Pompeje, mesto známe svojou starovekou históriou a zničením sopkou Vezuv, sa stalo aj symbolom nádeje vďaka Pompejskej ružencovej modlitbe. Táto modlitba, spojená s úctou ku Kráľovnej posvätného ruženca v Pompejach, má hlboké korene a silné svedectvá o uzdravení a milosti.
Mapa Pompejí a okolia.
Vznik a vývoj ruženca
Aj keď legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky, ktoré boli neskôr nahradené guľôčkami.
Začiatkom druhého tisícročia, s nárastom zbožnosti voči Panne Márii, vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. V rokoch 1410 - 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár - pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil.
Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe - v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II.
Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.
Klasický ruženec.
Dnes sme svedkami veľkej módy meditačných techník rôznych filozofických, náboženských a žiaľ i okultných smerov. Modlitba Svätého ruženca je vzácna perla meditatívnej modlitby katolíckej cirkvi. Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Tento rovnaký rytmus nás ukolíše a upokojí. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša.
Najrozšírenejší je mariánsky ruženec, v ktorom sa meditujú štyri tajomstvá. Ľudovo ich nazývame ako radostný ruženec, bolestný, slávnostný a svetla.
Okrem neho poznáme aj: Františkánsky (sedemradostný) ruženec má svoj pôvod v legende, podľa ktorej istý nábožný mladík zdobil denne kvetinami obrázok Panny Márie. Keď vstúpil do noviciátu, nemohol to ďalej vykonávať. Vo svojej prostote si myslel, že ho Panna Mária zbaví svojej lásky a veľmi tým trpel. Avšak Matka Božia sa mu zjavila, potvrdila jeho povolanie do Rádu a žiadala, aby jej miesto kvetín denne obetoval 72 Zdravasov rozdelených na desiatky (v zmysle kresťanskej tradície, podľa ktorej sa Panna Mária dožila 72 rokov) a aby pri nich rozjímal o jej siedmich radostiach. Stalo sa to okolo roku 1420. Táto pobožnosť sa rýchlo rozšírila po celom františkánskom svete, najmä zásluhou sv. Jána Kapistránskeho.
Bartolo Longo a Pompeje
Blahoslavený Bartolo Longo (1841-1926) zohral kľúčovú úlohu v šírení úcty ku Kráľovnej posvätného ruženca v Pompejach.
The Apostle of the Rosary: Celebrating 150 Years of Blessed Bartolo Longo, the Ex-Satan Priest
Keď sa raz len tak bezcieľne túlal, došiel do uličky nazývanej Arpaia. Prechádzajúc okolo kaplnky počul akýsi hlas, ktorý mu povedal: "Kto šíri ruženec, ten je zachránený! To je prísľub samej Márie." Bartolo bol novoobráteným človekom. Ak má prísť do neba, má sa stať apoštolom ruženca.
Na chvíľu sa zastavil a potom sľúbil Márii, že do konca svojich dní bude šíriť modlitbu ruženca. Práve v tej chvíli sa rozozvučali zvony kostola na Anjel Pána. Dostal dve vnuknutia: založiť ružencové bratstvo a zorganizovať ľudové misie, ktoré budú povzbudzovať k modlitbe ruženca. Vyučoval katechizmus a šíril modlitbu ruženca.
Po skončení trojdňových misií chcel Bartolo urobiť niečo pre to, aby miestni obyvatelia nezabudli na tieto požehnané dni, aby nezabudli, že sa majú modliť ruženec. Rozhodol sa kúpiť obraz Ružencovej Panny Márie a zavesiť ho do kaplnky. Vybral sa do Neapolu. Božia prozreteľnosť chcela, aby sa stretol so svojím spovedníkom Albertom Radente, ktorý mu daroval obraz Ružencovej Panny Márie. Nebol veľmi pekný, nemal ani veľkú umeleckú hodnotu a navyše bol značne poškodený. Sľúbil ľuďom, že obraz donesie, a tak nemal na výber.
Obraz bol veľký a nemohol ho sám odniesť, preto poprosil furmana Tortora, ktorý mal cestu do Pompejí, aby obraz odviezol na voze. Tortora naložil na svoj voz hnoj a na tento náklad položil do plátna zabalený obraz. Boh si však dokáže poslúžiť aj tými najúbožejšími prostriedkami, aby naplnil svoj plán spásy. Boh si vyberá to, čím svet opovrhuje. V Betleheme to bola páchnuca jaskyňa, v Pompejách nič neznamenajúci obraz prevážaný na kope hnoja.
Pôsobenie Bartola zaujalo aj miestneho biskupa, ktorý povzbudil ľudí z Pompejí, aby urobili niečo viac. Vyzval ich, aby postavili kostol zasvätený Panne Márii. Šiel dokonca ešte ďalej a vyhlásil "proroctvo", že na tomto mieste raz bude stáť bazilika. Čoraz hlasnejšie sa začalo hovoriť, že ten nie veľmi pekný obraz vylieva na modliacich sa rieky milostí. Začalo sa hovoriť o zázrakoch. Tu je prvý z nich: dvanásťročná Clorinda Lucarelli trpela na nevyliečiteľnú epilepsiu. Jeden z príbuzných počul o zámere vybudovania chrámu a urobil sľub, že ak sa dievčatko uzdraví, pomôže pri stavbe kostola. Horlivosť, akú zázrak vyvolal, viedla biskupa k tomu, že posvätil základný kameň pre stavbu nového kostola.
Nový kostol bol posvätený 6. mája 1891. Aj obraz nadobudol novú podobu pričinením prof. Federica Maldarelliho z neapolskej Akadémie a Františka Chiariella, ktorý mal veľké skúsenosti s reštaurovaním. Táto maľba dnes visí nad hlavným oltárom baziliky a zobrazuje Pannu Máriu s Dieťaťom Ježišom na kolenách, ako podávajú ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej.
Obraz Panny Márie Ružencovej v Pompejach.
Do Pompejí každoročne putujú milióny pútnikov. Najviac sa ich tu zhromažďuje 8. mája a v prvú októbrovú nedeľu. Prichádzajú, aby si vyprosili potrebné milosti a poďakovali sa za dary, ktoré dostali na príhovor Ružencovej Panny Márie. Medzi pútnikmi nechýbal ani Ján Pavol II., ktorý viackrát putoval na toto miesto, naposledy 7. októbra 2003. Tento pápež vyhlásil 26. októbra 1980 Bartola Longa za blahoslaveného. Emeritný pápež Benedikt XVI. navštívil túto mariánsku svätyňu 19. októbra 2008. Pri tejto príležitosti odovzdal Ružencovej Panne Márii dar - Zlatú ružu.
Pripomeňme si na záver niekoľko slov z príhovoru Benedikta XVI., ktorý predniesol v Pompejách: "Kto by si kedy pomyslel, že vedľa zvyškov antických Pompejí raz vyrastie do výšky svetoznáma mariánska svätyňa? Kam Boh príde, tam začína púšť kvitnúť!... Tajomstvom Pompejí je ruženec. Táto modlitba nás vedie cez Máriu k Ježišovi. Ruženec je kontemplatívna modlitba prístupná všetkým - veľkým i malým, laikom i kléru, vzdelaným i jednoduchým.
Pompejská novéna
Blahoslavený Bartolo Longo dostal od Panny Márie prisľúbenie: „Každý, kto chce dostať milosti, nech sa modlí túto novénu na moju česť.“
The Apostle of the Rosary: Celebrating 150 Years of Blessed Bartolo Longo, the Ex-Satan Priest
Bartolo prežil hlboké obrátenie. V mladosti bol antiklerikál a voľnomyšlienkar, zaujímal sa o ezoteriku a zúčastňoval sa na špiritistických seansách. Vtedy vykročil na namáhavú cestu propagovania ružencovej modlitby medzi obyvateľmi Pompejskej doliny. Spočiatku mu to šlo ťažko, ale po mnohých rokoch prinieslo jeho úsilie nádherné ovocie: ľudia si ruženec obľúbili a v Pompejach postavili Baziliku Kráľovnej posvätného ruženca.
Novéna k Panne Márii z Pompejí trvá 54 dní. Každý deň sa modlíme tri časti posvätného ruženca (radostný, bolestný a slávnostný). Môžeme sa pomodliť aj štvrtú časť - ruženec svetla. Prvých 27 dní sa modlíme prosebnú časť novény k Panne Márii z Pompejí a každý deň po zakončení každej časti ruženca sa pomodlíme ešte nasledujúcu modlitbu:
„Spomeň si, milosrdná Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto z tých, čo si ťa ctia a ružencom prosia o pomoc, opustený. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš moju ružencovú modlitbu pre zaľúbenie, aké nachádzaš vo svojom chráme v Pompejach.
Ďalších 27 dní sa modlíme ďakovnú časť novény a každý deň po zakončení každej časti ruženca sa pomodlíme ešte nasledujúcu modlitbu:
„Čo ti môžem dať, Kráľovná plná lásky? Zverujem ti celý svoj život. Panna posvätného ruženca z Pompejí, budem šíriť tvoju chválu, koľko mi len sily budú stačiť, lebo som vzýval tvoju pomoc a prišla mi Božia pomoc. Všade budem svedčiť o tvojom milosrdenstve. Budem šíriť ružencovú pobožnosť, koľko len budem vládať, a všetkým budem hovoriť o tvojej dobrote voči mne, aby k tebe prišli aj nehodní hriešnici ako ja. Keby celý svet vedel, aká si dobrá a ako sa zmilúvaš nad tými, čo trpia, všetky stvorenia by sa utiekali k tebe.
Ak sa ruženec budeme modliť s detskou dôverou, úprimne a v jednoduchosti srdca, ak všetkým všetko odpustíme a nebudeme v srdci prechovávať pocit krivdy, táto modlitba nám prinesie veľké milosti. Mať čisté srdce znamená žiť v posväcujúcej milosti, a preto si pred začatím novény k Panne Márii z Pompejí očistime srdce vo sviatosti zmierenia. Skrze ruženec dostávame oveľa viac milostí než iba tie, o ktoré prosíme. Nezabudnime sa preto poďakovať za všetky dary, ktoré dostávame skrze ruky Matky ušľachtilej lásky, a vydávajme o nich svedectvo aj iným. Ján Pavol II. nás povzbudzuje: „Vytrvalo sa modlime ruženec, či už v kostoloch alebo v súkromí našich rodín.
Novéna k Panne Márii z Pompejí, známa tiež ako Pompejská novéna vznikla na konci 19. storočia. Prvou z nich je blahoslavený Bartolomej Longo, laik a člen III. rádu dominikánov. Bartolomej bol vrúcnym ctiteľom modlitby svätého ruženca a Panny Márie, ktorej vďačil za záchranu svojej duše. Ako mladý totiž upadol do veľkej beznádeje a trápenia, ktoré boli následkami jeho duchovného publúdenia - vyznávania satana a okultných praktík. Mesto Pompeje sa stalo cieľom jeho pôsobenia. Staral sa tu o chudobných ľudí, ktorým chýbali nielen materiálne dobrá, ale najmä duchovné. V roku 1876 začal Bartolomej so stavbou baziliky v Pompejách, ktorá mala byť zasvätená Panne Márii Ružencovej, a do ktorej na hlavný oltár vsadil obraz Ružencovej Panny Márie.
Druhou osobou, ktorá je spojená so vznikom Pompejskej novény bola mladá talianska žena - Fortuna Agrelli. Tá bola po dlhých rokoch obrovských bolestí uzdravená z nevyliečiteľnej choroby po tom, čo sa pomodlila „šesť novén“ svätého ruženca, k čomu ju údajne v jej osobnom zjavení nabádala Panna Mária. Spomínaných šesť po sebe idúcich novén sa modlil aj Bartolomej v čase, kedy ochorel na brušný týfus. Po modlitbe troch prosebných novén sa stal zázrak a on úplne vyzdravel, a tak sa modlil následne ďalšie tri novény - tentoraz ďakovné.
Po dokončení prosebnej časti nasleduje ďakovná - veriaci sa modlí ďalších 27 dní.
Svedectvá a skúsenosti
Mnohí sa odhodlali modliť Pompejskú novénu práve na základe svedectiev ľudí, ktorí vďaka tejto novéne obsiahli mnohé milosti. Pompejská novéna má veľkú duchovnú silu, učí človeka byť pokorným a dôverovať Bohu. Pánu Bohu a Panne Márii nie je nič nemožné a vytrvalosť v modlitbe a dôvera budú bohato odmenené. Netreba sa nechať znechutiť pri modlitbe ani niektorými ťažkosťami, diabol sa bude snažiť modliaceho znechutiť, Panna Mária však pri modlitbe stojí pri modliacom.
Existuje množstvo svedectiev, ktoré potvrdzujú účinnosť svätého ruženca Samotný Bartolo Longo si účinnosť Pompejskej novény vyskúšal v júli 1879, keď trpel brušným týfusom. On sám písal o Ruženci ako o účinnom prostriedku posvätenia: „Ó, požehnaný Máriin ruženec, sladká reťaz, ktorá nás spája s Bohom; puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi; veža záchrany pred pekelnými útokmi; bezpečný pristav v morskej búrke. Nikdy sa ťa nevzdáme. Budeš nám útechou v hodine smrti.
Niektoré svedectvá:
- Uzdravenie Diany: Zbavila som sa helikobaktera po 2 rokoch, vďaka tomu sa zlepšuje stav žalúdka. Práve som prešla kovidom s miernym priebehom. Jedna rodina kvôli nám kúpila byt a my v ňom žijeme za náklady. Katarína mala nádor na vaječníku a čakala ju operácia. ,,Pán na mne zjavil svoju dobrotu. Vaječníky mi ostali a všetko je nezhubné.
- Svedectvo matky: Pred niekoľkými mesiacmi sa mi narodila dcérka. Žiaľ, lekári zistili, že má zriedkavú genetickú očnú vadu. Keď mala päť týždňov, navštívili sme očnú kliniku, kde nám povedali, že naša dcérka nebude vidieť a že bude schopná odlíšiť iba deň od noci. Vyšetrením zistili, že má iba zvyšky zraku - čiže je slepá. Hľadala som pomoc všade, ale lekári boli bezmocní. Dozvedela som sa, že túto chorobu nie je možné liečiť ani operačne. Bola som bezradná, zúfalá a v depresii, ale n... Celú novénu sa modlíme vždy len na jeden úmysel.
- ANDREA: Priateľ bol objednaný na CT vyšetrenie. Modlila som sa za neho bežné modlitby, aby CT dobre dopadlo. Výsledok vyšetrenia bol - „podozrenie na metastázy na pravej aj ľavej strane pľúc, v počte cca 13 - 14.“ Počas novény sa ruženec naučili modliť aj deti v našej rodine. Vo štvrtok, 31.10.2019, ma moja sestra, doktorka v minulosti pracujúca na onkológii, oslovila s tým, že sa ideme začať za priateľa modliť „Pompejskú novénu“. Ložiská z pľúc sa stratili!!! Preto lekári museli urobiť veľký rez hrudníka, aby sa presvedčili, že na pľúcach skutočne nič nie je. Pľúca mal „čisté“! Po toľkých starostiach a týždňoch plných strachu môžeme dnes vďaka našej nebeskej Matke, ktorá nám u svojho Syna vyprosila obrovský zázrak, riešiť príjemnejšie „starosti“ - svadbu a spoločné bývanie.
Pätnásť prísľubov Panny Márie pre tých, ktorí sa modlia ruženec
Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec:
- Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
- Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
- Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo.
- Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach.
- Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou.
| Deň | Časť novény | Modlitba |
|---|---|---|
| 1-27 | Prosebná | Spomeň si, milosrdná Panna Mária... |
| 28-54 | Ďakovná | Čo ti môžem dať, Kráľovná plná lásky?... |
tags: #modlitba #pompejskeho #ruzenca