Vianoce sú sviatky radosti a lásky, ktoré si užívame a oslavujeme so svojimi rodinami, blízkymi a priateľmi. Tešíme sa z vianočných darčekov, vianočného stromčeka a samozrejme, dobrého jedla. No málokto z nás vie, čo všetky charakteristické vianočné symboly vlastne znamenajú.
Aj keď si mnohí myslia, že existuje jednoduché vysvetlenie histórie Vianoc, skutočný príbeh je oveľa zložitejší. Presný dôvod o slávení Vianoc pred kresťanstvom nie je celkom jasný. Vieme ale, že to bola mimoriadna udalosť, pretože sa ľudia tešili na „svetlejšie časy“.
Oslavy rituálnych sviatkov sa konali pravdepodobne v decembri alebo v januári. Známe sú oslavy počas zimného slnovratu - 21. alebo 22. decembra.
Keď si kresťanstvo prebojovalo cestu do Európy, ľudia už neopekali na počesť boha Odina, či rímskeho boha Saturna, ale začali oslavovať narodenie Ježiša Krista. Podľa historických prameňov sa prvé Vianoce oslavovali v 4. storočí. V tomto období pápež Július I. rozhodol, že Vianoce a teda narodenie Ježiša sa bude oslavovať 24. decembra. Vtedajším hlavným sviatkom bolo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a to počas Veľkej noci. Deň príchodu Troch kráľov sa stal 6. januárom.
Okolo Vianoc sa tak utvoril celý vianočný okruh od adventu až do Troch kráľov. Oslavujeme v ňom Mikuláša, Luciu, Adama a Evu a po Vianociach Štefana, Silvestra a Nový rok.
Skrytá história Vianoc: Biblia a pohanský pôvod
Čo neodmysliteľne patrí k Vianociam?
Čo prinesie ten správny vianočný čas - „Christmas time“?
Vianočný stromček
Taký správne nazdobený, priam americký christmas tree stojí počas Vianoc v každej slovenskej domácnosti. Určite aj u Vás. Aký je však jeho význam? Ide vraj o symbol nádeje a večného života.
Zdobenie vianočného stromčeka má pôvod v pohanskom uctievaní stromov, kedy sa najskôr zdobili listnaté stromy, najmä duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhodol, že by sme mali zdobiť jedličku, pretože tá svojou špicou mieri do neba a tvarom pripomína svätú trojicu. Aj ozdoby boli prevzaté od pohanov, ktorí si stromy zdobili imelom, lebo verili, že má zázračnú moc. Sviečky zas symbolizujú Ježiša, ktorí je podľa kresťanov „svetlom tohto sveta“.
U nás sa zdobenie vianočného stromčeka udomácnilo len v druhej polovici 19. storočia. Najskôr za krášlili len príbytky zemanov, neskôr aj meštiacke domy. Spôsob výzdoby sa časom menil.
Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe a jej blízkych odtieňoch.
Vianočný stromček so svetielkami a darčekmi.
Vianočné zvončeky
Tiež ste ako deti milovali ten zvuk? Keď sa rozozvučal vianočný zvonček, vedeli ste, že darčeky sú na mieste. Čo však vianočné zvončeky symbolizujú? Okrem príchodu Ježiška vraj majú cinkajúce zvončeky priviesť ovečky späť k stádu.
Vianočné zvončeky sú symbol príchodu Vianoc.
Vianočná hviezda
Každý, pre koho Vianoce nie sú len komerčným sviatkom, určite vie, čo vianočná hviezda symbolizuje. Jedná sa o Betlehemskú hviezdu, ktorá sprevádzala troch mudrcov na ich ceste do Betlehema pri narodení Ježiška. Práve preto je vianočná hviezda takou obľúbenou dekoráciou.
Vianočná hviezda.
Vianočný veniec
Aj ten je určite v čase adventu dekoráciou, ktorá zdobí Váš domov. Viete, čo má vianočný veniec symbolizovať?
Adventný veniec je súčasťou našich katolíckych tradícií. Existujú zmienky o tom, že predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní pomocou venca so zapálenými sviečkami vyjadrovali nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V stredoveku si kresťania prispôsobili túto tradíciu a používajú adventné vence ako súčasť svojej duchovnej prípravy na Vianoce.
Iné dôkazy naznačujú, že adventný veniec bol "vynájdený" až v 19. storočí. V čase adventu sa, deti v hamburgskej škole Rauhes Haus, založenej protestantským pastorom Johan Hinrich Wichernom každý deň pýtali či už sú Vianoce. V roku 1839, J. H. Wichern postavil veľký drevený kruh a položil na neho 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu. V nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku.
Symbolika adventného venca je krásna. Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi. Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Svetlo opäť znamená Kristus, svetlo sveta. Vedeli ste, že sviečky by sa mali zapaľovať proti smeru hodinových ručičiek? Niekedy na vencoch býva aj piata sviečka uprostred.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami.
Imelo
V našich končinách síce imelo nie je tradíciou, ale patrí k tým pravým americkým „Christmas“. Čo má symbolizovať? Je to vraj rastlina, ktorá chráni príbytok pred zlými duchmi.
Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc.
Tradícia uctievania imela siaha do antiky. V gréckych bájach si bohyňa rastlinstva Persepona mohla zobrať vetvičku imela do podsvetia, aby jej cez zimu pripomínala krásu a životodarnú silu jej rastlinnej ríše. Keltskí kňazi, druidi, kosili imelo striebornými kosákmi a balili ho do bieleho plátna, podobne starogermánski duchovní ho zbierali zo stromov počas slávnostných a tajomných obradov.
Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok.
Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov.
Imelo nad hlavou.
Vianočné pančuchy na kozube
Takisto skôr americká tradícia. No viaže sa k nej pekná legenda. Vraj v jeden Štedrý večer chcel neznámy darca pomôcť chudobnej rodine. A tak do komína hodil pár zlatých mincí. Tie spadli priamo do pančúch, ktoré sa sušili pri ohni.
Vianočné pančuchy na kozube.
Advent
Advent je časom pokoja a očakávania. Predstavuje obdobie štyroch týždňov, ktoré ostávajú do Vianoc a jeho duchovný význam pripomína adventný veniec so štyrmi sviečkami. Každá z nich má svoj význam.
K adventu neodmysliteľne patrí aj adventný veniec, ktorý nám pomáha odrátavať „dni do Vianoc“. História adventného venca sa začala písať v roku 1838, keď Johann Henrich Wichern z Hamburgu vyrobil prvý adventný veniec z ihličnatých halúzok, pre deti zo sirotinca „Drsný dom“. Ako ich opatrovník, chcel ukončiť ich neustále otázky o tom, kedy prídu Vianoce. Vyrobil drevený veniec s 24 sviečkami.
Čo znamenajú adventné sviečky?
Symbolika adventných sviečok vychádza prevažne z kresťanskej tradície. 4 hlavné sviečky, ktoré symbolizujú 4 nedele do Vianoc. Svetlo sviečok predstavuje večný život. Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne. Každú nedeľu sa zapáli ďalšia. Svoj význam má aj farba sviečok. Dnes už na trhu nájdeme množstvo sviečok rôznych farieb, no základnými sviečkami pre adventný veniec boli 3 fialové a jedna ružová sviečka.
PS: Vedeli ste, že každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: Prvá adventná nedeľa - železná, druhá - bronzová, tretia - strieborná a štvrtá - zlatá?
Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška.
Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce.
Mikuláš
Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra.
Svätý Mikuláš pochádzal z Malej Ázie, dnešného Turecka. Nejestvujú žiadne historické dokumenty, ktoré by dokazovali existenciu svätého Mikuláša, a taktiež sa nevie nič určité o jeho živote, pravdepodobne bol však biskupom v meste Myra v 4. storočí n. l. Bol uväznený počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána, avšak nakoniec bol prepustený, keď sa vlády ujal Konštantín Veľký a zúčastnil sa cirkevného koncilu v Nikaji v roku 325 n. l.
Mikuláš mal povesť štedrého a láskavého muža, a to napomohlo vzniku legendy o zázrakoch, ktoré vykonal pre chudobných a nešťastných. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda.
V stredoveku sa uctievanie svätého Mikuláša rozšírilo po celej Európe. Stal sa svätým patrónom Ruska a Grécka, bol tiež patrónom dobročinných bratstiev a spolkov, rovnako aj patrónom detí, námorníkov, nevydatých dievčat, obchodníkov i majiteľov záložní. Mikulášove zázraky radi zobrazovali stredovekí umelci, inšpirovali sa nimi aj liturgické hry.
Po príchode reformácie prestal byť Mikuláš uctievaný v západnej Európe, výnimkou sa stalo Holandsko, kde jeho legenda prežila v podobe tzv. Sinterkaasa, čo je holandský variant svätého Mikuláša.
V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba.
Štedrý deň
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu.
Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila.
Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca.
Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami.
Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova.
Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku.
Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia nahradil vianočný stromček.
Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál.
Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer.
Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná.
Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok.
Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko.
Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.
Vianočné ozdoby
Ak by sa v prípade vianočných dekorácií dalo hovoriť o výročiach a sviatkoch, potom by sme tento rok museli vzdať hold a poblahoželať najobľúbenejšej vianočnej ozdobe. Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tohto roku "dožíva" už svojich 117. narodenín. Výrobu gule si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule. Ale pretože si táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu, začal krátko po jej uvedení experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky, kresby vtákov, symboly kresťanstva a ďalšie oranmenty. Guľa bola prvá vianočná ozdoba, ktorá sa touto technikou vyrábala. Až jej modifikáciou sa začali objavovať aj ďalšie tvary. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy.
Vianočné ozdoby na stromčeku.
Vianočné pohľadnice
Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľúbených pohľadníc, sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Zdobil ich nápis Príjemné sviatky a vytlačila ich tlačiareň Charlesa Drummonda v Edinburgu. Tieto pozdravy sa posielali ešte v zalepených obálkach. Myšlienku rozvinul obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa nechcelo vypisovať zákazníkom a partnerom dlhé vianočné blahoprajné listy. Poprosil preto priateľa maliara Johna Hersleya, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal vytlačiť na papier a vo vyzdobených obálkach ho posielal priateľom. Táto pošta sa stala hitom Vianoc 1843.
Zvyk posielať k Vianociam pohľadnice čoskoro prenikol do Ruska, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín. V druhej polovici 19. storočia sa pohľadnice posielali často vyzdobené gorálkami, kúskami pestrofarebných tkanín, perím, sklenenými črepinkami a podobne. K zasneženým krajinkám, chalúpkam a vyzdobeným vianočným stromčekom pribudli neskôr duchovné a kresťanské motívy, betlehemy, jasličky, vyobrazenia anjelov, malého Ježiša v náručí Panny Márie a podobne. Na území Slovenska sa ešte okolo roku 1900 predávali pohľadnice s textom v nemčine.
Ohňostroje
Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Najmä v Japonsku, Číne, Thajsku, Laose či Vietname patria pestrofarebné ohňostroje po stáročia k neodmysliteľnej súčasti aj tej najmenšej dedinskej slávnosti. Kresťanský svet prevzal hru s ohňom, zapaľovanie svetlíc a žiarivých ohňostrojov na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje.
Vianoce vo svete
Vo Veľkej Británii by ste napríklad márne hľadali darčeky pod stromčekom. Nadeľuje sa do veľkých ponožiek. K britským Vianociam neodmysliteľne patrí špeciálny vianočný program kráľovskej rodiny. Patrí zaručene k najsledovanejším programom v tejto krajine a peoplemetre pri ňom doslova praskajú. Na vianočnej tabuli vo Veľkej Británii nesmie chýbať pečená morka a slivkový puding.
Len o kúsok vedľa - v Írsku - sa na Štedrý deň dávajú do okien zapálené sviečky. Írsko týmto zvykom víta svätú rodinu. Vo Francúzsku zasa nosí deťom darčeky Pere Noel. Ten ich najčastejšie necháva v topánkach, ktoré sú starostlivo pripravené pred kozubom.
Vianoce v Severnej Amerike neprehliadnete. Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a vianočných dekorácií - to všetko neodmysliteľne patrí k Vianociam v USA a Kanade. Dobrým zvykom je týždeň pred Vianocami napísať Santa Clausovi a prezradiť mu svoje tajné priania. Jeden nikdy nevie, možno to tento rok nebude márne. Tak ako vidíme v amerických vianočných filmoch, obchody sú plné Santov, ktorí pozorne počúvajú každé detské želanie. Pošty sú preplnené pohľadnicami. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer ale až 25. decembra ráno. Nečudujte sa, že práve v tento deň deti vstávajú veľmi skoro. Na tradičnom americkom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša, čučoriedková omáčka. Ako dezert sa obvykle podáva slivkový puding, tekvicový koláč, alebo ovocné koláčiky. Tak by sa dali charakterizovať typické americké Vianoce.
Existuje tu však jedno veľké ALE… Množstvo etnických skupín a komunít, ktoré sa v týchto krajinách nachádzajú ovplyvnilo aj Vianoce. Preto by sme v Spojených štátoch našli aj také vianočné zvyky, ktoré sa u nás nikdy neobjavili. Napríklad niektorí Afroameričania skombinovali Vianoce so sviatkom - Kwanzaa, ktorý trvá od 26. decembra až do 1. januára. Počas týchto 7 dní rodina každý deň zapaľuje jednu zo 7 sviečok, z ktorých každá symbolizuje princíp harmonického života, ako je napr. tvorivosť, vernosť, či svornosť.
Nebude prekvapením, že Vianoce v Mexiku sa vymykajú z bežného rámca nášho chápania. V Mexiku má zvláštny význam obdobie nazývané ako posadas, ktoré trvá 9 dní pred samotnými sviatkami. Posadas sa dá voľne preložiť ako prístrešie. Je symbolom putovania svätej rodiny po Betleheme. Až po skončení tejto púte, teda na Vianoce, môžu Mexičania slobodne oslavovať. Deti milujú vianočnú hru pinata. Pinata je papierový alebo hlinený panák, ktorý môže mať podobu zvieraťa, škriatka, či hviezdy a je naplnený cukríkmi a drobnými darčekmi. Je zavesený ...