Na Slovensku sa nachádzajú skvosty ľudovej architektúry - unikátne drevené kostoly. Drevených kostolov, ktoré niesli prvky západnej, hlavne rímskej a východnej byzantskej kultúry, bolo na našom území kedysi až 300. Dodnes sa zachovalo približne päťdesiat a všetky tieto sakrálne pamiatky pochádzajú zo 16.-18. storočia.
Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov. Pôvodný vzhľad si ich na Slovensku zachovalo už len päť (Paludza, Leštiny, Istebné, Hronsek, Kežmarok). Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V malebnej obci Hronsek, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza unikátny skvost sakrálnej architektúry - drevený artikulárny kostol.
Drevený artikulárny kostol Hronsek
Artikulárne kostoly a ich história
Na veľký rozmach protestantizmu v 17. storočí reagoval cisár Leopold I. Vďaka nemu tzv. šopronský snem schválil artikulou č. XXVI výstavbu 38 evanjelických kostolov, ktoré však museli spĺňať prísne podmienky. Museli stáť na okraji obcí, resp. mimo mestských hradieb, pri ich výstavbe sa nesmel používať kameň, nesmeli mať vežu ani zvony a vchod nesmel byť od cesty či ulice. Dnes ich poznáme ako tzv. Artikulárne kostoly nemohli mať vežu so zvonom, pri ich výstavbe sa nemohlo použiť železo ani kameň a stavať sa mohli len mimo hraníc obcí.
Evanjelický kostol sa nazýva artikulárnym, preto že musel byť postavený podľa zákonných článkov - artikúl. Artikuly boli prijaté v roku 1681 na šporonskom sneme a povoľovali postaviť kostol evanjelikom. Vo Zvolenskej stolici mohli byť takéto kostoly dva. Artikuly hovorili o tom, že chrám musel byť postavený v priebehu jedného roka, na jeho stavbu nemohol byť použitý žiadny kovový diel, jeho súčasťou nemohla byť veža a vchod do chrámu nesmel byť priamo z ulice.
Kostoly nemali takmer žiadny základ (riziko sadania stavby a jej zrútenia), použitý materiál pre výstavbu malo byť výlučne drevo (riziko požiaru, degradácie materiálu vplyvom vlhka), poloha kostolov musela byť mimo mestských hradieb (žiadna ochrana v prípade napadnutia cudzím vojskom) a pod. Pozemky, ktoré boli prideľované evanjelickým zborom pre stavbu kostolov, sa v niektorých prípadoch nachádzali v ťažko prístupnom či bažinatom teréne alebo na potupnom mieste, napr. pri krčme.
Drevené artikulárne kostoly sú jedinečné aj v okolitých krajinách, kde nevládli až také neznášanlivé pomery a neboli pre výstavbu evanjelických kostolov podobné obmedzenia.
Podmienky pre stavbu artikulárnych kostolov:
- Stavba musela byť postavená mimo obce.
- Použitý materiál musel byť len z dreva.
- Kostol nesmel mať veže ani zvony.
- Vchody museli byť odvrátené od obce.
Drevený artikulárny kostol Hronsek
So stavbou hronseckého kostolíka sa začalo 23. októbra 1725, o rok neskôr - na jeseň 1726, bol hotový. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané záplavové územie Hrona tzv. hronovisko. Močiare v okolí a bezprostredná blízkosť rieky mali byť prírodné prekážky postupujúcej stavbe.
Pozoruhodná stavba nesie výrazné prvky najmä škandinávskej architektúry. Kostol je postavený na pôdoryse v tvare kríža. Vysoký je 8 metrov, dlhý 26 metrov a široký 11 metrov. Jeho zvláštnosťou je drevená hrazdená konštrukcia a tiež unikátne použitie drevených dubových kolíkov. Klenba kostola pripomína prevrátenú loď.
Spolu 30 okien šesťuholníkového tvaru, zhotovených z fúkaného skla, je rozmiestnených po celom obvode kostola. Dolnú časť chórov zdobí vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia.
Tak ako pôsobí kostol pri pohľade z vonku mohutne, keď doň vstúpite, môže sa vám v prvom momente zdať maličký. Zdanie však klame, kostol vďaka unikátnemu, amfiteatrálne usporiadanému, sedeniu pojme až 1100 osôb.
Do kostola možno vstúpiť piatimi vchodmi. Nad jedným vstupom je umiestnený kohút - symbol kresťanskej bdelosti. Kostol prikrýva šindľová strecha s dubovými krížmi na troch stranách.
Ďalšou jedinečnosťou hronseckého kostola je nevšedný oltár so šiestimi vymeniteľnými obrazmi v spoločnom ráme. Obrazy sa vymieňajú podľa aktuálneho liturgického obdobia. Všetky pochádzajú z dielne majstra Samuela Mialoviča, z roku 1771.
Organ pre kostol postavil slávny banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Zvonica stojí pri kostole samostatne. Postavená bola spolu s kostolom.
Dôkazom hlbokého spojenia medzi prírodou a dušou človeka, sú štyri mohutné lipy, ktoré stoja pri kostole ako jeho verní služobníci od jeho počiatku. Zasadili ich na oslavu úspešného ukončenia stavby v roku 1726. Odvtedy tu tíško rastú a dotvárajú jedinečnú atmosféru tohto miesta. Vedľa kostola stojí staručká budova fary, ktorá si pamätá mnoho výrazných osobností slovenskej histórie.
Kostol dodnes púta pozornosť okoloidúcich a takmer každého chytí za srdce jeho jedinečná krása.
Drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku (UNESCO)
Ďalšie drevené artikulárne kostoly na Slovensku
Okrem Hronseku sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie významné drevené artikulárne kostoly, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí:
- Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž
- Drevený artikulárny kostol Kežmarok
Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž
Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž
Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, najväčšia drevená stavba strednej Európy. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Kostol pochádza z roku 1693 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov.
Drevený artikulárny kostol Kežmarok
Drevený artikulárny kostol Kežmarok
Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Vysvätený bol 15. augusta 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Kostol je dodnes aktívnym miestom stretávania sa evanjelikov pri nedeľných Službách Božích.
Hronsek a okolie
Malá obec Hronsek leží neďaleko známych Kúpeľov Sliač, v okrese Banská Bystrica, na ľavom brehu rieky Hron. Obec je zároveň známa aj ďalšími pamiatkami. Najstaršou stavbou v obci je goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , takzvaný “Vodný hrad“.
Vodný hrad Hronsek
Soosovsko-Géczyovský kaštieľ postavili v roku 1775, v barokovom slohu. Obec Hronsek je mimoriadne bohatá na historické pamiatky.
Obec Hronsek delí od:
- Kúpeľov v Sliači: 7 km
- Kúpeľov v Brusne: 35,6 km
- Kúpeľov Sklené Teplice: 49 km
- Zvolena: 11 km
Praktické informácie pre návštevníkov Hronseku
- Adresa: Hronsek 354, 976 31 Hronsek, Slovensko
- GPS súradnice: 48.636016, 19.191428
- Parkovanie: Parkovacia plocha sa nachádza priamo pred kostolíkom aj pred kaštieľom. Pred vodným hradom nie je parkovisko. Všetky tri pamiatky sa nachádzajú v centre obce, neďaleko od seba.
- Otváracie hodiny:
- Hlavná sezóna (máj - august): Kostol je otvorený denne od 10:00 do 12:00 a od 13:00 do 17:00.
- Mimo sezóny (september - apríl): Prehliadky kostola len na požiadanie, alebo objednávku.
- Vstupné: Návšteva kostola v Hronseku je zdarma.
Tip: Ak plánujete návštevu, je ideálne kontaktovať správu kostola vopred, aby ste si zabezpečili miesto a dozvedeli sa aktuálne informácie o otváracích hodinách a možnostiach prehliadok.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku je využívaný počas rôznych náboženských obradov a bohoslužieb. Každú nedeľu o 9:00 sa tu konajú evanjelické služby Božie.
Tak toto je stavba, ktorú sa určite uplatí navštíviť. Vo vnútri sa ihneď cítite mysľou úplne inde. Je až neuveriteľné akým spôsobom, ako rýchlo a čo všetko musí táto budova spĺňať, aby bola taká aká je. Aké veci to sú? Všetko sa dá dozvedieť na mieste.
tags: #dreveny #artikularny #kostol #hronsek #unesco