Mesto Bánovce nad Bebravou sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny a leží na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou. Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto.
V meste sú početné kultúrno-historické pamiatky, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Medzi nimi sú aj také, ktoré svojím významom presahujú hranice regiónu. Zapísané sú v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.
V Bánovciach nad Bebravou sa konštituoval Mestský úrad, bola zriadená mestská polícia, mestský požiarny zbor, mestský podnik služieb, mestské kultúrne stredisko a podnik verejno-prospešných služieb.
Bánovce nad Bebravou ležia na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou. Mesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Širším centrom vedie cesta I/9 (Trenčín - Nováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín - Chynorany.
Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo.
Kostoly v Bánovciach nad Bebravou
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša
Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou je kostol sv. Mikuláša, ktorý pochádza z 15. storočia, hoci počiatky jeho stavby siahajú až do 12. storočia. Kostol stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste.
Kostol je jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. až 15. storočia. Táto starobylá a pevná stavba sa nachádza v areáli cintorína na návrší v severovýchodnej časti mesta, obkolesená časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu.
Počas rákociovskej doby v Uhorsku kostol bol odňatý katolíkom, do roku 1709 bol evanjelický, a potom im bol navrátený. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989.
Vo svätyni je kostol klenutý. Loď kostola, ktorá bola v roku 1808 nanovo obložená, je osvetlená šiestimi oknami. V stavbe kostola sa prelínajú prvky viacerých slohov. V gotickom slohu je vystavaná hlavná loď, predstavaná veža, vstupný portál s lomeným oblúkom, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Predstavaná veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom, murované prízemie a dve drevené poschodia. Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno. Z obdobia renesancie pochádza murovaná kazateľňa a z obdobia baroka prístavba sakristie. Fasády kostola sú členené opornými piliermi.
Keď ide o vnútorné vybavenie, pozoruhodné sú dva prvky - klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia a baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia. Na chóre je umiestnený malý štvorregistrový organ. V pivničných priestoroch sa nachádzajú dobové krypty. Zvony vyrobené v roku 1920 boli umiestnené na kostolíku, najväčší z nich je nazvaný Andrej-Benedikt, stredný Cyril-Metod a malý, tzv. umieráčik sv. Jozef. Po druhej svetovej vojne kostol chátral.
Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza pred cintorínom, v blízkosti kostola sv. Mikuláša, vznikla v roku 1782. Umiestnená je na hranolovom podstavci, ktorý je zdobenom plytkými zrkadlami. Svätec je zobrazený v miernom kontraposte, oblečený v albe s pelerínkou a biretom na hlave. Atribút svätca je vyjadrený krucifixom s korpusom Krista. Je to klasicistická plastika s prvkami neskorého baroka, ktorá bola spomínaná v kanonických vizitáciách Jozefa Vuruma, a údajne stála pri hornej mestskej bráne.
Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 - 1804. Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924.
Tento kostol je dominantou centra mesta, stojí na Námestí Ľudovíta Štúra. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu na mieste staršieho kostola, ktorý tiež bol zasvätený Najsvätejšej trojici a vznikol v čase postupného rozširovania mesta smerom k rieke Bebrave. Nový kostol bol vysvätený v roku 1803 a konsekrovaný v roku 1804. Kostol je jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou, ktorá je súčasťou jej hmoty.
V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
V roku 1929 bol pre kostol získaný drevený Betlehem, dielo rezbára B. Nachádza sa západne od kostola Najsvätejšej Trojice, medzi meštianskymi domami, na mieste starej fary, s podobnou dispozíciou, ktorú zbúrali v roku 1794. Uprostred budovy je portikus, ktorým vchádzali vozy na farský dvor. Pôvodne tu boli tri izby na ubytovanie kaplána, čeľade a menšia komora so skladiskom, v strede kuchyňa s väčšou komorou. K budove patrili stajne pre kone, maštaľ pre kravy, dvojitá voziareň a stodola so záhradkou. Strechy boli pôvodne kryté šindľom a istý čas i slamou. Pivnica bola murovaná a zaklenutá. V hornom trakte boli dve izby pre farára s priestrannou jedálňou.
Od roku 1712 stojí pred bočnými dverami rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej trojice, na jeho južnej strane. Mariánsky stĺp je svedectvom rekatolizačných snáh jezuitov prostredníctvom oživenia mariánskeho kultu. Stĺp je vyrobený z okrovožltého pieskovca, stojí na kubickom piedestáli s dvoma pyramidálnymi schodiskovými stupňami. Ukončený je prečnievajúcou rímsou. Pätka stĺpa je umiestnená na štvorcovej základni. Telo stĺpa završuje korintská hlavica s akantovými listami, ktoré sú stočené do volút. Na polygonálnej rímse stojí skvostná socha Najsvätejšej Panny Márie Immaculaty s dieťaťom na ľavej a so žezlom v pravej ruke. Ľavou nohou stojí na polmesiaci. Neodené dieťa zavinuté do bedrovej rúšky sedí na Máriinom predlaktí. Tvár Panny Márie je lemovaná vlnitými vlasmi, na hlave má korunku a svätožiaru z dvanástich hviezd. Všetky štyri strany podstavca obsahujú latinské nápisy. Architektonická časť bola pôvodne polychrómovaná sivozelenou, bielou, okrovou, čiernou a hnedou farbou. Hlavica a socha Immaculaty boli pozlátené. Mariánsky stĺp bol reštaurovaný koncom 20. storočia.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bánovciach nad Bebravou
Ďalšie pamiatky v Bánovciach nad Bebravou
- Mariánsky stĺp, barokový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1712.
- Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia.
- Socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.
- Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861.
- Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia.
- Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia.
- Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862.
Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely. Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné oknné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené.
Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni. Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom.
Socha sv. Floriána, umiestnená na štvorbokom podstavci s profilovanou pätkou a rozšíreným soklom. Steny podstavca zdobia slepé zrkadlá a na čelnej stene sa nachádza kovový konzolový svietnik. Kubus je v hornej časti ukončený profilovanou lištou. Svätec je zobrazený ako malý muž v lorike a prilbe rímskeho vojaka, so zástavou v ľavej a vedrom v pravej ruke. Pri nohách má svoj atribút - horiaci dom, ktorý hasí vodou z vedra. Sv. Floriána, patróna hasičov a ochrancu pred ohňom, ktorý patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom, možno nájsť nielen v každom meste, ale aj vo väčších dedinách. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu, keďže pôvodná socha, vytvorená v druhej polovici 18. storočia, bola premiestnená do mestského múzea.
Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia. V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu.
Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi.
Medzi významné pamiatky v Bánovciach nad Bebravou patrí aj pozoruhodný pamätník Ľudovíta Štúra, ktorý je zároveň prvým a najväčším pamätníkom Ľudovíta Štúra na Slovensku. Pamätník vznikol a slávnostne bol odhalený v roku 1936. Je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila, kompozične aj materiálovo patrí do skupiny majstrových monumentálnych realizácií z druhej polovice 30. rokov 20. storočia.
Na svoje si v tomto meste prídu nielen milovníci kultúrnych pamiatok, ale aj milovníci prírody. Na okraji Bánoviec nad Bebravou sa nachádza termálne kúpalisko Pažiť a v okolí mesta sa nachádzajú bukové, dubové a borovicové lesy s poľovnými revírmi, lúky, polia a sady. Na svoje si určite prídu aj hubári, rybári, turisti... Celé okolie možno využívať na pešiu turistiku.
Naplánujte si výlet do Bánoviec nad Bebravou.
tags: #rimskokatolicky #kostol #banovce #nad #bebravou