Mesto Giraltovce, ležiace na východnom Slovensku, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Okrem iného, významnou súčasťou mesta sú jeho sakrálne stavby, medzi ktoré patrí aj gréckokatolícky chrám. V tomto článku sa pozrieme na históriu gréckokatolíckeho chrámu v Giraltovciach a na udalosti, ktoré formovali jeho vývoj.
O niečo vyššie nad sochou leva stojí najprv gréckokatolícky chrám z medzivojnového obdobia a nad ním najstaršia stavba v mestečku - pôvodne renesančná veža evanjelického kostola z polovice 17. storočia.
V mestečku sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorého zásluhu na postavení mali šľachtici Šemšeiovci, ktorí vlastnili Giraltovce približne tristo rokov. V 17. storočí si tu postavili dva kaštiele. Na mieste jedného z nich stojí dnes dom kultúry a zachoval sa nám z neho iba ich rodinný erb.
Druhý kaštieľ Šemšeiovcov ešte stojí. Nachádza sa povyše evanjelického kostola, ale bol už toľkokrát prestavovaný, že pôvodní vlastníci by ho dnes možno ani nespoznali.
V Giraltovciach existoval ešte jeden kaštieľ, po ktorom sa zachovala iba časť vstupnej brány a povesť o erbe Sirmaiovcov, jeho vlastníkoch.
V prvej polovici 20. storočia bol v Giraltovciach postavený gréckokatolícky chrám.
V roku 1918, kedy Rakúsko-Uhorsko prežívalo posledné mesiace svojej existencie, bol odhalený kamenný lev. Autorom tejto plastiky je akademický sochár Faragó. Na podstavci je nápis v maďarčine, ktorý hovorí, že ho postavilo „obecenstvo Giraltovského okresu" padlým v prvej svetovej vojne.
Giraltovce boli sídlom okresu nielen počas uhorských dejín, ale aj počas medzivojnovej ČSR, Slovenského štátu i po druhej svetovej vojne. Až v roku 1960 si územie okresu rozkúskovali okolité mestá a Giraltovce sa odrazu ocitli najprv v Bardejovskom a naposledy v roku 1996 vo Svidníckom okrese.
Evanjelický kostol v Giraltovciach
História Nižnej Jedľovej
Pre lepšie pochopenie kontextu je užitočné pozrieť sa aj na históriu okolitých obcí, ako napríklad Nižná Jedľová. V roku 1559 Spišská kapitula potvrdila opätovné uvedenie Gašpara Šerédiho do vlastníctva majetkov panstva Makovica, ktorého súčasťou bola aj Nižná Jedľová. Vtedy vznikla aj prvá písomná zmienka o tejto dedine. Tunajší sedliaci v roku 1567 ešte neboli povinní platiť daň kráľoviale v roku 1572 ich už zdanili. Z toho vyplýva, že sídlisko vzniklo v polovici 16. storočia. Vybudoval ho šoltýs s usadlíkmi podľa zákupnéhopráva v údolí s častým výskytom jadlovcov.
Sedliacke domácnosti boli v roku 1572 zdanené od jednej a v roku 1588 od dvoch port, pričom v roku 1572 tu žilo aj päť želiarskych domácností. V roku 1600 malo sídlisko šesť obývaných poddanských domov, ale aj bydlie šoltýsa. Sídlisko sa postupne zväčšovalo. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už trom domácnostiam. Miestnemu farárovi patrili pozemky v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Sedliackych domácností bolo už 13. Z nich jedna hospodárila na celej, jedna na trištvrtinovej, jedna na dvetretinovej, štyri na polovičných, tri na tretinových a tri na štvrtinových usadlostiach. Patrila k rusínskym dedinám na panstve Makovica.
Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 bolo v obci 23 domov a 155 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 171 obyvateľov a počas sčítani ľudu v roku 1900 171 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Do roku 1918 patrila obec do Šarišskej stolice.
V 15. až 16. storočí sa postupne so súhlasom panstvazakladali nové osady na severovýchodnom Slovensku. Osídľovali ich Rusíni (Valachi, Olahi, Ruthéni) ako to uvádzajú dobové listiny a časom vytvoriliväčšinu súčasných obcí v podduklianskom regióne. Uchovali si svoje zvyky a obyčaje, osobitný spôsob života, odlišný od ostatných oblastí východného Slovenska. Slovenskú lexiku i miestopis obohatili mnohými novými slovami, názvami a typickými rusínskymi menami ako sú napríklad priezviská Džupin, Makara, Mihaľ.
V roku 1600 tu stálo šesť poddanských domov a dom šoltýsa. V obci bola drevená cerkov a mlyn. Sídlisko sa postupne zväčšovalo. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už trom domácnostiam. Miestnemu popovi patrili pozemky v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Mal vodný náhon a niekedy okolo roku 1850 pri veľkých povodniach ho voda zničila.
Rabovanie a morové epidémie zapríčinili, že bezbranné dedinské obyvateľstvo chudobnelo, usadlosti pustli, zanikali, zväčšoval sa počet želiarov (17.-18. stor.). Zavedením tzv. terézianského urbára za vlády uhorskej kráľovnej Márie Terézie (1717-1780) došlo k celokrajinskej úprave poddanských povinností, čo bolo záväzné nielen pre poddaných, ale aj pre zemepánovaž do revolúcie v roku 1848. Marcové udalosti v roku 1848 otvorili cestuk revolučným zmenám, z ktorých najvýznamnejšou bolo zrušenie poddanstva.
Veľmi negatívne zasiahla do života obce prvá svetová vojna. Do obce prišli vojaci 18. januára 1915 smerom od vrchu Rohuľa. Najtvrdšie boje sa odohrali v chotárnej časti "Gilnici". V tomto boji zahynuli 7 Rusi a 35 rakúsko-uhorských vojakov, ktorí boli pochovaní pri kaplnke a neskôr exhumovaný do Orlíka. Až tretina obce bola značne zničená a poškodená v 2. svet. vojne. Povinná evakuácia v 1944 roku, opustili domy a odišli smerom na Giraltovce. Zobrali len to, čo mohli odniesť alebo odviesť. Počas celej cesty do určených obcí prežívali nepríjemné chvíle.
Nové stránky života obce sa začali písať po oslobodení obce v januári 1945. Do roku 1948 obyvatelia žili prevažne v starých drevených domoch, postavených koncom 19. - začiatkom 20. Po roku 1948 boli postavené murované domy z tehál za pomoci štátu. 29. decembra 1953 obec bola pripojená na elektrickú sieť. Telefónnalinka bola do obce zavedená v novembri 1953. Z roka na rok životná úroveň jadlovčanov stúpala.
Na začiatku 90.- tych rokov po tzv. Nežnej revolúcii 17. 11 1989 nastali zmeny v našej spoločnosti. Padol totalitný socialistický režim, ktorý vystriedal demokratickejší spoločenský systém. 1. januára 1991 bol zrušený Miestny národný výbor, ktorý od roku 1945 riadil chod obce a bol ustanovený Obecný úrad. Od roku 1994 je vo funkcii starostu Ing. Peter Makara a jeho zástupkyňou je od roku 2006 Anna Dercová. Plynofikácia obce realizovaná v roku 1997. V roku bol 2008 postavený Dom smútku.
Oheň si vyžiadal v tejto neveľkej obci obete, už počas vpádov rabujúcich vojsk začiatkom novovekých dejín, požiar drevenej cerkvi v roku 1906. Dvakrát vyhorela židovská rodina Riky Weinbergerovej pričom zahynuli traja ľudia (1926, 1931). Aj počas vojnových udalostí, požiarv 1949 roku, zhoreli tri domy v 1957, v máji 1998 zhorel dom (č. 13) Džupinových.
Vyučovanie v škole vo Vyšnej Jedľovej prebiehalo iba v niektorých rokoch. Po 50 - tich rokoch existencie bola škola v Nižnej Jedľovej definitívne zrušená v 1976 roku. Teraz sa nachádza v tejto budove pravoslávny farský úrad.
V obci žijú predovšetkým veriaci kresťania pravoslávneho vierovyznania. Nachádzal sa do roku 1906 drevený gréckokatolícky chrám Sv. Jána Krstiteľa. Stojí tu gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodički z roku 1914. Nový pravoslávny chrám bol vysvätený v roku 2002. Je tu novovybudovaná murovaná kaplnka. V katastri obce sa nachádzajú tri drevené kríže a jeden kamenný na obecnom cintoríne.
Početné vysťahovalectvo nepriaznivo pôsobili na populačný nárast, ale aj vysoká úmrtnosť v dôsledku "hladových rokov". Obyvatelia masovo odchádzali pracovať do USA a Kanady. Z obce odišlo za prácou do Ameriky 24 osôb, skoro z každého domu a tam pracovali vo veľmi ťažkých podmienkach.
Poľovnícke združenie Rusinec so sídlom v Jurkovej Voli vzniklo v roku 1994. Poľovný revír s rozlohou cca 2 890 ha zahŕňa chotár aj Nižného Orlíka, Nižnej Jedľovej, Vyšnej Jedľovej a Belejoviec.
29. augusta 1959 začali malí a strední roľníci spoločne hospodáriť v Jednotnom roľníckom družstve Jadlova. Družstvo podielnikov sa v roku 2002 transformovalo na Jadlova s.r.o.
Dejiny Nižnej Jedľovej a ostatných obcí sa stali aj dejinami židov. Žili tu do roku 1942, rodina Mittlerová, Rothmanová, Weinbergerová boli krčmármi - obchodníkmi v obci.
Od 18. storočia význam Giraltoviec narastal. Postavila sa tu tehelňa, manufaktúra na výrobu umeleckej keramiky, nastálo tu fungovala škola. V 19. storočí, vtedy už okresnom sídle, tu stojí papiereň, ktorá však údajne spolu s pivovarom vyhorela, našli by sme tu pálenicu, mlyny a viacero špecializovaných remeselníkov. Pribúdajú obchody, pravidelne sa konajú jarmoky. Spestrilo sa aj náboženské a národnostné zloženie obyvateľov. Popri Slovákoch evanjelického vierovyznania stúpa počet katolíkov. Židia sa tu usadzujú od polovice 18. storočia. V roku 1842 sa objavuje prvá zmienka o Rómoch.
Rímskokatolíci si najprv zriadili kaplnku a potom, čo nemecká armáda počas druhej svetovej vojne zhabala stavebné drevo na upevnenie mosta cez rieku Topľu, s ťažkosťami predsa len dostavali Kostol sv. Cyrila a Metoda, ktorý je jednou z dominánt mestečka.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Giraltovciach
Nemožno nespomenúť, že v medzivojnovom období bol každý piaty Giraltovčan židovského pôvodu. Pozostatkom po tejto komunite, ktorá až do svojho násilného vysídlenia viedla bohatý kultúrny a spoločenský život, je dnes už len cintorín, na ktorom najstaršie náhrobníky pochádzajú z konca 18. storočia. Židia tu mali aj synagógu a rituálny kúpeľ zvaný „mikve". Ako prví začali v mestečku od roku 1924 vyrábať vďaka parnému mlynu elektrinu. Vlastnili pestrú sieť obchodov a zaoberali sa najrôznejšími remeslami. Dnes sa každý rok v mestečku konajú Dni židovskej kultúry. Nezabudlo sa ani na giraltovského rodáka židovského pôvodu, Josepha Goldbergera, ktorého bustu odhalili pred mestskou poliklinikou. Tento doktor v prvej polovici 20. storočia prišiel v Spojených štátoch na to, ako je možné liečiť pellagru, zákernú chorobu, ktorá sa prejavuje odfarbením kože, hnačkami, demenciou a niekedy až smrťou.
Aj keď po druhej svetovej vojne sa toho v Giraltovciach postavilo veľa nového, úplne sa zmenil obraz „varoša". Malé obchodíky učupené vedľa seba boli zbúrané a nahradila ich socialistická výstavba. Príkladom je aj môj panelák. Dnes okrem starej radnice v centre nájdete hlavne obchodné domy a úrady. Aj napriek tomu, keď budete prechádzať cez Giraltovce, pokojne sa zastavte a omrknite si niekoľko zaujímavých miestečiek.
Giralt (či presnejšie Geralt) bol prvým tunajším dedičným richtárom, ktorý niekedy v 14. storočí spolu s prvými usadlíkmi založil dedinu. Ale pozor, dnes už je to mesto! No dobre, aspoň na papieri. Predstavuje ležiaceho leva.
Pamätník venovaný padlým vojakom
Pamätník je zaujímavý napríklad tým, že bol odhalený ešte počas prvej svetovej vojny. Na Slovensku máme množstvo pamätníkov, ktoré odkazujú na vojakov padlých v tejto vojne, ale boli odhalené zvyčajne po skončení vojny, alebo až v 20. rokoch. Sú na nich často vypísané konkrétne mená rodákov z obcí. Giraltovský pamätník mal mať skôr vlastenecký ráz. Samozrejme, bolo to pár mesiacov predtým, ako sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo," povedal Eštok.
O tom, prečo pamätník zobrazuje leva, vedomosť nemá. Neexistujú totiž pramene, ktoré by na to priamo poukazovali.
V každom prípade lev drží v labách uhorskú zástavu, malo to mať vlastenecký podtón. Inšpiráciou pre autora, akademického sochára Faragóa, mohol byť Sečéniho reťazový most v Budapešti. Levy sa nachádzajú takisto v Humennom pred veľkým kaštieľom, takže ten motív môže práve znázorňovať akúsi silu alebo bojovnosť," skonštatoval Eštok.
Počas svojej 100-ročnej histórie pamätník zažil i presun na iné miesto.
V prvej polovici 70. rokov, keď stavali nový cestný ťah mestom, bol lev odobraný z podstavca a premiestnili ho pred budovu starej radnice, vtedajší mestský národný výbor. Tam bol niekedy až do konca 80. rokov, potom bol premiestnený na pôvodné miesto. Dnes sa nachádza opäť pred budovou bývalého okresného súdu a vytvára typickú giraltovskú scenériu. V pozadí je gréckokatolícky Chrám Matky ustavičnej pomoci, po jeho pravej strane je evanjelický chrám a v diaľke vidno ešte rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda," dodal Eštok.
Pri príležitosti 300. výročia vzniku evanjelického cirkevného zboru v Giraltovciach sa domáci cirkevníci a početní hostia stretli 18. septembra 2016 na zborovom dni. „Toto je deň, ktorý učinil Hospodin“ (Žalm 118, 24)Hospodin požehnal deň 18. 9. 2016 v našom CZ ECAV Giraltovce. Stál pri nás a žehnal náš zborový deň. Požehnal aj práce na rozšírení oltárneho priestoru. Náš 300-ročný chrám, osvetlený slnečnými lúčmi, žiaril novotou a vítal Boží ľud, ktorý v hojnom počte zaplnil jeho lavice. Bol to deň, ktorý učinil Hospodin, aby sme sa radovali v ňom. A my sme sa tešili, úsmevy neschádzali z tvárí prítomných po celý deň. Program zborového dňa bol starostlivo zostavený.
Zborový farár Mgr. Martin Fečko spolu so svojimi spolupracovníkmi pamätali na všetko; aj v tom vidno Božiu žehnajúcu dlaň. Slávnostné služby Božie sa začali o 9.00 hodine. Zborový dozorca Ing. Ján Hažlinský privítal vzácnych hostí, emeritného biskupa Dr. h. c. prof. ThDr. Júliusa Fila, bratov a sestry v oltárnej službe, kňazov z rímskokatolíckej a gréckokatolíckej farnosti v našom meste, primátora nášho mesta Mgr. Slávnostným kazateľom bol emeritný biskup Július Filo. Zdôraznil, že viera tu u nás má pevne korene, založené na Božom slove. Viera tu prežila celé tri storočia, kazatelia prilievali olej do Božej vatry, a tak horela a vďaka ich horlivej službe pretrvala dodnes. Zároveň nám pripomenul, že jediné, čo po nás ostane, sú stopy lásky. Veľmi sa tešil, že tento deň bol medzi nami, že náš nebeský Otec nám daroval spoločne strávený čas v našom obnovenom chráme. Po programe detí, nasledovalo požehnanie žiakov a študentov. Večeru Pánovu so spoveďou prisluhovali spoločne s emeritným biskupom náš zborový farár Mgr. Martin Fečko a jeho predchodca Mgr. Jozef Juházy. Poslúžili aj sestry farárky Mgr. Mária Juhásová, Mgr. Ľubomíra Mervartová a Mgr. Anna Činčuráková Tipulová. Spoločný obed vo farskej záhrade bol vydarený: kotlíkový guľáš, koláče, káva, čaj, voda sa míňali zázračné rýchlo, dokonca sa ukázalo aj slniečko. Nechýbali piesne na oslavu nášho Pána a pohybové aktivity. O 13.30 sme sa všetci stretli v kostole, kde sme si vypočuli zaujímavú prednášku. Ing. Vladimír Švač, PhD., nám priblížil históriu nášho cirkevného zboru. Bol to požehnaný deň!
Náš zborový! Množstvo detí, mládeže, dospelých aj seniorov spolu počúvali Božie slovo, spievali, komunikovali, obedovali. Bratia a sestry strávili zborový deň spolu! Vďaka za tento deň patrí nášmu nebeskému Otcovi, ale aj všetkým , ktorí priložili ruky k dielu - či už pri úprave oltárneho priestoru, alebo pri príprave zborového dňa. Bolo to veľa práce, ale určite práce, ktorá je zapísaná tam hore. Ako vtipne poznamenal v svojom príhovore gréckokatolícky farár: „Vy, evanjelici, vždy niečo robíte.
Osobnosti a významní rodáci z Nižnej Jedľovej:
- Juraj Džupin/ 1920 - 1969/
- Mgr. Ján Brenišin /1923- 2005/
- Jozef Semančo /1932 -1989/
- Mgr. Michal Makara (24. 5. 1936)
- Ján Makara (17.7 1943 - 16. 1. 1998)
- Mgr.Milan Džupin (19. 2. 1949)
- Ing. Milan Mňahončák (15. 10. 1951)
TOPOĽA ~ gréckokatolícka drevená cirkev sv. Michala Archanjela
tags: #greckokatolicka #cirkev #giraltovce