmluvou. Sviatok zostane cirkevným, ale už to nebude deň pracovného pokoja.“
Pravoslávne Vianoce a Veľká noc
Pravoslávni kresťania na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vstupujú do Strastného týždňa, počas ktorého si pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Ježiša Krista. Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické dlhé kajúcne bohoslužby a temný interiér chrámu, Veľká noc - Pascha prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien.
V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná takzvaná Utreňa zmŕtvychvstania, pred začiatkom ktorej veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám. Po svätej liturgii sa požehnávajú pokrmy, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali. Ide o rôzne druhy mäsa, syr, maslo či vajcia.
tags: #pravoslavni #politici #na #slovensku