Svätý Jur je malebné mestečko, ktoré sa nachádza na úpätí Malých Karpát, neďaleko Bratislavy. Mesto je známe svojou bohatou históriou, vinohradníckou tradíciou a zachovanými pamiatkami.
Kostol sv. Juraja vo Svätom Jure
Kostol sv. Juraja: Architektonický Skvost
Jednou z najvýznamnejších pamiatok je opevnený kostol sv. Juraja, ktorý je dominantou mesta a láka návštevníkov svojou jedinečnou architektúrou a históriou. Kostol svätého Juraja je veľmi neobyčajná stavba. Ak by ten kostol nemal v sebe niečo starosvetsky vznešené, vyzeral by ako veľká stodola. Rovnako jednoduché tvary, rovnako bachratá dispozícia, ostrá strecha, široký posed, dostatok vnútorného priestoru, ešte aj stojaci povyše dediny.
Keby to nebol kostol, vyzerala by tá stavba ako kubisticky poňatý biely holub s hlavou skrytou pod krídlom, veľká homola cukru z Gulliverovho sveta, možno svätyňa neznámeho náboženstva. Do širokého okolia vysiela správu, že je úkrytom duchovna.
Poskytne úkryt svetským tvorom, jej život je v modlitbách, jej existencia je spirituálna, s týmto svetom spojená tenkou striebornou niťou. Múr vôkol ju chráni, vymedzuje, obtáča, ale neodtŕha od okolitého sveta. Skôr dodáva výnimočnosť. Akoby okolitý svet chránil pred vnútornou silou stavby. Dal jej hranice. Múr určil, že stáť bude tu a ďalej nepôjde. Taký je opevnený kostol sv. Juraja vo Svätom Jure.
Kostol slúži miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi ako farský chrám. Po obnove prebiehajúcej od 90. rokov minulého storočia je v dobrom stave. Mesto Svätý Jur leží cca 15 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je viditeľný už zďaleka vďaka vyvýšenej polohe. Stojí v časti Neštich na severozápadnom okraji zástavby v oplotenom, ale prístupnom areáli spolu so zvonicou.
História a Vývoj Kostola
Prvý kostol postavili na súčasnom mieste niekedy v prvej polovici 13. storočia. Niekedy okolo roku 1280 došlo k veľkému rozšíreniu kostola. Výrazné prestavby boli realizované aj v nasledujúcom storočí.
V období okolo polovice 14. storočia pristavali do západnej časti lode murovanú emporu. V poslednej štvrtine 14. storočia došlo k opätovnému rozšíreniu kostola prístavbou severnej bočnej lode, prepojenej s hlavnou arkádami. Zaklenuli ju troma poliami rebrovej klenby.
V rámci celkovej prestavby dostala murovanú rebrovú klenbu aj hlavná loď. V priebehu 15. storočia pristavali z južnej strany kostola Kaplnku Sv. Trojice, dnes sv. Bartolomeja, pričom pri stavbe západného múru využili aj románsky oporný pilier. V priebehu 16. storočia dostal kostol dodnes zachovaný hlavný oltár a došlo k rozšíreniu empory v hlavnej lodi smerom do severnej bočnej lode, aj kvôli potrebám evanjelikov, ktorí v tom čase užívali kostol. Katolíci ho prevzali späť až v roku 1628.
Stavebné úpravy sa diali aj v priebehu 20. storočia. Pred západný vstup postavili murovanú predsieň, v južnej kaplnke zbúrali gotickú tribúnu. Komplexná obnova objektu prebieha od 90. rokov 20. storočia.
Stavba bola až do roku 2010 považovaná za ranogotickú datovanú do obdobia rokov 1280 - 1300. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala južná stena lode, v ktorej odkryli dve štrbinové okná. Súčasťou pôvodného kostola bola podľa výskumu aj murovaná krypta (podzemná kaplnka) pod presbytériom, vrátane jej zaklenutia.
Románska krypta sa nachádza pod celým súčasným presbytériom, čo otvára otázku o tvare pôvodnej svätyne. Pomerne veľké presbytéria polygonálneho tvaru sú totiž známe z viacerých ešte neskororománskych kostolov v okolí Bratislavy (Holice), ako aj z ranogotickej stavby Kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre, datovanej najnovšie do polovice 13. storočia.
Dominantným slohom je v kostole gotika. Nájdeme tu pekné klenby v hlavnej i vedľajšej lodi, ako aj v južnej kaplnke. Významným objavom z poslednej obnovy sú dve ranogotické okná v západnej časti južnej steny lode.
Presbytérium je od osi lode vychýlené výrazne doprava (na juh). Gotický pôvod má aj zvon s letopočtom 1400, ktorý visí v drevenej zvonici pri kostole, datovanej do 17. storočia.
V interiéri sa nezachovalo veľa z freskovej výzdoby, do prvej štvrtiny 15. storočia je datovaná maľba sv. Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca patrí medzi vzácne ukážky už renesančného umenia na Slovensku.
Architektonické detaily a umelecké pamiatky v kostole:
- Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 od Štefana Pilgrama
- Freska svätca (14. storočie)
- Gotické pastofórium (15. storočie)
- Gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
- Renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
- Epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
- Rokoková kazateľnica (r. 1775)
- Oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1777)
- Mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1943)
Svätý Juraj a drak: Symbolika a história
Svätého Juraja sme tu nemali. Nemali sme, ale ani draka, s ktorým v boji býva Juraj zobrazovaný. Drak ma zaujíma viac. Drak je bytosť odporujúca prírode. Vo väčšine náboženstiev antibožský tvor. Babylónsky boh Marduk porazil Tiamat, rozrezal ju na dve polovice, z jednej stvoril oblohu, z druhej zem.
Z Tiamatiných očí vyvstali pramene riek Eufratu a Tigrisu. Ako vyzerala Tiamat? Ako impozantný drak. Apollón, boh Slnka zniesol zo sveta draka Pythona keď ho prebodol slnečnými šípmi. Ahrimana, boha zla, tak veľmi podobného mimozemšťanovi s dračou hlavou, pazúrmi a postavou chlapa zápasníka, porazil Ahur Mazdá.
Starí izraeliti hovoria o Livjátanovi, čiže o Leviatanovi, morskom drakovi. Pokojne môžeme vziať do rúk Bibliu a čítať Prebuď sa, prebuď sa, obleč si silu, rameno Hospodinovo, prebuď sa ako za dní pradávnych, za starodávnych pokolení! Či si ty nerozťalo Rahaba a neprebodlo morského draka? (Izaiáš 51,9)[1].
Obraz má jediný cieľ, vo veriacich vyvolať istotu, že Hospodin kedykoľvek rozdrví draka chaosu, premôže mocnosti tmy, dodá veriacim pevnú nádej, že Boží nepriatelia budú zničení aj v budúcnosti. Obrazov s drakom v Apokalypse je viac a viac.
O ustálenej podobe draka, okrídleného, šupinatého jaštera, vzdialene pripomínajúceho krokodíla, občas vlka, hovoríme až začiatkom stredoveku. Úpadkové románske umenie ho spodobuje ako zlo, ktoré bude/bolo porazené. Sedem smrteľných hriechov a sedem dračích hláv stotožnili teológovia v jedno v 15. storočí. Drakovi najbližší príbuzní v živočíšnej ríši sú bazilišok, had a kohút.
Tipy na výlety v okolí Svätého Jura
Okolie Svätého Jura ponúka množstvo zaujímavých miest na výlety. Tu je niekoľko tipov:
- Zrúcaniny Hradu Biely Kameň: Nachádza sa v Malých Karpatoch, tesne nad obcou Svätý Jur. Z kedysi monumentálneho hradu sa zachovalo už len niekoľko ruín. Hrad tvoril súčasť sústavy malokarpatských hradov, ktoré slúžili na ochranu západnej hranice Uhorska. Pešia túra sa začína pri Farskom kostole sv. Juraja a vedie po ulici Mariánska cesta, z ktorej sa odbáča doľava na nespevnenú cestu popod vinohrady.
- Rozhľadňa Svätý Jur: Ponúka pekné výhľady na vinohradnícku oblasť a ďaleké okolie. Novú rozhľadňu nad Svätým Jurom nájdete v miestach, kde sa pomaly buduje Vinohradnícky skanzen. Rozhľadňa má výšku asi 4 m a je z nej pôsobivý výhľad na Svätý Jur a Bratislavu.
- Pezinok: Navštívte Pezinské vinobranie, Malokarpatské múzeum a užite si ochutnávku vín.
- Golfový klub Chorvátsky Grob: Zahrajte si golf alebo footgolf v neďalekom Chorvátskom Grobe.
Hrad Biely Kameň
Svätojurský hrad (Biely Kameň)
Svätojurský hrad bol postavený pred rokom 1271 na vŕšku oproti miestnemu hradisku a slúžil ako sídlo svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Iniciátorom stavby bol gróf Abrahám I. (syn Sebeša I. † 1241). Za miesto stavby si zvolil horský výbežok vzdialený asi 1 km od Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. pri svojej jarnej výprave do Uhorska. Koncom 80. rokov 13. storočia napadli a obsadili Svätojurský hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V tom čase hrad pozostával z hlavnej obytnej veže, palácovej časti, hospodárskych budov a hradobného múru nad suchou priekopou.
V priebehu 2. polovice 14. storočia dali pravnuci grófa Abraháma I. hrad prestavať v gotickom slohu a pristavali aj vonkajší hrad. Najviac informácií o hrade poskytuje odpis listiny palatína Mikuláša z Gorjan o deľbe Svätojurského panstva z roku 1412. Podľa nej mal Svätojurský hrad vnútorný a vonkajší areál. Vnútorný hrad mal obdĺžnikový tvar v tvare obráteného písmena D uzatvárajúce menšie nádvorie. Tu sa vypínali dve hlavné veže. Protiľahlý (severný) rad budov už bol aj podpivničený. Na prízemí sa nachádzala kuchyňa a komory postavené za sebou. Nad nimi sa nachádzala kaplnka neznámeho patrocínia a miestnosti, kde prebývali grófi (palác).
Počas celej histórie existencie Svätojurského hradu vieme iba o troch obliehaniach, ktoré skončili víťazne pre útočníkov. Okrem spomenutých dvoch v 13. storočí (1271 - český kráľ Přemysl Otakar II. a v roku 1287 - rakúsky vojvoda Albrecht I. Habsburský) bol podľa pramenného materiálu Svätojurský hrad posledný raz dobytý v roku 1385, po vpáde vojska moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
K Svätojurskému hradu prislúchalo začiatkom 15. storočia mestečko Svätý Jur, dediny Jarná (miestna časť obce Cífer), Šenkvice, Čataj, Topoľnica a dediny na Žitnom ostrove: Topoľníky, Dolný Štál, Horné Mýto a časti z nasledujúcich dedín: Ohrady, Veľká Paka, Hviezdoslavov a Štvrtok na Ostrove. K hradu priamo patrila malá poddanská osada zvaná Neštich rozprestierajúca sa priamo pod hradným kopcom.
Kráľ po týchto udalostiach v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného (dnes Ukrajina). Dohoda bola obojstranne výhodná. Panovník Ferdinand Habsburský pokladal za vhodné, aby sa pri prípadnom vojenskom vpáde zdržiaval jeho chránenec v blízkosti Bratislavy. Tak by sa mohol rýchlo zapojiť do organizovania obrany. Gašpar zrejme ako na Pajštúne, urobil aspoň čiastočné opravy a vylepšenia opevnenia na Svätojurskom hrade, ktorý využíval striedavo ako svoje sídlo. Jeho ďalším príbytkom sa stala kúria vo Svätom Jure.
V roku 1558 sa rozhodol panovník definitívne získať Svätojurský hrad späť, keďže páni zo Seredného nevynaložili potrebné financie na nutnú opravu hradu. Hoci boli časti Svätojurského hradu v zlom technickom stave, z času na čas v ňom prebýval aj zemepán Gašpar II. Ten však bol posledným majiteľom Svätého Jura, ktorý na hrade aj sídlil.
V roku 1609 si neskorší dediční majitelia panstva Pálfiovci postavili vo Svätom Jure kaštieľ a potrebná oprava hradu, ktorá by stála vysokú sumu peňazí, sa dostávala viac a viac do úzadia. Hrad už prevažne fungoval ako väzenie, sklad vína, potravín a rôzneho pracovného náradia. V hradnom inventári z roku 1617 sa napriek tomu spomínajú zbrane (delá, húfnice a mažiare), kováčske, debnárske a iné pracovné náradie, nábytok a kuchynské vybavenie.
Hrad naposledy poslúžil Svätojurčanom v roku 1663, keď mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Skupina mešťanov sa dňa 17. septembra na hrade ubránila pred útočníkmi. Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Rozhľadňa Svätý Jur
Ďalšie zaujímavosti v okolí
- Zrúcaniny ranogotického hradu Biely Kameň nad strmým okrajovým svahom Malých Karpát nad Svätým Jurom.
- Veľkomoravské hradisko na strmých malokarpatských svahoch nad časťou Neštich.
- Svätojurský náučný chodník, ktorý prepája významné kultúrno-historické objekty v meste a vedie cez Gaštanicu, Pustáky, hrad Biely kameň a hradisko Neštich.
- Jurský Šúr, národná prírodná rezervácia charakteristická mokraďami so vzácnymi druhmi rastlín aj živočíchov.