Gréckokatolícky kostol v Rozhanovciach: História a súčasnosť

Východoslovenská obec Rozhanovce vstúpila do histórie najmä vďaka pamätnej bitke medzi vojskami uhorského kráľa Karola I. Róberta z Anjou a jeho protivníkmi. Okrem dejinných udalostí je zaujímavá aj náboženská rozmanitosť obce, ktorú dokumentuje i skutočnosť, že sa v Rozhanovciach nachádzajú až štyri chrámy - dva rímskokatolícke kostoly (kostol Povýšenia sv. Kríža a kostol sv. Kozmu a Damiána), jeden gréckokatolícky chrám a jeden reformovaný kostol.

Pamätník bitky pri Rozhanovciach

História Obce Rozhanovce

Obec Rozhanovce existovala už v 13. storočí. Písomnosť z roku 1270 ju spomína pod názvom „terra (t. j. „osídlená zem“) Ruzgum”. Táto dedina v minulosti patrila rôznym šľachticom, najznámejší sú potomkovia magistra Reynolda z Boztehu.

Ako napovedajú názvy, Veľké Rozhanovce boli podstatne ľudnatejšie ako ich menší náprotivok. Kým vo Veľkých Rozhanovciach žilo podľa portálneho (t. j. sídelného) súpisu Abaujskej stolice z roku 1427 približne 220 osôb (ak na každú z tunajších 44 port počítame 5 ľudí), Malé Rozhanovce obývalo asi len 30 ľudí (pri predpoklade, že v každej zo 6 port pripadalo 5 osôb). Od 16. storočia sa už v súpisoch malé Rozhanovce nespomínajú, takže pravdepodobne splynuli s Veľkými Rozhanovcami.

Koncom 16. storočia sa v obci nachádzalo 72 domov a podľa záznamu z roku 1746 sa tu rozprávalo hlavne po slovensky a po maďarsky. Podľa zoznamov príslušnosti k vierovyznaniam taktiež vieme, že tu žili rímskokatolíci, ako i gréckokatolíci, luteráni, kalvíni a Židia. V tunajšej židovskej náboženskej obci pôsobil obchodník s vínom Herman Horowitz, otec maliara Leopolda Horowitza, ktorý portrétoval cisára Františka Jozefa I. a jeho manželku Alžbetu, známu pod prezývkou Sissi.

Bitka pri Rozhanovciach

Udalosť, ktorá preslávila Rozhanovce a zároveň zmenila vývoj v celom Uhorsku, sa odohrala pred 710. rokmi. V piatok 15. júna 1312 sa pri tejto obci vzdialenej cca. 15 km severovýchodne od Košíc stretla armáda kráľa Karola I. Róberta z Anjou, posilnená o jednotky spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojsko Košíc s vojskami Omodejovcov, ktoré podporovali oddiely „pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Na oboch stranách bojoval približne rovnaký počet ozbrojencov, teda 3000 až 5000 mužov. Výhra Karola Róberta znamenala koniec chaosu, ktorý nastal po smrti posledného uhorského kráľa z rodu Arpádovcov, Ondreja III., v januári 1301. Keďže panovník nemal mužského potomka, krajina sa ocitla vo víre bojov o uhorský tón a začali ju ovládať veľmožmi.

Počas panovania Karola Róberta a jeho nástupcov z dynastie Anjouovcov (Karolovho syna Ľudovíta I. Veľkého a jeho dcéry Márie Uhorskej) došlo k viacerým reformám. V Rozhanovciach pripomína túto bitku pamätník zo spišského travertínu situovaný v parku pri obecnom úrade.

Správa Cintorína v Rozhanovciach

Správa obecného cintorína v Rozhanovciach prebieha podľa starostu Viktora Gazdačka v štandardnom režime. Rovnako ako v neďalekých Bidovciach, má aj obec Rozhanovce uzatvorenú zmluvu o poskytnutí pohrebných služieb s firmou Omega, ktorá je odborne spôsobilá na vykonávanie starostlivosti o cintorín. Tá zahŕňa realizáciu výkopových prác na pohrebisku.

Podľa všeobecného záväzného nariadenia č. 3 / 2014, ktorým obecné zastupiteľstvo Rozhanoviec vydalo prevádzkový poriadok miestneho pohrebiska a Domu smútku je prevádzkovateľ povinný „...prevziať ľudské pozostatky, ak je úmrtie doložené listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí vystaveným lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, alebo pasom pre mŕtvolu.“ Na základe Všeobecného záväzného nariadenia č.02/2020 o ochrannom pásme pohrebiska na území obce Rozhanovce bola šírka ochranného pásma pohrebiska určená na vzdialenosť 2 metre od hranice cintorína.

V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a umiestňovať nijaké stavby a budovy s výnimkou tých, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Počas pohrebu nie je dovolené v ochrannom pásme pohrebiska vykonávať akékoľvek činnosti, ktoré rušia alebo inak negatívne ovplyvňujú dôstojný priebeh pohrebu hlukom, vibráciami, svetelnými alebo laserovými a inými obdobnými efektami a rovnako nie je povolené ani vykonávanie akýchkoľvek verejných zhromaždení či podujatí spojených s produkciou hudby alebo hovoreného reprodukovaného slova, pokiaľ nesúvisia alebo nie sú súčasťou prebiehajúceho pohrebu.

Ale v prípade, že návštevník rozhanovského cintorína uvedené obmedzenia nerešpektuje a svojím správaním narušuje dôstojnosť pohrebiska či dokonca obťažuje smútiacich, môže počítať s pokutou, resp. iným postihom za priestupok v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poplatky za nájom hrobového miesta na 10 rokov sa tu pohybujú v rozmedzí od 5 € do 350 €.

Keďže sa na cintoríne nenachádza kolumbárium, pozostalí ukladajú urny s asistenciou pohrebnej služby do už existujúcej hrobky, v ktorej ležia príbuzní zosnulého. No na pohrebisku sú i samostatné urnové pomníky, v ktorých je uložená urna, resp. viacero urien. Stav cintorína je dobrý, udržiavaný. Hroby pochádzajú v prevažnej miere z 20. storočia.

Ústredný kríž na cintoríne v Rozhanovciach

Okrem toho platia pre návštevníkov cintorína tieto pravidlá: V celom areáli je zakázané fajčiť, ako o tom informuje oznam na tabuli pri vstupe, kde sa nachádzajú aj kontajnery na separovaný odpad.

Evanjelický Cirkevný Zbor Budimír a Rozhanovce

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Budimír sa rozprestiera v obciach, ležiacich v povodí riek Torysa a Hornád na území pôvodnej Abovskej a Šarišskej župy. V súčasnosti do neho patria filiálky: Beniakovce, Bretejovce, Budimír, Družstevná pri Hornáde, Chrastné, Janovík, Košické Olšany, Kráľovce, Nová Polhora, Ortáše, Ploské, Rozhanovce, Seniakovce, Vajkovce.

V Budimíre a okolitých obciach sa reformácia šírila od jej raných začiatkov. Dokazuje to aj vznik evanjelického cirkevného zboru v Košiciach už v roku 1521. Aj napriek rekatolizačným snahám sa nepodarilo vymazať evanjelické vyznanie z Budimíra a zo susediacich obcí.

Pre históriu tohto cirkevného zboru treba poznamenať, že kostol, posvätený v roku 1798, bol v roku 1849 zničený nepriateľským zásahom, v roku 1866 bol nejakým zločincom vyrabovaný. Budimír sa stal matkocirkvou v roku 1869, čím sa osamostatnil od cirkevného zboru Obišovce. K založeniu nového cirkevného zboru došlo následkom veľkodušnosti Jozefa Ujházyho a jeho manželky Žofie Ujházy, rod. Priessnitz, ktorí 20. októbra 1897 na pamiatku jediného syna Árpada, ktorý zomrel 27. septembra 1867, založili „Základinu Árpáda Ujázyho“.

Po zmene spoločenských pomerov sa skutočne začiatkom roku 1990 podala žiadosť o dokončenie stavby, tá bola kladne prijatá a cirkevnému zboru bolo vystavené stavebné povolenie. Po zadovážení novej projektovej dokumentácie sa stavba začala realizovať na jeseň roku 1990, ale len sondážou starých základov, či sú použiteľné pre nový kostol. Bolo potvrdené, že je to možné, a tak už na jeseň roku 1990 sa začal zhromažďovať materiál na stavbu. Samotné práce na stavbe kostola sa začali 1. marca 1991. Stavba bola potom dokončená na jeseň roku 1992 a posvätená 31. októbra 1992 vtedajším generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom.

Okrem kostolov v Budimíre má dnes cirkevný zbor niekoľko bohoslužobných miest. Kostol v Chrastnom, kostol v Rozhanovciach a modlitebňu v Beniakovciach.

Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Je to posledná farnosť Košickej eparchie, za ktorou začína územie Prešovskej archieparchie. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce.

Podľa záznamov farskej kroniky v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v obci už nežili pamätníci prvého gréckokatolíckeho chrámu na území Kráľoviec. Chrám stál na rohu rázcestia, pri ceste, ktorá vedie do Vajkoviec. Na tom mieste bola ako spomienka na starý chrám postavená malá kaplnka. Starý chrám bol postavený z tehál a valkov. Chrám bol dokončený v roku 1897. Novopostavený chrám posvätil prešovský biskup Ján Vályi po dokončení stavby v roku 1897. Cerkev leží pri ceste vedúcej z Kráľoviec do Ploského.

Okrem tohto chrámu je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše. Veriaci z tejto filiálnej obce aj za účinnej pomoci starostu Ploského Andreja Nemčíka, ktorý mal veľké porozumenie aj vo veciach cirkevných, v roku 1992 prebudovali požiarnu zbrojnicu a vytvorili z nej chrám, aby mohli vo vlastnej obci prežívať intenzívnejšie náboženský život. Dňa 11. júla 1992 prešovský pomocný biskup Milan Chautur posvätil nový chrám.

V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Nezachovali sa údaje, od ktorého roku existovala. Stála na križovatke, kde je dnes autobusová zastávka (údaj z roku 1970). Spočiatku v nej neučili učitelia, lebo ich nebolo. Vyučovali v nej občania, ktorí vedeli čítať a písať. Príručkou im bola modlitebná knižka. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík.

tags: #greckokatolicky #kostol #rozhanovce