Celibát v Katolíckej Cirkvi: Dobrovoľnosť, Tradícia a Súčasné Výzvy

Téma celibátu v Katolíckej cirkvi je často diskutovaná a vyvoláva množstvo otázok. Tento článok sa zaoberá dobrovoľným celibátom, jeho historickým kontextom a súčasnými výzvami, ktorým čelí.

Čo je celibát? „Cœlebs“ latinsky znamená „neženatý“. Byť „neženatý“ ešte ani zďaleka neznamená byť „slobodný“ a naopak. „Sloboda“ je omnoho širší pojem. A práve na nej - na slobode - chcem postaviť argumentáciu o dobrovoľnom celibáte.

Celibát je súčasťou života Cirkvi, Západnej rovnako ako Východnej, hoci rozličným spôsobom. V prvom rade treba vykoreniť omyl, veľmi často rozšírený aj medzi roduvernými rímskymi katolíkmi, že kňazi Pravoslávnej cirkvi (prípadne východných obradov Katolíckej cirkvi) sa môžu ženiť. Nemôžu. A nikdy sa nemohli. Môže sa však stať, a deje sa to často, že ženatý muž je vysvätený za diakona a potom za kňaza, teda opačný postup. Ale raz vysvätený diakon sa už oženiť nemôže, myslím (tu prosím o doplnenie), že ani ak by ovdovel.

Je dôležité si uvedomiť, že celibát nie je prirodzený stav človeka. Pre človeka je prirodzené mať rodinu, byť otcom či matkou. Sexuálny (rozmnožovací) pud je v človeku - ako v každom živom tvorovi - druhý najsilnejší hneď po pude sebazáchovy. Preto zvoliť si celibát znamená zvoliť si životný stav, ktorý ide ponad prirodzenosť človeka, ktorý žiada určitý spôsob života a sám sa ním stáva. A toto rozhodnutie, keďže je spečatené doživotným sľubom pred Bohom, je tak vážne, že musí byť dobrovoľné.

Dobrovoľnosť celibátu Opakujem, že som presvedčený, že celibát nielen môže, ale MUSÍ byť dobrovoľný. Prečo? Je to celkom jednoduché.

Osobná skúsenosťPred diakonskou vysviackou každý kandidát dostane od biskupa otázku: „Chceš svoju oddanosť Kristovi spečatiť celibátom pre nebeské kráľovstvo v ustavičnej službe Bohu i ľuďom?“ Ja som 8.XII.2007 verejne, slobodne a dobrovoľne odpovedal: „Chcem.“ Nechválim sa, nemám sa čím. Všetko je milosť. Nech sa však prihlási ten, kto na túto otázku odpovedal ono „Chcem“ z donútenia alebo neslobodne. Taký sľub by nebol platný...

Takže podčiarknuté a zrátané: Celibát JE v Katolíckej cirkvi dobrovoľný, je slobodnou a vedomou voľbou každého, kto chce slúžiť ako kňaz či rehoľník Bohu a ľuďom. Sloboda je totiž hodnota, na ktorú nesiaha ani sám Pán Boh. A pre istotu ešte raz: nech sa prihlási ten, kto bol k celibátu donútený. A je to.

Celibát ako znamenie Cirkev dobre vie, že celibát ako stav ide ponad prirodzenosť človeka, nie však proti nej, a nie nadarmo hovorí o zasvätených ako o „znamení nebeského kráľovstva, v ktorom sa ľudia neženia a nevydávajú“ (porov. Lk 20,35). Cirkev veľmi dobre vie, aký zrelý a slobodný musí byť človek, muž či žena, aby sa dokázal slobodne rozhodnúť pre celibát.

Výzvy a kritika Iste, žiť celibát nie je ľahké. Ale je to možné a je to krásne. Celibát má okrem apoštolských základov korene aj v Tradícii Cirkvi. Keď prestalo prenasledovanie kresťanov, vždy sa našiel niekto, kto chcel pre Ježiša stoj čo stoj vyliať svoju krv, dávať Bohu zo seba to najlepšie. Títo muži (neskôr aj ženy) odchádzali do púšte, kde objavili, že celibát, ak sa žije naplno, je každodenným vylievaním vlastnej krvi z lásky k Bohu. Čuduj sa, svete, týchto šialencov zvykneme po smrti volať svätými. Panenstvo pre nebeské kráľovstvo rovná sa novodobé mučeníctvo. Slogan ako z reklamy.

Rodina a celibát Tvrdím, že muž je na svete na to, aby sa stal otcom - žena zasa na to, aby sa stala matkou. Či je toto otcovstvo alebo materstvo duchovné alebo telesné, je druhoradé. No ak chýba, život takého človeka je prázdny a premárnený, teda zbytočný.

Do celibátu som nešiel bezhlavo a ani preto, že by sa mi nepáčili ženy alebo preto, žeby som nebol schopný manželského života. Len Pán Boh vie (a môj spovedník tuší), čo ma stálo, kým som dorástol do rozhodnutia pre celibát. Ten na oplátku dostal so zasvätením sa Bohu nový rozmer. Celibát je dar. V prvom rade pre toho, kto sa ho rozhodne žiť, a potom - bez preháňania - pre celú Cirkev. Celibát je svojou podstatou znamením protirečenia - a nemôže to byť inak, ak má svedčiť o Kristovi.

Zdá sa teda, že cirkev tak skoro sebareflexiu neurobí. Svedčia o tom aj výroky pápeža Františka, ktorého verejnosť považuje za najliberálnejšieho z doterajších vodcov cirkvi. Ten síce pripúšťa vysvätenie ženatých mužov za kňazov, ale len vo výnimočných prípadoch. V marci minulého roka pripustil pre nemecký týždenník Die Zeit, že v niektorých špecifických prípadoch by sa dalo uvažovať o kňazskej vysviacke ženatých mužov vo vyššom veku. Mohlo by sa tak diať napríklad v oblastiach, kde je nedostatok kňazov. Svojím vyjadrením pápež reagoval na otázky ohľadom Amazónie, kde duchovní chýbajú.

Celibát a sexuálne škandály Vážnym problémom, ktorý sa s povinným celibátom spája, sú podľa Lajchu sexuálne a pedofilné aféry, ktoré už roky vrhajú na rímskokatolícku cirkev zlé svetlo. Rovnako nie je na Slovensku výnimočné, že v niektorých dedinách a mestách žijú farári, o ktorých sa vie, že majú deti.

Sociologička Sylvia Porubänová sa nazdáva, že sexuálne škandály cirkvi môžu súvisieť s povinným celibátom kňazov. Poukazuje pri tom na rovnaký argument ako kňaz Lajcha. „Tie kresťanské cirkvi, či už pravoslávna alebo evanjelická, ktoré nemajú povinný celibát, ale, naopak, vyžadujú, aby kňaz pre výkon svojho poslania mal aj istú rodinnú skúsenosť a rodinné zázemie, tam sú škandály so zneužívaním detí, dovolím si tvrdiť, omnoho menšie,“ zdôraznila sociologička. Podľa jej názoru by veriaci ľudia prijali ženatých kňazov bez problémov.

Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher konštatuje, že cirkev má právo stanoviť si pravidlá, aké uzná za vhodné. „Faktom však je, a dokladajú to viaceré vedecké výskumy, že pre zdravého človeka žiť celoživotne alebo dlhodobo v celibáte nie je prirodzené a zdraviu prospešné. Niektoré výskumy dokonca tvrdia, že to môže viesť k deviáciám, ako je pedofilné správanie. Otázka, či si niečo také cirkev dokáže vziať k srdcu a urobiť ráznu zmenu, je ťažká, dodáva aktivista.

Historický kontext Kedysi boli ženatí kňazi s rodinami celkom bežní. „Celibát bol zavedený až v 12. storočí. Bolo to jednak z teologických dôvodov, ale najmä z majetkových a morálnych. V tom čase bol v cirkvi pomerne veľký neporiadok. Kňazi sa v niektorých prípadoch nedržali toho, že mali len jednu manželku a jednu rodinu, ale často aj viac. Z toho podľa Gazdu vyplýva, že celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť. „Je to disciplinárne nariadenie, pravidlo, ktoré bolo zavedené v istej fáze cirkevného vývoja. Rovnako tak existuje možnosť, že toto pravidlo bude raz zmenené a celibát bude zdobrovoľnený. Aj druhý vatikánsky koncil, ktorý sa konal v 60. rokoch, prijal dekrét o živote kňazov, kde sa uvádza, že celibát je pre život kňazov veľmi vhodný, ale povaha kňazstva celibát sama osebe nevyžaduje.

Mnohých ľudí na rímskokatolíckej cirkvi zaujíma najmä jedna vec, celibát. S úsmevom to priznáva aj známy kňaz Zbigniew Jan Czendlik, ktorý sa u našich českých susedov stal takpovediac celebritou. Jednak je osobným priateľom Lucie Bílej, sobášil ju, dokonca raz bol jej mužským sprievodom na Českom slávikovi. No hlavne, populárny je aj preto, že je veľmi úprimný a otvorený. Nebráni sa odpovedi na žiadnu otázku. Teda ani na tú, ako sympatický a celkom pekný muž, ktorý len nedávno prekročil päťdesiatku, dokáže dodržať sľub telesnej čistoty.

Celibát v iných náboženstvách Celibát však naozaj dodržiavajú budhisti a hinduisti. Samozrejme, nie všetci. Je to ich osobné rozhodnutie, ktoré je však potrebné na to, aby dosiahli nirvánu.

Záver Celibát ostáva znamením protirečenia práve preto, že je znamením totálneho odovzdania sa Bohu a zrieknutia sa seba a tak vyžaduje slobodu, ktorá sa v dnešnej modernej otrokárskej spoločnosti hľadá často. Celibát ostáva znamením Toho, „ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34). A tak je to dobre. Viem, že nemám vyhraté. Ak mi Pán Boh dopraje ešte pár chvíľ života, viem, že v nich bude ešte mnoho bojov. Ale verím, že Boh je verný, že ma nedovolí skúšať nad moje sily, že vie, že som sa pre celibát rozhodol vedome a dobrovoľne - rovnako, ako každý, kto mu túži patriť úplne.

Prosím Vás o modlitby za kňazov. Aby sme ostávali verní a slobodní.

Hierarchia Katolíckej cirkvi

Tabuľka: Porovnanie celibátu v rôznych cirkvách

Na záver, je dôležité si uvedomiť, že téma celibátu je komplexná a vyžaduje si hlboké pochopenie teologických, historických a sociálnych aspektov. Diskusia o celibáte by mala byť vedená s rešpektom a otvorenosťou, s cieľom hľadať najlepšie riešenia pre budúcnosť Cirkvi.

tags: #pravoslavny #knaz #musi #dodrziavat #celibat