Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne je významnou rímskokatolíckou katedrálou, ktorá sa pýši svojím klasicistickým štýlom z 18. storočia. Aby sme lepšie pochopili význam tejto stavby, pozrime sa na mesto Berlín ako také. Nachádza sa v srdci Berlína, mesta s bohatou a komplexnou históriou.
Berlín: Metropola s bohatou históriou
Berlín, prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1244, je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka. Po zjednotení Nemecka a východnej a západnej časti mesta, patrí k najväčším mestám v Európe. Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (nem. Spree). Priemerná nadmorská výška je 34 m n. m. Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, 115 m n. m.
Berlín je významným centrom kultúry, politiky, médií a vedy v Európe. Základom ekonomiky sú hlavne služby zahŕňajúce oblasť rozličného druhu ako mediálne korporácie, environmentálne služby, dejiská kongresov atď. Primátorom Berlína je od 11.
V minulosti bol Berlín tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701 - 1918), Nemeckého cisárstva (1871 - 1918), Weimarskej republiky (1919 - 1933) a Tretej ríše (1933 - 1945).
V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961. Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta.
Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“.
Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu.
V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti.
Veková štruktúra sa po zjednotení Berlína normalizovala. Pôvodná západná časť mesta trpela svojou polohou: napriek vysokému počtu študentov bolo prestarnutie obyvateľstva aktuálnym problémom najmä vzhľadom na obmedzený počet nových pracovných miest. V štruktúre obyvateľstva podľa zamestnania je v popredí výrazne sektor služieb.
Už Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (43,2 % všetkých cudzincov). Dnešná situácia je podobná. Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2003 441 404 (13 % obyvateľstva mesta).
Medzi najpočetnejšie skupiny patria:
- turecká národnosť (121 696)
- národnosti štátov bývalej Juhoslávie (54 619)
- poľská národnosť (31 392)
- Arabi (20 253)
Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého ZSSR, ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení.
Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov.
Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12, pričom v niektorých prípadoch došlo k zlúčeniu bývalých západných a východných obvodov.
Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Zjednotený Berlín sa v mnohých ohľadoch stal symbolom novej doby, skončením studenej vojny.
Dôležité parametre hospodárskeho vývoja sú väčšinou vysoko neuspokojivé, najmä nezamestnanosť je jedna z najvyšších v Nemecku. Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam.
Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh; vnútorný okruh bol plánovaný, ale v blízkej budúcnosti zrejme realizovaný nebude. Aj železničné spojenie je uspokojivé. Berlín momentálne disponuje dvoma letiskami: Tegel a Schönefeld. Letisko Berlín-Tempelhof je uzavreté od 30. 10. Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená.
Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne
Medzi pamiatky a zaujímavosti mesta patrí aj Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne, rímskokatolícka katedrála v klasicistickom štýle z 18. storočia. Tí, ktorí sa zaujímajú o históriu a architektúru ocenia Katedrálu svätej Hedvigy v Berlíne, rímskokatolícku katedrálu v klasicistickom štýle z 18. storočia. Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne.
V nedeľu bola počas slávnostnej svätej omše opäť otvorená Katedrála sv. Hedvigy v centre Berlína, najvýznamnejší katolícky chrám hlavného mesta. Berlínska Katedrála svätej Hedvigy (Sankt-Hedwigs-Kathedrale), ktorá je ale bohužiaľ zavretá.Berlínsky arcibiskup Heiner Koch sa v príhovore zameral na hodnotu nádeje a spolupráce, ktoré katedrála cez svoju architektúru symbolizuje.
„Tento kostol je kruhový a my sedíme spolu s biskupom na jednej úrovni okolo oltára, okolo Krista,“ povedal Koch. Táto dispozícia vyjadruje synodalitu, na ktorú pápež František neustále poukazuje: „Žite normálne, formujte Cirkev normálne.“ Na konci bohoslužby dodal: „Teraz to môže začať! Pápežský vyslanec Nikola Eterovic v pozdravnom prejave uviedol, že s opätovným otvorením katedrály sa „kúsok neba“ vrátil do centra Berlína. Predsedníčka Diecéznej rady katolíkov v Berlíne Karlies Abmeier zdôraznila, že obnovená katedrála poskytuje katolícky priestor v politickom, spoločenskom a kultúrnom centre hlavného mesta.
Na slávnostnej bohoslužbe sa zúčastnili aj významní predstavitelia politického, kultúrneho života a spoločnosti, vrátane berlínskeho primátora Kai Wegenera, ktorý katedrálu označil za „významnú budovu“. Podľa Wegenera je v súčasnosti, v období kríz a vojen, potrebný väčší dôraz na vieru, nádej, dôveru a súdržnosť.
Rekonštrukcia a modernizácia katedrály, ktorá stála 44,2 milióna eur, priniesla niekoľko zmien.
Panorama zhromažďuje moje vlastné skúsenosti a pozorovanie príbehov, ktoré sú bohaté na detaily.
Berlín je hlavným mestom Nemecka, sídli tu vláda, združujú sa vedecké a kultúrne podujatia a turisti ho navštevujú skrz jeho slávnu i neslávnu minulosť.
Centrum Berlína pôsobí čisto a vyspelo. Stretnete sa tu s rôznymi etnickými skupinami ľudí. Celková atmosféra je však mierne pochmúrna, z domácich sa nikto neusmieva, nikto neprejavuje emócie. Sem tam stretnete bezdomovcov žobrajúcich alebo spiacich pod mostom, to ma osobne asi najviac prekvapilo.
Berlín je nevšedné mesto a hoci je jeho minulosť mrazivá, rozhodne stojí za návštevu.
Okrem nespočetného množstva divadiel a kabaretov má tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper). Milovníci kultúry si prídu na svoje aj častými výstavami iných galérií v Národných galériách Berlína.
Naďalej je obľúbený Karneval kultúr (Karneval der Kulturen), veľký sprievod mestom, ktorý sa koná vo fašiangovom období. Počas asi troch dní sa v Berlíne zíde viacero národností, ktorý v ňom prezentujú svoju kultúru. V roku 2015 si ho budú môcť návštevníci užiť od 22. - 25. mája.
Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz, bývalé „východné“ centrum mesta. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „ulica pod lipami“. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, bývalé „západné“ centrum mesta, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti.
Štatistika cestovného ruchu pre Berlín zaznamenala v roku 2013 rekordy - viac ako 26 940 000 prenocovaní turistov, čo predstavuje nárast o 8,2 percenta oproti predchádzajúcemu roku.
Cornelia Yzer, senátorka pre ekonomiku, uviedla, že Berlín, je nepochybne najrýchlejšie rastúcou turistickou destináciou na svete. Mesto označila za jedno z najpopulárnejších európskych destinácií a zároveň uvidela, že je popredným miestom pre konferencie a zjazdy.
Zvyšky berlínskeho múru, ktorý sa stal symbolom studenej vojny tu stoja dodnes a pripomínajú túto kapitolu dejín . Práve v Berlíne na každom kroku ožíva história.
Pred naším výletom sme o Berlíne počuli veľmi veľa, nakoniec nás Berlín nenadchol, ale ani neurazil. Je jasné, že Berlín prežil aj ťažké časy a celé mesto dýcha nie až tak dávnou históriou z minulého storočia. Nachádza sa tu aj množstvo múzeí, ktoré keby sme chceli navštíviť všetky, zabralo by nám to týždeň. My sme za víkend stihli prejsť aspoň hlavné zaujímavosti.