K unikátnym nálezom na Devíne patria základy veľkomoravského kostola z 9. storočia. Meno Rastislava v spojení s Devínom sa objavuje v letopisoch, známych ako Fuldské anály. Do priamej súvislosti s Devínom ho dáva správa z roku 864: „Kráľ Ľudovít v mesiaci auguste vytiahol s mohutnou brannou mocou za Dunaj, obkľúčil Rastica v akomsi hrade (meste), ktorý sa v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina (Dievča)…“
Hrad Devín
Poloha a strategický význam Devína
Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina, čo znamená deva, dievča.
V 9. storočí tu nechal knieža Rastislav vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. V období Veľkomoravskej ríše to bol najvýznamnejší pohraničný hrad.
Archeologické nálezy a výskumy
Archeologické tímy našli na Devíne aj pozostatky obydlí Slovanov. Išlo o majstrovské zrubové chalupy. Obec Devín je známa hustou koncentráciou archeologických nálezov zo všetkých archeologických období. Nálezy z veľkomoravského obdobia potvrdzujú jeho kultúrno-duchovný, ako aj politicko-strategický význam.
Veľkomoravský kostol
Pozostatky veľkomoravského kostola z druhej polovice 9. storočia svedčia o tom, že miesto nemalo iba vojenský charakter, ale zohrávalo dôležitú úlohu aj v oblasti kultúry a vzdelanosti našich predkov. Dnes sa stavba kostola datuje do obdobia vlády Rastislava, čiže okolo roku 850. Jeho pôdorys bol tvorený štyrmi miestnosťami s trojapsidovým východným záverom. Išlo o sakrálnu stavbu okolo ktorej sa aj pochovávalo.
Na loď nadväzujú tri oblúky - apsidy -, pričom hlavná loď je rozdelená tromi priečkami na ďalšie priestory - predsieň, svätyňu a ešte jeden priestor dlhý takmer deväť metrov a široký vyše päť metrov. Pri základoch sa našli zvyšky omietky s freskami. Na úlomkoch sú rozoznateľné farebné rastlinné motívy a časť tváre s bradou, ústami a nosom. Biely, sivý a okrový podklad dopĺňajú tmavosivé, tmavočervené, okrové a biele farby.
Práve na základe rozboru tejto omietky, ale i pôdorysu kostola zaradili archeológovia jeho vznik do 9. storočia. K datovaniu však dopomohol aj nález šiestich kostrových hrobov - troch mužov, jednej ženy, jedného novorodenca a jedného hrobu matky s dieťaťom. V poslednom prípade išlo o asi tridsaťročnú ženu s dieťaťom uloženým na hrudi. V hrobe sa našli hrkálky, zvyšky tkaniny, strieborné náušnice, náhrdelník, gombíky, nožík a praslen.
Z veľkomoravského obdobia sa na Devíne našli aj gombíky, koráliky zo sklenej pasty či ostrohy.
Kostol existoval asi 60 rokov, čo zahŕňa aj obdobie Cyrilo-metodskej misie na našom území. Neďaleko neho bol objavený ešte ďalší objekt - tentoraz kruhového pôdorysu s priemerom 650 cm. O stavbe si vedci pôvodne mysleli, že je to neskororenesančná či ranobaroková veža alebo veterný mlyn. Výskum dokázal, že išlo tiež o sakrálny objekt, datovaný do prvej polovice 11. storočia.
Chronológia výskumov
- 1980: Bádateľky Veronika Plachá a Jana Hlavicová odkryli veľkomoravský kostol z 9. stor.
- 1997 - 1998: Archeológovia Veronika Plachá, Drahoslav Hulínek za odbornej konzultácie bádateľov Karola Pietu a Jozefa Paulíka opätovne odkryli rímsku stavbu z 3. stor., pri ktorej našli poklad mincí kmeňa Eraviskov a ďalšie rímske stavby z obdobia okolo roku 6.
Veľkomoravský kostol na devínskom hradnom vrchu bol objavený na dvakrát. Prvýkrát narazili na zvyšky murovanej stavby pri skúšobnom výkope už v roku 1913 a označili ju za rímsku vojenskú stanicu. V roku 1980 sa uskutočnil revízny výskum, ktorý bol podnietený spochybnením rímskeho pôvodu stavby odborníkmi z Rakúska. V hĺbke viac ako tri metre sa napokon našli pozostatky aj východnej a južnej apsidy. Objekt tak konečne bol odkrytý v pôvodnom pôdoryse.
Súčasnosť
Hrad Devín ponúka okrem historického či prírodného bohatstva aj expozíciu so vzácnymi archeologickými nálezmi či podujatia pre celú rodinu. Naplánujte si výlet na jednu z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Na hrade sa nachádzajú pozostatky rímskej stavby. Jedna z nich sa nachádza na hornom nádvorí, pred vstupom do expozičnej interiérovej časti. Citujem z informačnej tabule, ktorá sa nachádza pri týchto pozostatkoch. „Objavili ju počas archeologického výskumu v 30. rokoch 20. storočia. Podstatná časť nálezov bola zničená počas II. svetovej vojny. Zistilo sa, že stavba pozostáva zo štyroch miestností, z ktorých jedna je zakončená apsidou orientovanou na juh. Na základe stavebnej techniky sa môže datovať do 3. storočia - obdobie vlády dynastie Severovcov, s nasledujúcou prestavbou, ktorá sa mohla realizovať za vlády cisára Valentiniána I. (364 - 375).“ Budovu možno charakterizovať ako súčasť civilnej usadlosti (Informačná tabuľa na Devíne).
tags: #velkomoravsky #kostol #devin