Nitra, mesto s bohatou históriou, leží na rieke Nitra v Podunajskej pahorkatine pod úpätím vrchu Zobor. Má výhodnú polohu a je významným hospodárskym a kultúrnym centrom dolného Ponitria a tiež významnou archeologickou lokalitou. Už pred 30 000 rokmi bola Nitra husto osídleným územím.
Nitra, mesto s bohatou históriou, je známa svojimi sakrálnymi pamiatkami, medzi ktoré patrí aj kláštorný kostol a komplex. Táto stavba prešla zložitým vývojom, ktorý bol poznačený nielen náboženskými a kultúrnymi vplyvmi, ale aj vojnovými udalosťami.
V Nitre môžeme nájsť nespočetné množstvo historických pamiatok, či už v jej centre alebo okrajových častiach. Samotné mesto bolo rozdelené na Horné a Dolné mesto. Horné mesto je v súčasnosti najpôsobivejšia časť Nitry, no v minulosti bolo prepojené s Nitrianskym hradom stredovekými hradbami. Dolné mesto vyrástlo na mieste veľkomoravského hradiska. Nájdete tu tiež množstvo pamiatok a pešiu zónu, kde na vás z každej strany dýcha cyrilometodská tradícia.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho pôvod, vývoj a udalosti, ktoré ho poznačili, vrátane bombardovania.
Nitriansky hrad a Katedrála sv. Emeráma
Pri návšteve najzaujímavejších sakrálnych pamiatok v Nitrianskom okrese by sme nemali zabudnúť ani na sídlo tunajšieho biskupstva - Nitriansky hrad. Jeho jadrom je katedrála s priľahlou biskupskou rezidenciou. Nitriansky hrad, dominanta mesta, bol už v minulosti mocnou pevnosťou. Stojí na mieste starého slovanského hradiska z 9. storočia. Do hradu sa vchádza z Horného mesta. Súčasťou hradu je aj Bazilika sv. Emeráma, ktorú tvorí komplex niekoľkých stavieb v rôznych slohoch. Najstaršia zachovaná časť katedrály je románsky Kostol sv. Emeráma, ktorého vznik sa datuje do 11. až 12. storočia.
V roku 1273 bol hrad spolu s mestom vypálený a v biskupskej katedrále napokon zhorelo množstvo cenných listín a kódexov. V rokoch 1673 - 1674 bol prebudovaný celý obranný systém hradu. Dnešnú podobu nadobudol až po skončení Rákocziho povstania v roku 1704, kedy sa prestaval tzv. Na konci 2. svetovej vojny v roku 1945 bola pri bombardovaní zničená veža katedrály a areál zasiahol požiar. V súčasnosti na hrade sídli Rímskokatolícka cirkev - Biskupstvo Nitra, pričom jeho centrum tvorí Katedrála sv.
Aj toto je Nitriansky hrad
Nitriansky hrad je Národná pamiatka. Hradný komplex sa skladá zo štyroch častí odlišného významu: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou. Majestátnu architektúru hradu dopĺňa prevažne barokové Horné mesto. Horné mesto vytváralo pôvodne opevnený celok s rôznorodou zástavbou. Tvorili ju hlavne cirkevné objekty, ale i domy mešťanov. Hlavnú komunikačnú os vytyčuje ulica vedúca od prejazdu v župnom dome ku hradu, kde sú sústredené aj najvýznamnejšie objekty mesta.
Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma
Františkánsky kláštor s kostolom svätých Petra a Pavla
Dominantu Horného mesta - Františkánsky kláštor s kostolom sv. Petra a Pavla založil žobravý, mníšsky rád. Mnísi žobravej rehole, známi skôr pod pojmom „františkáni“, prišli do Nitry v 13. storočí. V roku 1624 -1634 si v Hornom meste postavili svoj kláštor spolu s kostolom.
Kostol je jednoloďový objekt s predsunutou vežou a rovno troma kaplnkami. Kláštor je s kostolom spojený krížovou chodbou. Dvojpodlažný kláštor je napojený zo severnej strany kostola pomocou krížovej klenutej chodby, ktorú obliehajú 3 zvyšné krídla kláštora. V dnešných dňoch je sprístupnené len prepojenie na južné krídlo kláštora, kde nájdeme byty pre presbyterov. Od 6.11.1944 do 23.3.1945 severnú časť kláštora zaberali nemeckí vojaci.
Výstavbou pôvodne renesančnej budovy kláštora rádu Františkánov spolu s kostolom sv. Petra a Pavla začína kompaktná zástavba budov Samovej ulice horného mesta. Výstavba pôvodne renesančného kláštora a kostola bola ukončená v r. 1634, neskôr barokovo upravená, o čom svedčí aj kamenný reliéf nad vstupom do kláštora. Budova kláštora je spojená s kostolom sv. Miestnosti budovy kláštora majú na prízemí pruské klenby, na poschodí rovné stropy. Kláštor prepája chodba, ktorá je v staršej dvojtraktovej budove zaklenutá valenou klenbou s podkasanými lunetami.
V roku 2021 sa správca farnosti rozhodol riešiť negatívny stav vlhnutia múrov a podláh v miestnosti refektára, čo si vyžiadalo komplexné a trvalé riešenie odstránenia vlhkosti. Z dôvodu chýbajúcej horizontálnej hydroizolácie obvodovej konštrukcie dochádzalo ku kapilárnej vzlínavosti a k výraznému prenikaniu vlhkosti, čo malo za následok výrazné narušenie omietok, tvorbu plesní a zdraviu škodlivé prostredie.
Po odstránení znehodnotených omietok muriva tvoreného prevažne plnou pálenou tehlou a odstránením prímurovky sa odokryli pôvodné maľby, ktoré tvorili výzdobu refektára. Odstránením drevenej podlahy tvorenej parketami, sa odkryla časť pôvodnej podlahy, ktorá bola zakrytá násypom.
Investor sa rozhodol pre metódu, ktorá predstavuje šetrný stavebný zásah, bez narušenia statiky konštrukcie. Použitá patentovaná technológia na odvlhčenie muriva je založená na injektážnej aplikácii sanačnej hmoty do obvodovej konštrukcie, vytvorením hydroizolačnej zábrany zamedzí prestupu a kapilárnemu vzlínaniu vody, čím dochádza k postupnému znižovaniu vody obsiahnutej v murive.
Do farnosti Nitra -Horné mesto v súčasnosti patria tieto sakrálne objekty: bazilika sv. Emeráma, kaplnka sv. Ladislava vo veľkom seminári, kaplnka sv. Gorazda v malom - novom seminári, kaplnka Božieho milosrdenstva v Charite, kaplnka sv. Františka Saleského v Centre pre nepočujúcich.
Kláštor sv. Hypolita na Zobore
Zatiaľ len niekoľko základových múrov a sekundárne použitých stavebných prvkov poznáme zo stredovekého Kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Jeho história pritom siaha minimálne do 11. storočia a viacerí odborníci sa zhodujú, že mohol vzniknúť už v 9.
Podľa všetkého najstarší kláštor na našom území založili benediktíni na kopci Zobor cca tri kilometre od Nitry. Veľkomoravský pôvod pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, sám benediktínsky mních. Maurova legenda dokladá, že zoborský kláštor fungoval už v prvej tretine 11. storočia, keďže sem prišiel sv. Svorad (cca 980 - 1030), bol prijatý opátom Filipom a dostal tu rehoľné meno Andrej.
Postupný úpadok rehoľného života a benediktínskeho rádu zvlášť v neskorom stredoveku viedol k rozhodnutiu Mateja Korvína odovzdať zoborský kláštor ostrihomskému arcibiskupov. Len o niečo neskôr, v roku 1468, na žiadosť kráľa pápež previedol celé opátstvo pod nitrianskeho biskupa.
V roku 1663 v areáli kláštora postavili kaplnku a v roku 1691 získal nitriansky biskup povolenie usadiť v areáli kamaldulských mníchov. Tí následne postavili veľkoryso poňatý kláštor o samostatnými mníšskymi príbytkami. V roku 1782 Jozef II. kamaldulský rád v rakúskej monarchii rozpustil, čím sa začalo obdobie chátrania areálu, ktoré najviac postihlo práve kláštorný kostol a mníšske príbytky. Časť hospodárskych budov našla druhotné využitie.
Od konca 50. rokov 20. storočia tu sídli nemocnica (dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n. V súčasnosti v areáli nemocnice nájdeme zvyšky obvodových múrov barokového kláštorného kostola a odkryté murivo jedného z mníškych príbytkov. Počias viacerých archeologických výskumov areálu boli odkryté časti základového muriva či ich negatívov, ktoré odborníci datujú do stredovekého obdobia.
V roku 2008 bola pri ďalšom výskume objavená kamenná hlavica stĺpika zdobená volutami a datovaná do 12. storočia.
Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa.
Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov. Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska.
Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii.
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu. Hlavná budova sa zachovala dodnes a slúžila viacerým účelom - manufaktúra na výrobu súkna, ubytovňa pre chorých, či klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel, neskôr bol zrekonštruovaný a v roku 1953 ho prevzal rezort zdravotníctva, ktorý následnou výstavbou rozsiahlej liečebne úplne pozmenil vzhľad lokality. V súčasnosti využíva hlavnú kláštornú budovu Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, ktorá je zároveň správcom celého areálu, ktorý je vyhlásený za Kultúrnu pamiatku - Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov a o záchranu neudržiavaných zvyškov objektov sa od roku 2015 stará Zoborský skrášľovací spolok.
Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.
Na jednej z informačných tabuli nájdeme napísané Zoborský kláštor - nedocenený poklad. A preto by sa tu mal zastaviť každý návštevník Zoboru, ktorý vyráža od Špecializovanej nemocnici sv. Svorada a preniesť sa stovky rokov do histórie.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Nitrianskom kraji
Nitriansky kraj ponúka mnoho ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom (8. - 9. storočie)
- Kostol sv. Mikuláša v Sazdiciach (14. storočie)
- Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (9. storočie)
- Kostol sv. Michala archanjela nad Dražovcami (11. storočie)
- Kostol Panny Márie v Bíni (1217)
- Kláštorný areál v Hronskom Beňadiku
- Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Diakovciach (1228)
- Kostolík v Kalinčiakove (12. storočie)
Kostolík sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Tieto pamiatky svedčia o bohatej histórii a kultúre Ponitria a celého Nitrianskeho kraja.