Obec Vinosady leží pod úbočím Malých Karpát v nadmorskej výške 170 metrov medzi Pezinkom a Modrou. V obci je rímskokatolícky kostol svätého Martina z 19. storočia.
História Obce a Zmeny Názvov
Na pôvodne jednom chotári sa už koncom 13. storočia nachádzali dve osady:
- Veľké Tŕnie: Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1292. Názov prešiel rôznymi obmenami, ako Turna Maior, Chukarfalua, Tyrnie, až po súčasný názov Veľké Tŕnie.
- Malé Tŕnie: Takisto spomínané v roku 1292 ako Turna Minor. Aj tento názov sa vyvíjal cez Terene, Tuerding, až po Malé Tŕnie.
Archeológovia na území Veľkého Tŕnia objavili zvyšky studne z 9. storočia, ktorú pravdepodobne vyhĺbili starí Slovania a tiež celé veľkomoravské sídlisko (na území Veľkého a Malého Tŕnia).
K zblíženiu oboch obcí došlo až v roku 1948, keď názvoslovná komisia Ministerstva vnútra poslovenčila názov Kučišdorf na Veľké Trnie (dnes: Veľké Tŕnie) a názov Trlinok na Malé Trnie (dnes: Malé Tŕnie). Malé Tŕnie a Veľké Tŕnie sa spojili v roku 1964, čím vznikla spoločná obec Vinosady. Obec dnes nesie meno zodpovedajúce starobylej tradícii vinohradníctva a vinárstva.
Vzťahy s Pezinkom a Modrou
S Pezinkom spájali obec predovšetkým trhy a jarmoky už od 13. storočia. Trlinok mal s Pezinkom spoločného zemepána do 17. storočia. Azda už od 14. storočia bola v Kučišdorfe fara. V 16. storočí v čase reformácie sa stal Kučišdorf filiou Modry, no od roku 1759 patril k Pezinku. V danej dobe sa zväzky oboch obcí utužovali. Po zrušení Obvodného notariátu v Cajle v roku 1925 pripadli obce Kučišdorf a Trlinok opäť k Modre, no od 1. januára 1929 opäť k Pezinku.
História Kostola svätého Martina
Ako celý okolitý kraj v tieni Malých Karpát, aj Veľké Tŕnie prešlo v minulosti veľkými útrapami, počas ktorých sa zbožný veriaci ľud utiekal k Bohu. Vtedajšia tatárska pohroma zachvátila aj Veľké Tŕnie a v jej dôsledku zanikol aj prvotný tunajší kostolík, pravdepodobne drevený. Nový kostol i faru si veriaci postavili až v roku 1383. Duchovným bol prepošt Novák.
Neskôr obec zachvátil požiar, ale kostolík a s ním aj kováčska vyhňa, zostali zachované. Na kostolíku sa postupne začal prejavovať zub času a k jeho obnove došlo až v roku 1635. Pri nej pôvodne 38 metrov vysokú vežu znížili o celých desať metrov. Nastal zvýšený príliv nemeckých osadníkov a dedinu premenovali na Kučišdorf.
Románsky kostol z roku 1383 pri oprave čiastočne barokizovali. Stojí podnes a je filiálnym kostolom pezinskej farnosti. Tento kamenný svedok histórie obce je jednoloďový. Má 8 metrov vysoké, 6 metrov široké a 9 metrov dlhé sanktuárium a kostolnú loď vysokú 10 metrov, širokú 14,5 metra a dlhú 18 metrov. Je zasvätený ku cti sv. Martina, tak isto ako barokový hlavný oltár. Okrem neho sú tu ešte dva bočné oltáre, a to mariánsky s 250 cm vysokou sochou Preblahoslavenej Panny Márie a oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Zásluhou obetavých veriacich kostol v rokoch 1935 - 1936 dôkladne opravili, opatrili novou omietkou a zvnútra vymaľovali. V rokoch 1947 - 1948 sa poškodila oporná stena kostola, ktorú však miestni veriaci opravili brigádnickými prácami. No druhý oporný pilier zostáva o 1 m nižšie.
Vinosady nie sú veľká obec a ani filiálny kostol nie je monumentálnou stavbou. Je to však objekt už vyše 550 rokov starý, ktorý je úzko spätý s históriou celej obce.
Pálfiho Kaštieľ
Vo Vinosadoch sa nachádza Pálfiho barokový kaštieľ z roku 1776, ktorý bol v roku 1884 prestavaný. Je kultúrnohistorickou pamiatkou, v súčasnosti je však verejnosti neprístupný.
tags: #rimskokatolicky #kostol #svateho #martina #trnie