Borský Svätý Jur je pomerne veľká obec uprostred Záhoria v blízkosti rakúskych hraníc. Záhorie patrí vďaka prírodným a priaznivým klimatickým podmienkam k dávno osídleným územiam Slovenska. Stopy tu zanechala už staršia doba kamenná.
Poloha Záhoria na mape Slovenska
Najstaršie dejiny a stredovek
Medzi najstaršie osídlené miesta na Záhorí patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická osada pri Sološnici. O kontinuálnom osídlení záhorskej oblasti možno hovoriť od mladšej doby kamennej, ktorá sa datuje do obdobia od roku 5000 do roku 3000 pred n. l. Tento časový interval charakterizuje prechod od loveckého a zberačského spôsobu života k pestovaniu kultúrnych plodín, chovu domácich zvierat a výrobe efektívnejších kamenných nástrojov.
Najstaršie roľnícke osídlenie na Záhorí reprezentuje ľud volútovej kultúry, ktorej zvyšky sa zachovali na území Skalice a Radošoviec. Pre uvedené obdobie je typická výroba keramiky. Ľudia si najčastejšie budovali osady na terasách riek a potokov alebo na piesočných dunách.
Neskorá doba kamenná sa datuje do obdobia od roku 3000 do roku 1900 pred n. l. Priniesla pokrok v chove a využití úžitkových zvierat. Na území Záhoria sa objavili ľudia tzv. kultúry s kanelovanou keramikou. Bohaté náleziská z tohto obdobia archeológovia odkryli na Devínskom brale, v Holíči a Skalici.
Kamennú dobu vystriedala bronzová doba, ktorá sa datuje do rokov 1900 až 700 pred n.l. V tomto období sa z bronzu , po ktorom je pomenovaná táto etapa vývoja ľudskej spoločnosti, začali vyrábať predovšetkým kvalitné zbrane, ozdobné a úžitkové predmety. Čulý obchod s bronzom ovplyvnil rozvoj medzikmeňových vzťahov. Hoci jeho využitie bronzu nemalo na existujúcu spoločnosť revolučný účinok, spôsobilo významný pokrok v oblasti výroby nástrojov. Jeho spracovanie vyžadovalo odborné vedomosti a veľkú zručnosť. Vznikali osady remeselníkov a obchodníkov , ktoré naznačujú rodiacu sa deľbu práce.
V železnej dobe sa stáva juhozápadné Slovensko miestom dotyku východnej a západnej kultúry. Asi v 6. až 5. stor. pred n. l. Sem prišli kočovní Skýti. Neskôr ich vytlačili Kelti, ktorí takmer súvisle obsadili celú oblasť. Sídliska z mladšej doby železnej (laténskej, 4. storočie pred n. l. až 1. storočie n. l.) sa našli v Myjave, Devíne , Šaštíne-Strážach Uníne (Zámčisko) a na mnohých iných miestach. Kelti budovali dobre opevnené sídliská, poznali hutníctvo, výrobu nástrojov, zbraní i šperkov. Moc Keltov a ich rýchli rozvoj podmienilo spracovanie železa.
Kelti pravdepodobne do oblasti Záhoria priniesli nielen rozvinutú výrobu a spracovanie železa, ale aj hrnčiarsky kruh, rotačné kamenné žarnovy i prekvapujúco pestrú paletu poľnohospodárskych a remeselníckych nástrojov. V tomto období vznikajú veľké strediská správneho a výrobno-obchodného charakteru - oppidá. Na Záhorí vznikli okrem roľníckych aj opevnené výrobné centrá (Plavecké Podhradie, Bratislava). Výrobné centrum v Bratislave bolo v 1. storočí pre n. l. zničené a jeho úlohu prebrala osada v Devíne.
Keltov a Dákov vytlačili na prelome letopočtu bojovní Germáni, Markomani a Kvádi. Títo rozvrátili keltskú ríšu Bojohemum a ich roztrúsené kmene prenikli i na Záhorie. V povodí Dunaja sa Germáni neustále stretali s Rimanmi, ktorý zabezpečili severnú hranicu svojho impéria systémom pohraničných pevností (Limes romanus). Tieto oporné body v najsevernejšej časti teritória Rímskej ríše sledovali tok Dunaja. Okrem pohraničných pevností však Rimania budovali v oblasti severne od Dunaja aj predsunuté stanice, opevnenia i dočasné tábory. Najznámejšie opevnené tábory vznikli v Bratislave, Dúbravke, Devíne a Stupave. Ako dokazujú nálezy zo Zohora a Devínskej Novej Vsi, v prvej polovici 6.
V 5. až 6. storočí prichádzali na územie juhozápadného Slovenska slovanské kmene zo Karpatskej kotliny. Hoci prvé stopy po slovanskom osídlení pochádzajú až zo 6. storočia (žiarové pohrebisko v Stupave sa považuje za doteraz najstaršie odkryté slovanské pohrebisko na Záhorí), je pravdepodobné, že Slovania osídlili už pred rokom 512 miesta po Germánoch, ktoré si buď vydobyli alebo ich jednoducho zabrali. Prví Slovania žili v rodovej občine a venovali sa poľnohospodárstvu. Remeselná výroba nedosahovala veľmi vysokú úroveň.
Do života Slovanov nepríjemne zasahovali predovšetkým avarské kočovné kmene, ktoré si na juh od Dunaja vytvorili Avarskú ríšu. Na obranu proti kočovným Avarom vznikla v roku 623 Samova ríša, ktorá zaberala i celé Pomoravie. Na začiatku 9. storočia existovali na sever od stredného Dunaja dva štátne útvary: Staromoravské kniežatstvo v Pomoraví, do ktorého patrilo i Záhorie a Marchveld, a Nitrianske kniežatstvo. V roku 833 si moravský knieža Mojmír podrobil aj Nitrianske kniežatstvo a založil Veľkú Moravu.
Z obdobia Veľkomoravskej ríše odkryli archeológovia sídliská a hradiská v Podbrančí, Plaveckom Štvrtku, Senici, Rohožníku, Stupave, Zohore, Vysokej pri Morave a jedno z najznámejších a najväčších sídlisk na Devíne. Po rozpade Veľkomoravskej ríše v roku 907 sa v priebehu 10. Z tohto dôvodu sa začiatkom 11. storočia sieť starých veľkomoravských hradísk a sídlisk na Záhorí prispôsobovala novým politickým a ekonomickým pomerom.
Kým v čase existencie Veľkomoravskej ríše patrilo Záhorie do jej centrálnej časti, po vzniku uhorského štátu sa stalo pohraničným územím, tzv. Konfíniom. Slovanské obyvateľstvo postupne na Záhorí doplňujú strážne posádky Sikulov a Plavcov, ktoré mali za úlohu strážiť hranice Uhorska. Postupne ich však väčšinové slovanské obyvateľstvo asimilovalo. Význam si naďalej udržali cesty v smere západ - východ. Jedna viedla povodím Dunaja, v ktorom najvýznamnejšiu úlohu zohrali pohraničné hrady Devín a Bratislava, druhá, - Česká cesta prechádzala pri Holíči z Čiech do Uhorska a Záhorím viedla cez Jablonicu do Trnavy, Ostrihomu a Budína. Túto sieť chránila sieť pohraničných hradov, ktoré vznikli v priebehu 12. a 13. storočia. Patrili k nim Holíčsky a Stupavský hrad, či Korlátko.
Tatársky vpád na Slovensko v rokoch 1241 a 1242 poznačil aj vývoj na Záhorí. Existujúce dreveno-hlinité hrady zanikli a do popredia sa dostáva výstavba kamenných hradov. V 14. storočí stúpol význam Českej cesty, ktorá sa stala oficiálnou kráľovskou cestou na základe dohody českého kráľa Jána Luxemburského a uhorského kráľa Karola Róberta z roku 1336.
Mapa hradov na Slovensku
Dovtedy totiž mnohí kupci prechádzali s tovarom po Dunajskej ceste cez Viedeň, ktorá malo od roku 1221 právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zároveň boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Právo skladu vo Viedni poškodzovalo českých, slovenských i maďarských kupcov, a preto sa návrh obísť Viedeň stretol s priaznivým ohlasom.
Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé Karpaty do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13.a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá. Okrem hradných panstiev okolo Českej cesty patrili rozsiahle územia na Záhorí hradu Biely Kameň a Bratislavskému hradu. Jediným slobodným kráľovským mestom na Záhorí bola v tomto období Skalica. Kráľovské výsady dostala od uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého v roku 1372.
V 14. storočí bola budovaná i nová správna organizácia Záhoria. Kým v 13. storočí sa na Záhorí spomínajú Stupavský a Holíčsky pohraničný komitát, v 14. storočí sa celá oblasť stala súčasťou Nitrianskej a Bratislavskej župy. Paralelne so svetským administratívnym členením sa vytvárala aj cirkevná správa.
15. až 19. storočie
Na prelome 14. a 15. storočia musel dať uhorský kráľ Žigmund Luxemburský v dôsledku veľkých výdavkov na prípravu tureckej vojny do zálohy veľkú časť kráľovského majetku. Takto sa dostali hrady na Záhorí do rúk šľachtica Stibora zo Stiboríc. Neskôr územie pripadlo jeho synovi. V tomto období prenikli so Záhorskej oblasti husiti a výrazne zasiahli do života tohto územia. Husitské hnutie, ktoré vzniklo v južných Čechách, našlo svojich priaznivcov aj na Slovensku, najmä v radoch poddaných a mestskej chudoby.
Už v roku 1428 husitské vojská obsadili Skalicu a postupovali cez Senicu do Trnavy. Na Slovensku sa uskutočnilo niekoľko husitských výprav, každá však znamenala útrapy pre domáce obyvateľstvo. Po porážke husitov sa stabilizovali hranice feudálnych panstiev, neustále zápasy uhorskej šľachty o kráľovský trón však k rozvoju Záhoria neprispeli.
Historickým medzníkom v politickom vývoji Slovenska bol rok 1526. Po bitke pri Moháči a porážke uhorského vojska tureckou armádou sa stal uhorským kráľom Ferdinand Habsburský. Slovensko sa stalo súčasťou mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, do ktorej patrilo až do roku 1918. Pre obyvateľov Záhoria sa však situácia nezmenila. Najťažším úderom pre celú oblasť bola turecká výprava v roku 1663, v ktorej Turci spustošili Jablonicu, Myjavu, Sobotište a celý rad ďalších dedín.
Turecké nájazdy znamenali aj úbytok slovenského obyvateľstva a prisťahovalectvo príslušníkov iných národností. Novým etnikom na území Záhoria sa stali chorvátski kolonisti, ktorí utiekli pred Turkami na sever. Osídľovali nové územia (kopanice v okolí Myjavy), prípadne dosídlili staré, niekedy i zaniknuté lokality (Dúbravka, Lamač, Záhorské Bystrica). 16. a 17. storočie sú však aj obdobím reformačného hnutie v cirkvi a zvýšeného vplyvu protestantizmu. V roku 1528 prichádzajú na západné Slovensko novokrstenci alebo anabaptisti.
Príslušníci tohto reformačného prúdu pochádzali predovšetkým zo Švajčiarska a Nemecka, odkiaľ ušli pred prenasledovaním. Na Slovensku obyvatelia ich nazvali habáni - podľa nemeckého názvu ich usadlostí - Haushaben ( haus - dom, haben - mať). Ich strediskom sa stala osada ležiaca na úpätí Myjavskej pahorkatiny - Sobotište. Zakladali habánske dvory, v ktorých žili ako jedna veľká rodina. Spoločne hospodárili, nikto nesmel mať súkromný majetok. Všetko, čo dorobili, odvádzali do spoločnej pokladnice.
Okrem Sobotišťa sa usadili aj na iných miestach Záhoria - vo Veľkých a Malých Levároch, Borskom Mikuláši, Brodskom, Moravskom Sv. Jáne, Kopčanoch , Holíči, Šaštíne, Gbeloch, Skalici a Myjave. Habáni sa zaoberali najmä výrobou keramiky, nožiarstvom, garbiarstvom, tkáčstvom, kníhviazačstvom. Preslávili sa ja ako vynikajúci hrnčiari. Keď proti nim cirkev vystúpila s programom rekaltolizácie, mnohí z územia Slovenska odišli. Tí, čo zostali , postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom a ďalej rozvíjali jednotlivé remeslá.
V 17.a začiatkom 18.storočia sa proti násilnej rekatolizácii presadzovanej Habsburgovcami postavila protestantská šľachta. Vypuklo niekoľko povstaní, počas ktorých prišlo k bojom aj na Záhorí. Skutočným cieľom šľachty však bolo udržať si stavovské privilégia a moc nad poddanými a bojovať proti habsburskému centralizmu. Kým šľachta si udržala náboženskú slobodu, poddaní sa museli riadiť vôľou zemepána. Záhorskú a myjavská oblasť neobišla ani posledná vlna protihabsbuských povstaní, najmä povstanie Františka Rákocziho.
Na jeho stranu sa postavila Myjava i Senica, ktoré cisárske vojská po obsadení z pomsty vypálili. Počas tohto povstania boli zničené aj ďalšie obce v tejto oblasti - Holíč, Brezová pod Bradlom, Plavecký Peter a Jabloňové. Po hospodárskej stránke bolo pre Záhorie významné obdobie, keď sa rod Pálffyovcov usadil na rozsiahlom malackom panstve a získal majetky Plaveckého hradu a hradu Devín. Na svojich panstvách Pálffyovci vytvorili rozsiahle veľkostatky, na ktorých sa venovali nielen poľnohospodárstvu, ale aj iným činnostiam - zakladali menšie pivovary, píly a podobne.
O niečo neskoršie získal Holíčske a Šaštínske panstvo pre c.k. Podobné ekonomické aktivity začala ostatná uhorská šľachta uskutočňovať po podpísaní Satmárskeho mieru v roku 1711, keď prišlo ku kompromisu s cisárskym dvorom a začalo sa obdobie konsolidácie a rozvoja ekonomiky. Vznikali nové cechy, zvýšil sa počet remeselníkov, ktorí sa v nich organizovali. Skalica sa v tomto období preslávila výrobou jemného súkna, ktoré sa považovalo za jedno z najkvalitnejších v celom Uhorsku. V roku 1828 tu bolo43 súkenníckych dielní.
Cechy sa však postupne stávali brzdou remeselnej výroby a začali vznikať prvé manufaktúry. V roku 1736 založil cisár František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, v Šaštíne kartúnku, ktorá bola až do svojho zániku v roku 1847 najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku, patrila dokonca k najväčším v Európe. Zamestnávala takmer 20 000 ľudí. Nie všetci pracovali v Šaštíne. V Holíči založil František I. Lotrinský manufaktúru na majoliku, ktorá neskôr vyrábala anglický porcelán. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vznikli ďalšie manufaktúry v Senici a Sobotišti. Vyrábali súkno a vlnené výrobky.
Neustále sa rozširujúca textilná výroba si vyžadovala najmä kvalitné súkno z jemnej vlny. Z tohto dôvodu zaviedol cisársky dvor chov jemnovlnných oviec v Rakúsku, na Morave a na Slovensku. Holíč sa stal strediskom zušľachťovania oviec v celej monarchií. Holíčske verejné dražby plemenných kusov, ktoré sa usporadúvali každý rok až do tridsiatych rokov 19. storočia, boli známe v širokom okolí.
V 18. storočí pomerne rýchlo rástol i počet obyvateľov Záhoria. Skalica, najväčšia a jediné slobodné kráľovské mesto, patrila v sedemdesiatych rokoch 18. storočia s 5 000 obyvateľmi medzi desať najväčších miest na Slovensku. V priebehu 18. storočia začalo výrazne narastať národné povedomie Slovákov. Tento proces vyvrcholil v prvej polovici 19. storočia.
20. storočie a súčasnosť
Jedným z centier národného hnutia v revolučných rokoch 1848 a 1849 sa stala Myjava, kde sa v septembri 1848 zišlo prvé národné zhromaždenie Slovákov, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán. Na jej čele stáli Ľudovít Štúr , Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslava Hodža, ktorí sa už v roku 1843 zaslúžili o uzákonenie slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov. Na zhromaždení v Brezovej pod Bradlom na jeseň 1848 sformulovali širšie sociálne, kultúrne a politické požiadavky Slovákov. Povstalecké vojská boli napokon porazené a desiatky účastníkov popravili.
Hoci povstanie v rokoch 1848 a 1849 neprinieslo okamžité výsledky, malo význam najmä pre upevnenie národného povedomia Slovákov. Najväčšiu podporu malo práve v okolí Myjavy, Brezovej pod Bradlom, Holíča, Starej Turej, Vrboviec a Sobotišta, kde bola veľká koncentrácia slovenského obyvateľstva. V druhej polovici 19. storočia nastal útlm politickej aktivity Slovákov spôsobený tlakom vládnucich kruhov proti slovanským národnostiam v Uhorsku. Naopak v hospodárskej sfére nastalo určité oživenie najmä v súvislosti s rozvojom priemyselnej výroby, ktorá sa začala rozvíjať aj na západnom Slovensku.
V oblasti Záhoria a najmä myjavských kopaníc však priemyselné podniky nevznikali a bol tu veľký prebytok pracovných síl. Z tohto dôvodu sa koncom 19. a začiatkom 20.storočia vysťahoval značný počet obyvateľov tejto oblasti za prácou do USA, Kanady, Argentíny, Francúzska a Rakúska. 1. Rozpad Rakúsko - Uhorska a vznik 1. Československej republiky v októbri 1918 znamenal pre Slovákov koniec národnostného útlaku, sociálne postavenie širokých vrstiev obyvateľstva sa však... (1)
Práve tu sa 20. V čase druhej svetovej vojny však mali obyvatelia obce úplne iné starosti. Helena Kociánová spomína na odchod miestnych Židov. Po oslobodení Helena dokončila základnú školu a túžila pokračovať na strednej. Mala sen, že raz bude reštaurátorkou obrazov. Vo februári 1948 v štáte prevzala moc komunistická strana.
Súčasné aktuality z obce
Obec Borský Svätý Jur pravidelne informuje svojich občanov o aktuálnych udalostiach a oznamoch. Medzi ne patria:
- Informácie o vývoze plastov a iných druhov odpadu.
- Pozvánky na kultúrne a spoločenské podujatia, ako sú vianočné trhy, koncerty a zábavy.
- Oznamy o predaji lokálnych produktov, ako sú zemiaky, cibuľa, jablká, med a iné.
- Informácie o službách, ako je predaj dioptrických okuliarov a odborné meranie zraku.
- Smútočné oznamy.
Príklady aktuálnych oznamov:
- Vývoz plastov: Oznamujeme občanom, že v pondelok 8.12.2025 sa uskutoční vývoz plastov.
- Zabijačkové špeciality: Reštaurácia Dolina vás srdečne pozýva tento piatok 5.12.2025 na zabijačkové špecialitky.
- Predaj stromčekov: Obec Borský Svätý Jur ponúka na predaj živé vianočné stromčeky borovice, 1 ks po 15 €.
- Mikulášsky sprievod: Motorkársky klub Kraken spolu s ďalšími motorkármi uskutočnia Mikulášsky moto - sprievod s prejazdom po okolitých obciach.
- Vianočné trhy: Pozývame vás na Vianočné trhy s predajom vianočných dekorácií a iných výrobkov.
Tieto oznamy sú dôležitou súčasťou života v obci a zabezpečujú informovanosť občanov o dôležitých udalostiach a službách.
Borský Svätý Jur je taktiež miestom, kde sa stretáva história so súčasnosťou, a kde sa tradície prelínajú s moderným životom. Je to obec s bohatou históriou a aktívnym spoločenským životom.