Slovanská mytológia, bohatá na príbehy o bohoch, hrdinoch a nadprirodzených bytostiach, odráža život a hodnoty starých Slovanov. Medzi týmito postavami zaujímajú významné miesto aj bohovia pomsty, ktorí predstavujú temnejšiu stránku slovanského náboženstva. Ich úlohou bolo zabezpečiť spravodlivosť a potrestať tých, ktorí sa previnili proti morálnym a spoločenským normám.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré aspekty slovanských bohov, na stopy prazjavenia a hlas prirodzenosti, ktoré sa odrážajú v pohanskej viere a tradíciách. Tiež preskúmame, ako sa tieto staré príbehy a postavy odrážajú v súčasnej kultúre a literatúre.
Stopy Prazjavenia a Hlas Prirodzenosti
Černosi vo východnej Afrike rozprávajú o pôvode prarodičov, o tom ako Boh zhodil dvoch urastených ľudí na zem. Dal im semená a obilie a naučil ich, ako sa živiť. Boh im dal aj dve ryby, ktoré sa rozmnožovali vo vode. Táto rozprávka odráža vieru v stvoriteľa a v prvých ľudí, ktorí žili v harmónii s prírodou.
Viera Dínkov
Dinkovia, černošský kmeň v Afrike, veria v jedného Boha, ale myslia si, že Boh je bezmocný proti zlu vo svete. Veria, že zlo pochádza od diabla, ktorého sa boja a snažia sa ho udobriť. Zaujímavé je, že Dinkovia neveria v nesmrteľnosť duše. Hovoria: »Smrťou sa všetko končí«.
Podobne aj v tradíciách Mkulve-černochov sa hovorí o prvom hriechu a treste. Prví rodičia mali viac detí a jedno dievča neposlúchlo svokru a tým prestúpila aj príkaz Boží. Boh preto urobil zem neplodnou, ľudia si museli ťažkou prácou dorábať chlieb a konečne aj umrieť. Aj tu prvá zhrešila žena a tým privolala na ľudstvo trest, ťažkú prácu a smrť.
Bohovia Pomsty v Slovanskej Mytológii
Slovanská mytológia nebola len o dobrých bohoch a pozitívnych príbehoch. Mali aj bohov, ktorí sa starali o spravodlivosť, trestali zlé skutky a zabezpečovali, aby nikto neunikol zaslúženému trestu.
Podľa filológov a indoeuropeistov náboženstvo klasického Grécka výrazne ovplyvnili náboženstvá a mýty Blízkeho východu. Z "božstiev klasického Grécka" je doložená len hŕstka: Zeus, Poseidón, Áres, Héra, Artemis a Hermes.
Ares: Boh Vojny
Ares alebo Arés je starogrécky boh vojny a vojnového vraždenia. U Rimanov mu zodpovedá Mars. Ares je syn Dia a Héry. Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie. Bol milenec Afrodity a mal s ňou niekoľko detí.
Okrem Área, v gréckej mytológii vystupuje mnoho ďalších významných bohov a bohýň: Zeus, Poseidon, Hádes, Héra, Artemis, Aténa, Deméter, Dionýzos, Hefaistos, Apolón, Hermes a Hestia.
Gréci pre modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva.
Mýty a ich Odraz v Jazyku
V dnešnom svete sa stretávame s bohatou slovnou zásobou, ale otázkou je, akej sféry sa táto slovná zásoba týka. V starodávnych kultúrach existovali reči a písma, ktoré boli určené len na zachytenie toho večného, duchovného, či nebeského. Pre tieto starodávne kultúry mali vždy veľký význam mýty a správy Bohov, ktoré sú v mýtoch symbolicky vpečatené.
V našom každodennom jazyku je mnoho pojmov s koreňmi v mytológii. Hoci náš novodobý každodenný jazyk nemôžeme nazvať sakrálnym, aj tak sa v ňom skrývajú slová, ktorých hlboký význam nás nabáda, aby sme nezabudli, že cesta k Hviezdam je v nás a vedie skrz sebapoznanie a odhaľovanie tajomstiev prírody.
Mentor
Pojem „mentorovať“ sa nám spája s poučovaním, ktoré nám nie je príjemné. Mentor bol syn Alkima z Itaky a zároveň priateľ kráľa Odysea. Keď sa Odyseus poberal do trójskej vojny, zveril Mentorovi do opatery svojho syna Telemacha. Mentor sa teda stal Telemachovim vychovávateľom a predstavoval vzor Učiteľa, ktorý pomáhal Telemachovi, aby jeho duša rástla a rozkvitala.
Honorabilis
Na akademickej pôde sa stretávame s pojmom „honorabilis“. Honor bola rímska bohyňa občianskej cti ako aj česť samotná. Česť sa teda od pradávnych čias spája s cnosťou a teda človek, ktorý si zaslúži byť nazvaný čestným, by mal byť ten, čo prejavuje cnosti a teda i morálku v každodennom živote, vo svojich činoch, slovách, myšlienkach a celom spôsobe života.
Akadémia
Akademosovi bol zasvätený háj s chrámom a prvým aténskym gymnáziom. Bol patrónom posvätného miesta, kde sa stretávali ľudia hľadajúci pravdu a poznanie. Práve v tomto háji za týmto účelom založil v roku 387 pred n. l. Platón filozofickú školu, ktorej dal na počesť Akademosa meno Akadémia.
Múzy
Múzy boli bohyne umení a vied. Bolo ich deväť a boli dcérami najvyššieho boha Dia a bohyne pamäti Mnemosyné. Ich patrónom, vodcom a ochrancom bol Apolón, boh svetla, slnka, ochranca poriadku a života.
Harmónia
Harmónia bola dcéra Area - boha vojny a Afrodity - bohyne krásy. Ak chceme raz dosiahnuť Harmóniu, ak chceme, aby niečo bolo harmonické, musíme nevyhnutne rátať s tým, že cesta povedie cez prekážky, lebo len tak môžeme dosiahnuť miesto, kde sídli Harmónia, teda ostrov Elysium, ostrov nesmrteľných.
Satira
Satira je dnes popisovaná ako literárny štýl alebo prejav človeka v podobe ostrého, útočného, uštipačného, bezohľadného výsmechu alebo posmechu. Satyrovia ako sprievodcovia boha Dionýza predstavujú jednu z podôb radosti. Na druhej strane však svojim výsmechom poukazujú na chyby ľudí, presne tie, ktoré nám bránia v tom, aby sme v nás prebudili skutočný entuziazmus.
Génius
Ak sa dnes o niekom povie, že je to génius, vieme, že je to človek, ktorý prešiel dlhou cestou premeny. Génius je v mytológii popisovaný ako strážny duch každého človeka, ktorý sprevádza dušu človeka od momentu jej vtelenia do hmoty po celý život až do momentu smrti.
Harpye
Ak je nejaká žena označená za harpyu, tak to nie je žiadna sláva. Harpye boli dcéry morského boha Taumanta a Okeanidy Elektry. Na počiatku boli Harpye bohyne vetra, ktorý zanášal duše zomretých do podsvetia.
Obetiská a Kultové Miesta
Na území Slovenska sa nachádzali obetiská, kde sa obetovali zvieratá aj ľudia vtedajším pohanským božstvám. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu obetných jám, v ktorých sa našli kosti zvierat a ľudí, ako aj stopy po ohni.
Historici sa domnievajú, že na týchto miestach sa pravidelne obetovalo počas dlhého obdobia. Obetiská boli často označené kolovou jamou a boli obklopené prekážkami, ktoré mali varovnú funkciu a upozorňovali na nedotknuteľnosť tabuizovaného areálu.
Pri obetiach sa vyberali určité časti tela, napríklad končatiny, čo svedčí o špecifickom výbere keramiky pre kultové účely. Dospelým ľudským indivíduám sa obetovali lebky, ktoré boli považované za sídla duševných síl.
Slovanská Epopej Alfonsa Muchu
Slovanská epopej je cyklus dvadsiatich monumentálnych obrazov, na ktorých český maliar Alfons Mucha zachytil dejiny slovanských národov. Cyklus vznikal v rokoch 1912 - 1926 v ateliéri na zámku Zbiroh na základe objednávky amerického mecéna Charlesa R. Crana.
Mucha sníval o vytvorení epopeje už od Svetovej výstavy v Paríži v roku 1900, ale kvôli nedostatku financií musel projekt odložiť. Počas druhej svetovej vojny boli obrazy ukryté na zámku Slatiňany, aby sa zabránilo ich zničeniu.
V roku 2017 bol cyklus prvýkrát vystavený v zahraničí v Tokiu, kde ho za tri mesiace videlo viac ako 650 000 návštevníkov. V roku 2021 sa epopej vrátila na zámok v Moravskom Krumlove, kde boli priestory prispôsobené pre bezpečnosť, osvietenie a stabilizáciu teploty.
Slovanskí bohovia pomsty, hoci predstavujú temnejšiu stránku našej mytológie, sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. Ich príbehy nám pripomínajú dôležitosť spravodlivosti a morálnych hodnôt. Aj keď sa svet mení, tieto staré príbehy zostávajú relevantné a inšpirujú nás k zamysleniu sa nad našimi vlastnými hodnotami a činmi.