Farnosť Malá Lehôtka, spravovaná dôstojným pánom farárom Miroslavom Sliačanom, je tvorená tromi dedinkami: Veľká Lehôtka, Malá Lehôtka a Hradec. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a udalostí, ktoré formovali túto farnosť.
Stredoveké počiatky a zmeny vlastníctva
Farnosť bola založená s príchodom kolonistov, pričom bola exemptná a spomína sa v pápežských decimačných protokoloch aj v Pazmáňovom katalógu. Od Belu IV. mala rôzne výsady. Od 17. storočia prezentoval farára patronát a potvrdzoval vikariát v Trnave. Za časov reformácie prešla na novú vieru, no neskôr tu opäť pôsobil katolícky farár.
V prvej polovici 13. storočia bola obec už väčšou, pretože v roku 1239 stál v obci gotický kostol. Zmienka o nej je v záznamoch z roku 1225 ako Bucha, obec cudzincov. Obec je doložená 1254. Pôvodne jej obyvateľov tvorili slobodníci, ale už od 14. storočia patrila Dobronivskému panstvu. Kráľovná Beatrica - Blažena, vdova po uhorskom kráľovi Ondrejovi II. dala stavať kostol v roku 1239 v gotickom slohu.
Od roku 1530 do roku 1709 patril budčianskym evanjelikom. 1663 je počiatočným rokom rekatolizácie a budčianski katolíci boli cirkevne zaradení do farnosti v Tŕní. Zotrvali v nej 111 rokov. Rímsko-katolícka farnosť sa v Budči obnovila až v roku 1807. Kráľ Žigmund daroval dedinu v roku 1424 spolu aj s dobronivským panstvom kráľovnej Barbore. Do kostola v Budči chodili aj evanjelickí veriaci z Turovej.
Nepokoje a utrpenie
Obec bola na sklonku 16. a počas 17. storočia plienená Turkami a trpela aj počas stavovských povstaní. Turci vypálili Budču a okolité dediny po prvý raz v roku 1591. Po druhý raz v roku 1599. vtedy odvliekli do zajatia aj niekoľkých obyvateľov. V roku 1626 ľahla Budča popolom. Podpaľačmi boli opäť Turci. 1648 odvliekli z obce do zajatia viacerých občanov a občianky. Turci udreli na dedinu aj koncom septembra 1649. Vtedy odvliekli do zajatia z Budča, Kováčovej a Hájnik až 336 ľudí.
Turecké vpády, vypaľovania a neustále povstania uhorských veľmožov (Gabriel Bethlén, Imrich Thököli, Rákoczy) prinútili našich predkov utiahnuť sa do hôr, kde si založili tzv. starú Budču, inak novú osadu. Bola na severozápadnej časti budčianskeho chotára. Táto časť sa medzi ľudom volala Kopanice. Z nej sa sťahovali postupne od roku 1710 do roku 1819. V tomto roku sa ukončil návrat do pôvodnej, teda terajšej dediny. Stopy ich vtedajšieho osídlenia sú badateľné aj dnes.
V roku 1900 postihla obec aj kostol živelná pohroma. Občania boli na jarmoku vo Zvolene. Drevené domy, pokryté slamou, rýchlo pohltil oheň. Počas niekoľkých hodín zhorela celá obec, okrem troch domov na vŕšku Franborok pod Košiarom. Jeden z nich sa zachoval až do 50-tych rokov tohoto storočia. Zrútili ho po zosuve pôdy v roku 1963.
Novodobá história
Vznikom 1. ČSR sa podstatne nezlepšili životné podmienky. Miestne podmienky nedávali potrebné pracovné a zárobkové príležitosti. Ľudia ťažko robili na políčkach, výnosy z nich uživili sotva l O rodín, a tak si obyvatelia pri- vyrábajú príležitostnými povozníckymi prácami v lese.
Počas Slovenského štátu na východný front proti ZSSR narukovalo 10 vojakov z obce. V bojoch nikto nepadol. Na stranu Červenej armády prebehol jeden vojak - Jozef Harach. Z obce odišlo na práce do Nemecka a protektorátu Čiech a Moravy 28 občanov. Muži pracovali vo fabrikách a ženy na poľnohospodárskych prácach.
Dňa 5.101944 nemecké voj ská, ktoré likvidovali povstanie, obsadili Hliník nad Hronom a bez boja aj Lehôtku pod Brehmi. V roku 1944 si občania vybudovali silný protitankový zátarás na ceste do Sklených Teplíc. Nebol využitý a občania ho po potlačení povstania museli rozobrať. Povstanie v obci prebehlo bez boja.
Dňa 19. marca 1945 sa oslobodzovacia armáda dostala až po kostol. Obyvateľstvo sa ukrývalo vo svojich domoch, v pivniciach a v rôznych iných úkrytoch. Na bielu sobotu dňa 31. marca 1945 prestali boje a odstreľovanie obce. Veľkonočný ponde lok bol najsmutnejší v histórii obce, pretože obyvatelia šli hľadať a pochovávať mŕtvych. V obci pri kostole pochovali 7 vojakov Červenej armády.
Náboženský život v súčasnosti
V našej farnosti pred tromi rokmi vzniklo na sviatok sedembolestnej Panny Márie modlitbové spoločenstvo Rodín Kráľovnej pokoja. V dnešnej dobe má spoločenstvo 12 rodín. Na tento úmysel sme sa modlili a sme vďační Pánu Bohu a Panne Márii, našej drahej Matke, a sestričkám Márii a Renáte, že sa tento náš sen uskutočnil v nedeľu 19. septembra 2021.
Vo štvrtok 7. októbra navštívili našu školu sestričky vincentky, aby nám predstavili projekt putovnej kaplnky Panny Márie, ktorým chceme nadviazať na motto nedávnej návštevy Sv. Otca Františka na Slovensku: „S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom“. Súčasťou prezentácie bolo tiež priblíženie pôvodu „zázračnej medaily“, cez ktorú sa Boh v Márii aj dnes prihovára svedomiu ľudí a zahŕňa ich svojimi milosťami.
Po žiadosti našej farnosti v Prečíne o putovnú kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily a vypočutých modlitbách na prvú nedeľu 3.10.2021 v mesiaci október, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii, sme v našej farnosti a na filiálke Bodiná s radosťou privítali sestry z rehole sv. Dozvedeli sme sa o živote sv. Kataríny Labouré, ktorej sa zjavila Panna Mária, a aj o vzniku medaily, ktorej právom patrí pomenovanie zázračná.
Dňa 25. septembra a 29. septembra 2021 pribudli vo farnosti Martin mesto 2 ďalšie kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily. Vytvorili sa nové skupinky z prihlásených rodín, ktoré bude Panna Mária navštevovať. Kaplnky Panny Márie požehnal pán dekan a pán kaplán farnosti.
V utorok 21. Septembra sme mali v našej farnosti Tekovská Breznica milú slávnosť. Po sv. omši otec vincentín porozprával o putovnej kaplnke a p. kostolníčka s manželom si ju ako prví vzali do rodiny. Kaplnku si odovzdávame tak, že rodina, kde bola, ju položí na bočný oltár Panny Márie a po sv. omši si ju nasledujúca rodina vezme domov. Tak sa stáva, že tí, ktorí o tom ešte nevedeli, a vidia, ako si kaplnku berú do rodiny, sa pýtajú a následne sa zapisujú do ďalšieho zoznamu. Veľa ľudí sa u nás nadchlo. Nech sa Pán oslávi v našich životoch a toto dielo prinesie ovocie.
V živote je posilňujúca iba skutočnosť, keď sa veľa ľudských duchovne silných chrámov spojí v jeden veľký, kde môžu spoločne ďakovať a chváliť Božiu lásku a spravodlivosť.
Spoločenstvá danej krajiny majú pomôcť zoskupiť rôznych predstaviteľov Vincentskej rodiny a vyzvať vetvy, aby zriadili Rady, do ktorých budú patriť všetky vetvy, a aby tak mohli spoločne plánovať rôzne projekty, iniciatívy a stretnutia počas celého roka.
V rámci Vincentskej rodiny musíme rozvinúť systém na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej rovine, aby sme čo najefektívnejšie a najpohotovejšie odpovedali na prírodné katastrofy, vojny a iné kalamity, a to nie ako individuálna vetva, ale spoločne, ako jedna rodina.
FHA spolu s kampaňou 13-tich domov je charitatívna iniciatíva, ktorá spája Vincentskú rodinu, a preto ju treba podporovať, aby sa dotýkala srdca každého jej člena a aby sa všetci do nej zapojili.
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov obce Lehôtka pod Brehmi
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1869 | Najnižší počet |
| 1955 | Najvyšší počet |
| 1939 | 447 |
Hontiansky kraj a farnosť Hontianske Nemce
Hontiansky kraj je málo známy, no Bohom milovaný a požehnaný. Presvedčili sme sa o tom počas návštevy farnosti Hontianske Nemce. A hoci nie je veľká, bije v nej veľké srdce. Podľa štatistiky do farnosti Hontianske Nemce patrí 1 600 katolíkov. No správca farnosti Peter poznamenáva, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. K farnosti patrí šesť filiálok: Domaníky, Rykynčice, Medovarce, Devičie, Kráľovce-Krnišov a Sitnianska Lehôtka.
Peter Privitzer zdôrazňuje, že tí, ktorí sa hlásia k viere, naozaj aj žijú sviatostným spôsobom života. „Dobro a ľudskosť necítiť len pri príprave farských akcií, ale v úplne bežnom živote. Farár Peter Privitzer sa vo svojej farnosti cíti ako doma. Aby farnosť žila, je potrebné, aby sa ľudia spolu stretávali. A tak aj v Hontianskych Nemciach fungujú modlitbové spoločenstvá. Dominantné je škapuliarske bratstvo, ktoré tam má už hlbokú tradíciu.
„Typické pre našu farnosť je aj ružencové bratstvo, ktoré prešlo obnovou pod vedením bratov dominikánov,“ vysvetľuje Privitzer. „Vždy v prvú nedeľu v mesiaci po svätej omši mávame stretnutie.“ Dozvedáme sa, že pre členov spoločenstva je dôležitá každodenná modlitba ruženca. V Pôstnom období zasa rozpisy krížových ciest.
Okrem dospelých si prídu na svoje aj deti a mládež. Vo farnosti už niekoľko rokov pôsobí eRko, ktoré spája mladých, aj tých na filiálkach. Stretávajú sa väčšinou v sobotu na fare. „Najradšej majú leto, lebo v čase prázdnin pre ne organizujeme tábor,“ dodáva miestny farár. Školské vyučovanie dopĺňa farská katechéza. Z mnohých detí, ktoré od malička chodili na „stretká“, sú dnes animátori.
Kňaz tak môže spoznať všetkých ľudí, ktorí vo farnosti žijú. Deti, ktoré pokrstil, sú už veľké. Pred očami mu farníci dozrievajú nielen telesne, ale aj duchovne. „Spovedávam v sakristii a mávam otvorené dvere, tak vidím, kto prechádza okolo. Vždy sme sa pozdravili, a ak sa dalo, prehodil som s ním pár slov. A jedného dňa sa stalo, že tento pán prišiel na spoveď. Povedal mi, že prišiel práve preto, že som mu vždy venoval hoci len krátky čas.