Zakliata panna vo Váhu: Povesť v slovenskej literatúre

Slovenská preromantická a romantická literatúra sa vyznačuje tým, že nad osobnými citmi prevažuje láska k vlasti. Dôležitou súčasťou tohto obdobia je aj ľudová slovesnosť, ktorá je súčasťou folklóru. Pod pojmom ľudová slovesnosť sa rozumejú slovesné výtvory, duchovné pamiatky, ktoré sa šírili prostredníctvom slova.

Ľudová slovesnosť sa od umelej literatúry odlišuje špecifickými vlastnosťami: rozširuje sa ústnym podaním (tradovaním) a vznikla a vyvíjala sa v ľudovom kolektíve.

Ľudovú slovesnosť členíme na tri základné druhy:

• EPIKA
  • Veľká epika: rozprávky, balady, povesti (historické, miestne o hradoch, zámkoch, skalách, pokladoch)
  • Krátka epika: príslovia, pranostiky, porekadlá (vyjadrujú ľudovú múdrosť a skúsenosť, vyjadrujú dôležité pravdy alebo mravné zásady), hádanky, vyčítanky, rečňovanky
• LYRIKA - je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti, reprezentuje ju ľudová pieseň. Poznáme rôzne druhy piesní: pracovné, svadobné, pohrebné, uspávanky, trávnice, pastierske, valašské, zbojnícke, protiturecké, vojenské a najstaršie sú ľúbostné. Piesne sa členia na kalendárne (koledy na Vianoce, trávnice, pri vynášaní Moreny) a obradové (svadobné, pohrebné, krstiny).
• DRÁMA - Počiatky drámy hľadáme vo folklóre podobne ako pri ľudových piesňach: kalednárny (Betlehemci, Traja králi, vynášanie moreny, dožinkové piesne, trávnice, trojkráľové hry, vianočné zvyky) a obradový (svadby, pohreby, odobierka, krstiny).

V tomto období sa rozvíjala aj próza, najmä historické povesti, ale aj kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom. Autori mnohých období využívali ľudovú slovesnosť, ale najviac to vidno u romantikov (štúrovcov). Reč sa spája s rečou ľudu, čiže literatúra sa stávala zrozumiteľná aj jednoduchým ľuďom a hrdina tiež pochádzal z ľudu. Po formálnej stránke využívali združený a striedavý rým.

Štúrovci písali sylabickú prozódii, čo znamená, že každý verš mal rovnaký počet veršov (10, 12, 14) a nešlo o stopovú organizáciu verša.

Ľudovít Štúr a ľudová slovesnosť

Ľudovít Štúr bol v rámci ľudovej slovesnosti skôr teoretikom, pretože napísal prvé teoretické dielo o ľudovej slovesnosti O národních písních a povestiech plemen slovanských.

Štúr si ľudovú slovesnosť začal vážiť najmä počas jeho štúdií v Nemeckom Halle, kde ho ovplyvnil Herder, ktorý tvrdil, že ľudová slovesnosť Slovanov je nádherná a má veľkú kultúrnu hodnotu a môže obohatiť kultúru všetkých národov.

Samo Chalupka

Tvorba Sama Chalupku:

1. Jánošíkovská tematika
   • Likavský väzeň - Aj keď Jánošíka chytili, Chalupka verí, že sa mu podarí ujsť a naďalej bude pomáhať ľuďom, autor nie je pesimistický, ešte tu vidí nádej.
   • Junák Kráľovohoľská - Kráľova hoľa symbolizuje slobodu. Vatra symbolizuje revolúciu a oheň očistu. Ľudia sú utláčaní a zastane sa ich už iba Boh a títo junáci (Jánošíkova družina). Báseň sa končí výzvou, aby každý išiel brániť svoju vlasť, hoci by mal pritom aj zahynúť. V básni autor využíva tieto prívlastky: sochár - básnické obrazy sú trojrozmerné, slová akoby boli vytesané do kameňa, statický - stáť autor chápe ako kladnú vlastnosť, ako nepoddať sa, monumentalizujúci - zveličujúci.
2. Národná tematika
   • Mor ho! - Mocný rímsky cisár sa utáboril pri Dunaji s cieľom podmaniť si Slovanov aj vojenskou silou. Družina Slovákov mu prinesie božie dary - chlieb, soľ, vodu. Hovoria, že Slováci sú mierumilovní, ale ak im niekto chce zaútočiť na vlasť, na ich domovinu neboja sa bojovať a brániť sa. Cár sa opýtal, či poznajú národ, ktorý by nepodľahol rímskej sile, a že ich vlasť dopadne rovnako. To Slovákov rozčúli a na cisára vytasia meče. Cár si zavolá na pomoc armádu a Slováci urputne bojujú a na zem padajú rímski bojovníci jeden po druhom. Bojujú, hoci vedia, že nemôžu zvíťaziť nad rímskou presilou, ale je pre nich česť a najväčšie víťazstvo umrieť v boji o vlasť. Na konci boja je zem napitá krvou, nielen rímskych vojakov, ale aj slovenských bojovníkov. Nikto neostal nažive. Hoci Rimania zvíťazili, cár sa zo svojho víťazstva neteší, lebo v boji padlo veľa Rimanov, viac ako Slovákov. Ostatní Slováci sa nemohli tešiť zo svojho víťazstva, pretože im túto správu nemal kto oznámiť, keďže všetci bojovníci zahynuli v boji.
3. Protiturecká tematika
   • Branko, Boj pri Jelšave, Turčin Poničan - Na Poniky vpadli Turci, ľudia utekajú. Jeden Turčín (turek) zajal starenu, dal jej putá, uviazal o koňa, týral. Po troch mesiacoch sa vrátili turci domov a tento turek si doviezol aj túto starenu ako zajatkyňu. Jeho manželka mu hovorí, že sa mu narodil syn a zajatkyňa sa bude o malého starať. Turek chce, aby malému spievala, žena spievala nádherne. V jednej uspávanke povedala malému, že je to jej vnuk, načo sa otec ohradil. Starena povedala, že jej turci uniesli 3ročného syna. Tento jej syn mal na boku znamienko v tvare hviezdy a rovnakú hviezdu má aj tento malý Turek. Tu zistili, že Turek, ktorý ju zajal je jej uneseným synom. Teraz ju prosí o odpustenie, a chce aby tu s nimi ostala, že už sa nebude musieť o malého starať. No, starena sa chce vrátiť domov, do svojej vlasti.

V Chalupkovej tvorbe nachádzame idealizáciu stareny, kontrast (zloba Turka - dobrota stareny) a túžbu po slobode a lásku k vlasti.

Andrej Sládkovič

Andrej Sládkovič napísal:

• Marína
• Detvan
• Nehaňte ľud môj!
• Svetomartiáda (reakcia na memorandum slovenského národa v Martine - 1861)

Detvan

Detvan je lyricko-epická skladba s klasickou kompozíciou (úvod, zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie, záver) a vplyvom ľudovej slovesnosti (hudobné nástroje - fujara, spev). Skladba má 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.

V speve Martin je opis prostredia, kde sa bude dej odohrávať a spätosť človeka s prírodou. Opis narodenia Martina - narodil sa v prírode, kde aj vyrastal, počúva spev prírody a spev dievčin (ľudová slovesnosť). Martin je čiernovlasý mládenec v detvianskom kroji (namaľoval ho Martin Benka). Predstavuje sa nám aj Elena, ktorá tancuje na lúke s ostatnými dievčatami. Martin príde medzi ne a tancuje najmä s Elenou. Elena z ničoho nič ujde do lesa, Martin ide za ňou, kde zabije sokola, ktorý chce napadnúť bezbranného zajaca. Zápletkou je zabitie sokola. Spolu s priateľom Janom sa vracia na salaš.

V speve Družina je porovnanie výtvoru obyčajného človeka s výtvorom známeho sochára z Grécka, všíma si ľudovú kultúru. Hovorí, že sa nemáme porovnávať s inými a chváliť cudzie veci a naše zatracovať. Máme ísť vlastnou cestou a máme byť hrdý na naše výtvory - "neuzeraj sa v cudzom zrkadle, každý svet má svoju koľaj". Sokola zobrali na salaš, kde zistili, že patrí kráľovi Matejovi Korvínovi. Martin chce ísť za ním a priznať sa mu, že zabil jeho sokola. Elena ho za ten čas hľadá v lese, kde ju ohrozujú zbojníci, no vtedy jej príde na pomoc Martin, oslobodí ju a jedného zbojníka zabije.

Na Slatinskom jarmoku je kráľ so svojou družinou a Elena ho chcela veľmi vidieť. Pri pohľade na neho si uvedomila, že je pekný, no hneď od tejto myšlienky upustila, lebo má rada Martina. Martin išiel za ten čas na zámok, kde ho chceli dvaja strážcovia zajať za zabitie sokola. No ušiel im, a išiel za kráľom na jarmok, kde sa mu priznal, že zabil jeho sokola aj zbojníka. Kráľ bol jeho priznaním prekvapený. Jeho postoj sa kráľovi zapáčil a obdivoval jeho statočnosť a obdaroval ho - vyšívaný postroj na koňa a koňa.

V speve Vohľady Elena sedí na podstienku a rozmýšľa o Martinovi. Vtom tam príde vojak, ktorý jej nechce dať pokoj. Dokonca jej daruje kráľovský pečatný prsteň. Keď tam Martin uvidí vojaka, veľmi sa nahnevá a chce jej zobrať aj prsteň. Tým vojakom bol preoblečený kráľ, ktorý takýmto spôsobom skúšal Eleninu vernosť.

V speve Lapačka Martin musí odísť na vojnu, kráľ ho chce do svojho čierneho pluku. Martin súhlasí, ale má zvláštne požiadavky: chce si nechať fujaru, vrkôčiky, kroj, valašku a Elenu. Kráľ s tým súhlasí (idealizácia kráľa).

Janko Kráľ

Tvorba Janka Kráľa:

• Lyrika: Duma bratislavská, Jarná pieseň, Orol, Orol vták (tieto básne sú napísané pred revolúciu a autor verí, že Slováci zmenia svoje položenie a dosiahnu slobodu). J. Kráľ sa inšpiroval aj Jánošíkovskou tematikou - Výlomky z Jánošíka, obsahujú 3 časti - Janko, Žobrák, Zbojnícka balada.
• Epika: inšpiroval sa väčšinou v ľudových baladách - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Pán v tŕní (všetky tieto diela sú balady - väčšinou tragický koniec postihne postavy, ktoré konali zlo).

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Ide o baladu odohrávajúcu sa pred Veľkou nocou. Dielo môžeme rozdeliť na tri časti:

1. Opis Janka - subjektívna časť
2. Príbeh o Zakliatej Panne - ľudová balada, aj iná formálna stránka
3. O Jankovej smrti - subjektívna časť

V prvej časti sa autor stotožňuje s lyrickým hrdinom a predstavuje sa nám. Odlišuje sa od ostatných, je samotár, nepokojný, stále niečo hľadá. Úľavu nájde až v prírode. Vracia sa k svojmu detstvu (rozprávky - ľudová slovesnosť), opisuje svojich rodičov - meštiansky pár. Na kresťanský sviatok Nanebovstúpenie nejde do kostola, ale radšej sa túla popri Váhu. Večer príde domov, s nikým sa nerozpráva a znovu odíde von.

V druhej časti sa hovorí, že Zakliata Panna vraj na tento sviatok vychádza z Váhu a ak si chlapec oblečie všetko naopak a skočí do rieky, dokáže ju odkliať. Príroda je pochmúrna, akoby predpokladala, že sa má niečo stať. Janko uvidí v rieke zakliatu Pannu a rozhodol sa, že ju odčaruje a skočil do Váhu.

V tretej časti pastier v dedine hovorí, že Janko sa utopil, pretože si zabudol obrátiť múď (vrecko na tabak).

Symbolika: Janko = sokol = sloboda (Janko predstavuje aj štúrovcov, ktorým sa nepodarilo vybojovať slobodu pre Slovákov), Zakliata Panna = Slovensko.

Ján Botto

Ján Botto napísal napr: báseň Pieseň o Jánošikovi, balady - Margita a Besná, Ctibor, Žltá ľalia, diela s Jánošikovskou tematikou - vplyv ľudovej slovesnosti.

Žltá ľalia

Dievčiny polievajú na hrobe vyrastajúcu ľaliu, ktorá je stále suchá. Stará mama im rozpovie príbeh o ľalii. Ľalia je zakliata Evička, ktorá žila spolu s Adamkom. Majú sa radi, žijú pokojne a sľúbia si lásku až za hrob. Po čase Adamko ochorel a zomrel. Evička ho pochovala pod prah, aby na neho nezabudla. No postupne na neho zabúda. Raz zaklope nejaký pán v čiernom fračku a s kopýtkami na okno, lebo nevie, ako sa má dostať cez rieku. K Evičke začal pravidelne chodiť. Prišiel ju preskúšať, či dodrží sľub, čo dala Adamkovi. Ona sa zaľúbi do tohto pána. Tento pán povedal, že večer príde. Evička ho čaká a počuje ako je niekto pred dverami. Myslí si, že je to on a volá - "poď milý, poď ku mne". To prišiel Adamko z hrobu.

Margita a Besná

Prvá časť je lyrická, autor opisuje Váh. Pltníci sa snažia skale vyhnúť, no odovzdajú sa do rúk Boha a modlia sa. Autor vyslovuje nádej vo svoj národ, teda verí, že sa im to podarí prejsť. Druhá časť je epická, využíva tu ľudový jazyk. Príbeh rozpráva faktor (človek, ktorý sprostredkúva obchod s drevom). Rozpráva o peknej vdove, ktorá sa chcela vydať, ale nápadníci si radšej všímali jej nevlastnú dcéru Margitu. Vdova sa rozhodne, že sa Margity zbaví. Pošle ju do Turca, no sama ju sleduje. Margita sedí na brale a do Váhu hádže kvety a pýta sa kde sa vydá (tam, kde voda unáša kvet), no vtom ju macocha strčí a Margita sa utopí. Vdovu potom trápia zlé sny a ide na to isté bralo odkiaľ zhodila Margitu a skočí do Váhu aj ona.

Smrť Jánošíkova

Dielo napísané po revolúcii, čo je viditeľné hneď na konci prvého verša, pretože hneď v úvode Jánošíka zlapajú.

ÚVOD: Autor čitateľovi naznačuje spätosť človeka s prírodou a Jánošíkovu družinu prirovnáva k prírode: hrdí ako Kriváň, veselí ako jarné pole, smelí ako hôrne potoky.

1 SPEV: Dej sa odohráva na Kráľovej Holi. Družinu prirovnáva ku sokolom (symbol slobody, voľnosti). Zbojníci sú zidealizovaní. Hovorí, že bohatým berú a chudobným dávajú. Boja sa ich aj zemepáni. Koho si zobrali na mušku, tomu už nikto nepomôže - ZVELIČOVANIE. Dielo je napísané po revolúcií - Jánošíka zlapali = ak nebude Jánošík, nebudú ani zbojníci a nebude nikoho, kto by bránil slovenský národ.

2 SPEV (retrospektíva): Dozvedáme sa o Jánošíkovom zlapaní. Chytili ho v krčme, no vôbec sa nebránil, lebo je to romantický typ hrdinu (má nadprirodzenú silu). Hoci je sám dokáže sa im ubrániť, ale keď baba mu dá hrach pod nohy, a tak ho zlapajú. Jánošík by bol na slobode, keby im baba neporadila, aby mu rúbali do opaska, v ktorom má čarovnú silu. Neprezradí im, kde má ukryté poklady, lebo tie nepatria jemu a poklady nájde len ten, kto bude bojovať za slobodu a pravdu.

3 SPEV: Je noc - symbol smútku, smrti. Jánošík je vo väzení v Likave, kde sa s ním príde rozlúčiť jeho milá v podobe vtáčika. Ona symbolizuje národ, akoby sa s ním prišiel rozlúčiť celý národ. Jánošík a ona sa mali brať. Keď zistila, že bude popravený akoby zistila, že jej život nemá zmysel a hodila sa do Dunaja a utopila sa.

4 SPEV: Jánošík je stále vo väzení a snívajú sa mu sny o slobode (kontrast - väzenia a sloboda).

5 SPEV: Zvonia na deň, no Jánošíkovi zvonia na noc (smrť). Nebola to príhodná chvíľa na dosiahnutie slobody pre Slovákov. Je tu úvaha o živote a o smrti. Jánošík si uvedomuje, že zomrie a kladie si otázku, kde ostatní zobrali právo, aby ho zabili. Už sa zmieril so svojím osudom.

6 SPEV: Je tu deň, kedy Jánošíka odvážajú na popravisko. Sprevádza ho na ceste na popravisko aj ľud, ktorý vyzerá ako polomŕtvy. Príde aj kňaz, aby sa Jánošík za seba pomodlil, no on to odmieta. Ľud prirovnáva k chorému dieťaťu. Ľud buď žije, ale ak by mal živoriť, nech radšej umrie. Jánošík je pri šibenici. Nikto sa ho nezastane, pretože si ešte neuvedomujú, že prichádzajú o svojho "otca". Havrany (smrť) priletia a volajú ho k sebe.

7 SPEV: Celá príroda je smutná a pochmúrna, pretože Jánošík zomrel. Na Jánošíka sa okrem havranov tešia aj víly. Kňaz povie amen a Jánošík je medzi vílami. Prichádza posol s odkazom od cisára, že mu dá milosť, ak sa postaví na čelo cisárskeho vojska, no bohužiaľ, prišiel neskoro.

8 SPEV: Ľud odchádza od šibenice, no neplačú, ani nenariekajú, len príroda smúti.

9 SPEV (zjavenie): Jánošík je na druhom svete. Rusalky sa rozprávajú s vílami, že sa chystá svadba medzi ...

tags: #zakliata #panna #vo #vahu #nanebovstupenie