Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi, zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle. Osadený je na malej vyvýšenine v strede obce Hervartov v bardejovskom okrese. Ide o najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku. Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv.
Kostol svätého Františka z Assisi je drevený rímskokatolícky kostol z konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov, okres Bardejov. Je to zároveň najstarší drevený chrám na Slovensku.
V centre obce, na miernej vyvýšenine, uprostred vysokých líp, v poetickom zoskupení zástavby obytných domov a kamenných sypární leží drevený kostol obohnaný kamenným múrom so šindľovou strieškou a s drevenou bránkou.
Pri kostolíku vzniklo Centrum služieb cestovného ruchu, v ktorom sa nachádza informačné stredisko. V okolí kostolíka stoja sypance - tradičné drevené skladovacie budovy (sýpky), vybudované koncom 19. storočia.
Gotický kostol svätého Františka z Assisi bol postavený na konci 15. storočia a je jedným z najstarších drevených kostolov na Slovensku. Je zhotovený z červeného smreka, iba základové trámy sú z dubového dreva. Strecha kostola je pokrytá dreveným smrekovým a jedľovým šindľom.
Kostolík je ohradený kamenným múrikom s pilastrami, ktorý v návštevníkoch budí dojem malej pevnosti. Sakrálna stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. K presbytériu prilieha malá sakristia a podvežie nachádzajúce sa pod dominantnou kónickou vežou ukončenou kovovým krížom. Vežu so stĺpikovo- rámovou konštrukciou a zvonovou izbicou pristavali k západnej stene lode na prelome 16. a 17. storočia. V podveží neskôr vznikol babinec, zhromaždisko pre ženy.
Prízemnú zrubovú časť lode a presbytéria chráni po celom obvode pultová strieška, vrchnú časť zvislý drevený obklad. Vysoká strecha ako aj pultová strieška je pokrytá dreveným šindľom. Na hrebeni sedlovej strechy medzi loďou a presbytériom sa nachádza malá vežička, tzv. sanktusník.
Ku gotizujúcemu vzhľadu kostola prispievajú okrem mohutnej sedlovej strechy aj vysoké obdĺžnikové okná a najmä časť maliarskej výzdoby svätyne spolu s celkovým vnútorným členením stavby. Vnútorný priestor lode prekrýva rovný trámový strop. Empora s mladším organom z prelomu 19. a 20. storočia zasahuje do podvežia. Predsunutú časť podopierajú dva stĺpy, pripomínajúce stĺpy s kamennou architektúrou, s pätkou a hlavicou. Parapet zdobia slepé arkády s mramorovaním.
Sakrálna stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Kým exteriér najstaršieho dreveného chrámu na slovenskej strane Karpát ostal nezmenený, interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala na svedomí reformácia, rekatolizácia i barokový sloh.
Kostolu dominuje hlavný oltár s vyobrazením Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Dnes vo svätyni dominuje už vyššie spomínaný oltár s vyobrazením Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory so štyrmi štítovými nadstavcami s kráľmi Šalamúnom a Dávidom a dvojstrannými vyobrazeniami prorokov Eliáša a Habakuka a Daniela a Jonáša.
Z obdobia gotiky pochádza aj tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej.
Obklad svätyne vyzdobil podľa šablón štylizovaných rastlín na konci 16. storočia J. Molitoris a pravdepodobne realizoval aj výjav Kalvárie ( Kristus na kríži, Panna Mária a sv. Ján Evanjelista), ktorý vložil na vyrezávaný trám medzi loď a presbytérium.
Keď sa neskôr dostal kostolík do rúk evanjelikom, došlo k významnej a rozsiahlej úprave vnútornej výzdoby. Vzácnou pamiatkou na toto obdobie je polychrómovaná drevená krstiteľnica, patronátna lavica s vyrezávanými bočnicami a so strieškou i tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653.
Obnovu starej a novú pôsobivú výzdobu južnej steny lode realizoval Bardejovčan A. Haffčík v roku 1665. Figurálne motívy Adama a Evy v raji, Boja sv. Juraja s drakom a podobenstvo o múdrych a hlúpych pannách patria k najzaujímavejším výjavom. Historicky je aj zaujímavý ľudový dedikačný nápis v slovenskom jazyku, ktorý hovorí, že výjavy dal namaľovať Prokop Kundrát s manželkou.
Významným dokladom protireformácie v Hervartove sú grafické listy z rokov 1710 až 1741 visiace na stene pod emporou a rokokové tabernákulum. Bardejovský maliar J. Mirejovský namaľoval v roku 1803 až 1805 postavu sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla Apoštola po stranách víťazného oblúka.
V roku 1970 obnovili pôvodnú maľbu svätyne. Oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory bol zrekonštruovaný v druhej polovici 90. rokov.
Podľa zachovaných častí zvyškov pôvodného gotického oltára predpokladáme, že kostol stál už v druhej polovici 15. storočia. Hlavný oltár s centrálny výjavom sv. Kataríny a sv. Barbory. Originály bočných oltárnych krídel sa nachádzajú v galérii v Budapešti.
Niektoré vzácne artefakty pôvodného zariadenia - oltárne krídlo z gotického oltára, skrinkový svätostánok a malý prenosný oltárik, dnes sú súčasťou zbierok Maďarskej národnej galérie a Maďarského národného múzea, menší bočný oltár sv. Mikuláša bol koncom 19. storočia premiestnený do Kostola sv.
Od roku 1968 je drevený kostol v Hervartove národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi, ktoré tvoria súbor Východoslovenské drevené kostoly.
Spolu s ďalšími drevenými kostolíkmi Karpatského oblúka bol kostol sv. Františkovi z Assisi v slovenskej obci nemeckého pôvodu svojim dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi v exteriéri a interiéri je značne odlišný od rusínsko-ukrajinských drevených cerkví a má charakter čisto gotický.
V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Historicky je aj zaujímavý ľudový dedikačný nápis v slovenskom jazyku, ktorý hovorí, že výjavy dal namaľovať Prokop Kundrát s manželkou.
Výtvarne a esteticky pôsobivé sú interiérové gotické nástenné maľby, kde sú znázornené napr. výjavy: Adam a Eva v raji, súboj sv. Juraja s drakom. Zaujímavé sú nástenné maľby sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla apoštola. Medzi obrazmi je Posledná večera (1653) a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1460-1470).
Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory (1460-1470).
V regióne môžete nájsť aj ďalšie drevené kostolíky. Za návštevu stojí napríklad: Drevený chrám sv. Michala Archanjela UNESCO v Ladomírovej, Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach, Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali, Drevený chrám Svätej Paraskevy vo Svidníku, Drevený chrám Sv.
Tamojší drevený Kostol sv. Františka z Assisi je vhodnou odbočkou pri ceste z alebo do Bardejova.
Kostol sv. Františka z AssisiNechce sa vám čítať? Pustite si audio verziu:Vo vrchnej časti obce Hervartov, na miernom svahu, sa v objatí vysokých líp, obohnaný kamennou „hradbou“ pokrytou šindľom, týči Kostol sv.
Hervartov je obec v okrese Bardejov, v ktorej žije asi 500 obyvateľov.
Jeho exteriér zostal aj po viac ako polovici tisícročia takmer nedotknutý.
Hlavný oltár vznikol v rokoch 1460-1480 a vyobrazuje Pannu Máriu, sv. Katarínu Alexandrijskú a sv. Barboru. Niektoré artefakty, ako originály bočných oltárnych krídel či drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia, sú uložené v národnom múzeu v Budapešti.
Vnútorná výzdoba kostola je významne ovplyvnená obdobím reformácie, keď sa kostol na krátky čas stal evanjelickým chrámom. Z tohto obdobia, konkrétne z roku 1665, pochádzajú maľby na južnej stene lode. Zobrazujú biblické výjavy Adama a Evy pod stromom poznania, sv. Juraja v zápase s drakom a podobenstvo o múdrych a pochabých pannách.
Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý bol zrekonštruovaný v druhej polovici 90. rokov.
Od roku 1968 je drevený kostol v Hervartove národnou kultúrnou pamiatkou.
Návštevu si dohodnite vopred na t.č.
V 70. rokoch 20. storočia boli po reštaurovaní obnovené pôvodné nástenné maľby z roku 1655 a 1805, dodnes patriace spolu s gotickými tabuľovými obrazmi k najcennejším častiam chrámového interiéru.
Plošné kompozície geometrických tvarov aj scény zo života svätých alebo mravoučné scény tvoria bohatú výzdobu vnútorných stien hervartovského kostolíka.
V 70. rokoch 20.
Svojim dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi v exteriéri a interiéri je značne odlišný od rusínsko-ukrajinských drevených cerkví.
Tento drevený kostolík z konca 15. storočia predstavuje najstarší typ na Slovensku.
Stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Interiér prešiel viacerými zmenami vo výzdobe, hlavne cez obdobie reformácie, kedy pribudli vzácne reformačné pamiatky, napríklad nástenné maľby z roku 1665. V 18. storočí pribudla časť barokovej výzdoby a neskorobaroková výmaľba J.Mirejovského z roku 1803.
Kostol sv. Františka z Assisi.
Podľa zachovaných častí zvyškov pôvodného gotického oltára predpokladáme, že kostol stál už v druhej polovici 15. storočia. V tej dobe sa ľudia zoberali hlavne poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, tesárstvom, korytárstvom a šindliarstvom.
Exteriér kostola sv. Františka z Assisi v Hervartove
Interiér a Výzdoba
Interiér kostola prešiel viacerými úpravami, ktoré boli ovplyvnené reformáciou, rekatolizáciou a barokovým slohom. Pôsobivé sú interiérové gotické nástenné maľby, kde sú znázornené výjavy, ako Adam a Eva v raji, súboj sv. Juraja s drakom. Vzácne sú tiež obrazy Posledná večera a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej.
Interiér kostola s oltárom
Ďalšie Drevené Kostoly v Regióne
V regióne môžete nájsť aj ďalšie drevené kostolíky. Za návštevu stojí napríklad:
- Drevený chrám sv. Michala Archanjela UNESCO v Ladomírovej
- Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach
- Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali
- Drevený chrám Svätej Paraskevy vo Svidníku
- Drevený chrám Sv.
Drevený chrám sv. Michala Archanjela v Ladomírovej