Svätý Bonaventúra, biskup, kardinál a cirkevný serafínsky učiteľ, je spolu s cirkevným anjelským učiteľom, sv. Tomášom Akvinským, s ktorým sa vraj priatelil najdôležitejším teológom scholastiky. Pápež Lev XII. (pápežom bol v rokoch 1823 - 1829) nazval sv. Bonaventúru druhým zakladateľom menšieho rádu. Svätý Bonaventúra, v rokoch 1259 - 1260 napísal pre veriacich, ktorí túžia dosiahnuť ideál kresťanskej dokonalosti dielo De perfectione vitae ad sorores - Sestrám o dokonalosti života.
Svätý Bonaventúra
Život a dielo
Svätý Bonaventúra sa narodil v roku 1221 v Bagnoregio v Taliansku a zomrel v roku 1274 v Lyone vo Francúzsku. Bol významným františkánskym teológom a filozofom, ktorý sa snažil spojiť rozum a vieru. Jeho dielo je charakteristické hlbokou spiritualitou a mystikou.
Jeho učeník svätý Bonaventúra rozprával, že „vďaka presvedčeniu, že všetky veci majú spoločný pôvod, cítil ešte väčšiu zbožnosť a nazýval stvorenia, i keď maličké, svojimi bratmi a sestrami“. Týmto presvedčením nemožno pohŕdať ako iracionálnym romantizmom, pretože má vplyv na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Ak pristupujeme k prírode a k životnému prostrediu bez toho, aby sme boli otvorení pre úžas a údiv, ak už nehovoríme o svojom vzťahu k svetu jazykom bratstva a krásy, naše postoje budú postojmi vládcu, spotrebiteľa alebo obyčajného využívateľa prírodných zdrojov, ktorý nie je schopný stanoviť hranice svojim okamžitým záujmom.
Svätý Bonaventúra nám, verný Svätému písmu, navrhuje, aby sme prírodu chápali ako nádhernú knihu, v ktorej k nám hovorí Boh a odovzdáva nám niečo zo svojej krásy a dobroty: „Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13, 5) a „jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20).
Bonaventúra zdôrazňoval, že „Plameň zbožnosti sa rozduchuje a udržuje v človeku častou spomienkou na Kristovo umučenie, preto je nevyhnutné, aby ten, kto chce v sebe zachovať neuhasínajúcu zbožnosť, často a vlastne vždy pozeral očami srdca na Krista zomierajúceho na kríži.“
Vplyv svätého Františka z Assisi
Svätý Bonaventúra bol silne ovplyvnený svätým Františkom z Assisi. Zobral si jeho meno ako smernicu a inšpiráciu v okamihu svojho zvolenia za biskupa Ríma. Svätý František je vynikajúcim príkladom starostlivosti o to, čo je slabé, a tiež integrálnej ekológie, prežívanej radostne a autenticky. Prejavoval osobitnú pozornosť voči Božiemu stvoreniu a voči najchudobnejším a opusteným. Bol to mystik a pútnik, ktorý žil v jednoduchosti a v obdivuhodnej harmónii s Bohom, s ostatnými, s prírodou a so sebou samým.
Jeho svedectvo nám ukazuje aj to, že integrálna ekológia si vyžaduje otvorenosť voči kategóriám, ktoré presahujú jazyk exaktných vied alebo biológie a spájajú nás s podstatou toho, čo je ľudské. Tak ako keď sa zamilujeme do nejakej osoby - zakaždým, keď sa František pozeral na slnko, mesiac či najmenšie zvieratá, jeho reakciou bol spev a do svojich chvál zahŕňal aj všetky ostatné stvorenia. Nadväzoval rozhovor s každým stvorením a kázal ešte aj kvetom - „pozýval ich, aby chválili a milovali Boha ako bytosti obdarované rozumom“.
Teologické a duchovné aspekty
Svätý Bonaventúra sa zaoberal témou umučenia Ježiša Krista: „Oči mysle maj vždy upreté na Ježiša ukrižovaného, tŕním korunovaného, octom a žlčou napojeného, opľuvaného a zasypaného urážkami, rúhaním hriešnikov zneváženého, mučeného strašným bičovaním, zomrelého najhroznejšou smrťou, prebodnutého kopijou a pochovaného smrteľníkmi. Na toto mysli, či ješ, či piješ, či robíš čokoľvek iné, aby si bol pri rozjímaní o ukrižovanom Spasiteľovi celý deň preniknutý bolesťou v srdci a prejavoval smútok na tvári ako výraz bolesti tela, hovoriac s apoštolom: »Nechcem sa chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista« (Gal 6, 14).“
Zároveň pripomínal: „Keď sa ti bude zdať, že zdržanlivosť (pozn. počas pôstu) je priveľmi ťažké zachovať, hneď si pomysli na Pána Ježiša, ktorý napriek tomu, že bol Pánom všetkého, trpel na kríži, bol tŕním korunovaný, klincami pribitý a keď bol smädný, dali Mu piť víno zmiešané so žlčou (porov. Mt 27, 34). Keď si to uvážiš, potom nielen zdržanlivosť v jedení, ale aj akékoľvek iné tvrdosti a utrpenia budeš môcť ľahko znášať."
Svätý Bonaventúra tiež zdôrazňoval potrebu neustálej spomienky na Ukrižovaného: „Ležiac na lôžku, kým ťa premôže spánok, recituj žalmy, alebo rozmýšľaj o niečom inom prospešnom, prípadne, čo je ešte užitočnejšie, predstav si Krista visiaceho na kríži. Keď sa zobudíš zo spánku a vstaneš z lôžka, hneď si spomeň na Ukrižovaného, aby si s apoštolom nikoho nepoznal spomedzi ľudí, »iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného« (1 Kor 2, 2).“
Jeho diela sú plné povzbudení k duchovnému životu a k nasledovaniu Krista. Svätý Bonaventúra nás povzbudzuje, aby sme si neustále pripomínali Kristovo utrpenie a aby sme sa nechali preniknúť jeho láskou.
V kontexte hriechu zdôrazňoval: „Kto pácha hriech, zbavuje sa nesmiernej slávy vykúpených a odsudzuje sa na strašné a nekonečné utrpenie zatratených. Lebo tie dve veci, ak budeš o nich naozaj presvedčený, celkom odoženú pokušenia. A keď sa bude pokušenie naďalej usilovať premôcť ťa, pomysli na najukrutnejšie mučenie Ježiša Krista. Lebo podľa Písma svätého »v myšlienkach sa zapodievať ním je vrchol rozumnosti, kto však preň bdie, je skoro bez starostí« (Múd 6, 16), a preto pokušeniam zvodcu odolá najmä ten, kto má vo svojej duši hlboko vyryté utrpenie Vykupiteľa. Lebo ono je tou zbraňou proti nepriateľom, o ktorej hovoril apoštol: »Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla« (Ef 6, 11). Naozaj niet účinnejšieho lieku, ktorým by bolo možné rýchlejšie odvrátiť pokušenie. Preto Peter povedal: »Keď teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním« (1 Pt 4, 1).“
Odkaz pre súčasnosť
Odkaz svätého Bonaventúru je stále aktuálny aj v dnešnej dobe. Jeho dôraz na spojenie rozumu a viery, na starostlivosť o stvorenie a na nasledovanie Krista je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú hlbší zmysel života. Jeho diela nám pomáhajú lepšie pochopiť Božiu lásku a krásu stvorenia.
Jeho dielo De reductione artium ad theologiam (O redukcii umení k teológii) zdôrazňuje, že všetky formy poznania a umenia by mali byť v konečnom dôsledku zamerané na poznanie Boha. To znamená, že veda, filozofia, umenie a všetky ostatné oblasti ľudskej činnosti by mali slúžiť na hlbšie pochopenie Božieho zjavenia a na oslavu Boha.
Svätý Bonaventúra je tiež známy svojou mystickou teológiou, ktorá zdôrazňuje osobný vzťah s Bohom a kontempláciu. Jeho dielo Itinerarium mentis in Deum (Cesta mysle k Bohu) opisuje rôzne stupne duchovného rastu a vedie čitateľa k hlbšiemu spojeniu s Bohom prostredníctvom modlitby, meditácie a lásky.
Bol presvedčený, že „Ak sa cítime intímne spojení so všetkým, čo existuje, spontánne z toho vyplynie striedmosť a starostlivosť.“
Nech nám jeho príklad pomáha žiť v harmónii s Bohom, s ostatnými ľuďmi a so stvorením.